Zamotávanie do vlastných lží

Iveta Radičová – najpravdepodobnejšia prezidentská kandidátka pravice – v sobotu vyhlásila, že cieľom dôchodkovej reformy bolo riešiť demografický problém. „Všetko ostatné, čo sa pripisuje reforme, sú už efekty, ktoré v pôvodnom nastavení nemala,“ povedala v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy. Ak je to naozaj tak, je to pre tzv. dôchodkovú reformu poriadny podraz. V takom prípade bola totiž celá zbytočná a je to podvod, ktorý nás stojí stovky miliárd korún. Vyplýva to z tvrdení jedného zo spoluautorov reformy. Poslankyňa za SDKÚ-DS vytiahla tvrdenie o riešení demografického problému, keď sa jej moderátor pýtal na sľubované švajčiarske dôchodky. Iveta Radičová sa bránila vyhlásením, že z jej úst nikdy nevyšla veta o švajčiarskych dôchodkoch. Sľubovali lepší dôchodok... Podľa I. Radičovej potrebu reformy vyvolali tri zmeny. Ľudia na Slovensku dlhšie študujú, a tento trend bude podľa všetkého pokračovať. Druhou zmenou je, že sa zlepšuje zdravotný stav populácie a ľudia sa dožívajú vyššieho veku. Treťou, že sa rodí menej detí. Pravdepodobná kandidátka pravice na post prezidenta SR povedala, že aby na tento problém nedoplácali dôchodcovia, zvolil sa iný variant dôchodkového zabezpečenia, ktorý má riešiť pomer medzi ľuďmi, ktorí pracujú, a medzi ľuďmi na dôchodku. Podľa nej prijatý variant problém pomeru pracujúcich a dôchodcov „ruší ako problémový“, a to tým, že iba časť dôchodkových odvodov vyjadruje medzigeneračnú solidaritu (tzv. prvý pilier) a druhú časť peňazí si občan odkladá ako úsporu na dôchodok. V prvom rade treba povedať, že tento postoj je nový, pretože autori reformy a jej hlavný nositeľ – Ľudovít Kaník – nikdy netvrdili, že jediným cieľom reformy je vyriešiť demografický problém. Pripomeňme, že názvom propagandistickej kampane, ktorá sprevádzala reformu bolo heslo Lepší dôchodok. Celá politická garnitúra, ktorú dnes Iveta Radičová reprezentuje, sľubovala ľuďom lepšie dôchodky ako pri zachovaní jednopilierového, výlučne priebežne financovaného dôchodkového systému. Pre ľudí boli ťahákmi aj iné „výhody“ – napr. (1) možnosť dediť nasporené peniaze, ak človek zomrie skôr, ako sa stane dôchodcom, alebo (2) lepšie zhodnotenie peňazí ako v rukách nezodpovedného štátu, (3) prípadne nezávislosť od politických rozhodnutí o výške dôchodku. Iveta Radičová sa však vtedy ako nezávislá sociologička a odborníčka na sociálnu politiku neozvala a nekritizovala takýto spôsob komunikácie s verejnosťou o reforme. Aspoň nie tak nahlas, aby si to verejnosť mohla všimnúť a uvedomiť si rozpory medzi realitou a politickými sľubmi vtedy vládnucej pravice. „Švajčiarsky dôchodok“ bol zasa najhlasnejšie znejúcim posolstvom reklamnej kampane dôchodkových správcovských spoločností o výhodách dôchodkového sporenia. Ani vtedy sa Iveta Radičová, ktorá nepochybne mala veľkú autoritu nielen medzi odborníkmi, poriadne nahlas neozvala, aby spochybnila sľuby, ktoré národu prinášal populárny a uznávaný Milan Lasica. Koľko ľudí vtedy uverilo nezmyslu, ktorý napokon zakázal hlásať Úrad pre dohľad nad kapitálovým trhom? Je pravda, že z úst I. Radičovej veta o švajčiarskych dôchodkoch nevyšla, ale nevyšla ani veta, ktorá by ľudí varovala. ...ponúkajú perpetuum mobile na peniaze Hlavná argumentácia sa však naozaj krútila okolo demografického problému. Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Ľudovít Kaník a napokon aj I. Radičová zjednodušene tvrdili, že hlavnou výhodou dôchodkového sporenia je vyriešenie demografického problému. Ľudia, ktorí si budú počas svojho aktívneho života sporiť, budú mať zaručené „lepšie dôchodky“ jednoducho preto, lebo im ich nebudú financovať ďalšie generácie, ktoré na to nebudú stačiť, keďže dôchodcov bude čoraz viac a pracujúcich čoraz menej. Ak by zostal starý systém, buď by boli nízke dôchodky, alebo by pracujúci museli mať astronomické odvody, aby tá hŕstka zarábajúcich uživila nielen seba, ale aj tie masy penzistov. Problém je v tom, že takéto riešenie demografického problému terajší dvojpilierový dôchodkový systém neponúka a neponúkol by ho ani výlučne sporivý systém. Tvrdenie autorov a propagandistov dôchodkovej reformy je úplne neekonomické, popiera akékoľvek základy fungovania (nielen) kapitalistického (trhového) hospodárstva a v podstate opisuje akési perpetuum mobile, ktoré vyrába peniaze bez ohľadu na fungovanie ekonomiky. Od začiatku je jasné, že tvrdenie, že tzv. dôchodková reforma vyrieši demografický problém je zavádzajúce, ba priam lživé. Perpetuum mobile totiž nejestvuje, preto nemôže existovať – tobôž fungovať – ani perpetuum mobile na peniaze. Vari najväčší paradox na úvahách, ktoré len pred pár dňami opäť šírila na vlnách verejnoprávneho rozhlasu Iveta Radičová, je skutočnosť, že logickou argumentáciou ich vyvracia človek, ktorý stojí ideologicky ešte viac v pravo ako podpredsedníčka SDKÚ-DS. A druhým paradoxom je, že ich vyvrátil už pred niekoľkými rokmi, presnejšie, ešte skôr, než Ľudovít Kaník odštartoval svoju reformu. Takže nie ľavicový populista, socialista či nejaký boľševik. Viac sa o tom dočítate v ďalšom článku na tejto strane. Demografia je len zámienka Doktorand na prestížnej London School of Economics Michal Polák pridáva k Thomayovým ďalšie zrozumiteľné argumenty. „Je to celé úplný nezmysel. Takýto postup možno mal zmysel pre starých Egypťanov, keď im Jozef podľa Biblie poradil, aby ušetrili obilie zo siedmych dobrých rokov na sedem zlých. V modernej ekonomike sa však z ušetreného budú musieť kupovať veci nové, nie tie, ktoré sa odložili do zásoby pred tridsiatimi rokmi. A tieto nové veci budú musieť vyrobiť zase len mladí, pracujúci ľudia. Ak by hŕstka mladých o tridsať rokov naozaj dorábala na taký malý koláč, že sa z neho hŕba starcov už neuživí, tak sa na všetkých neujde, ani keby v penzijných fondoch ležali milióny. Na osobných účtoch sa budú hromadiť peniaze, ale tie sa jesť nedajú.“ Prevaha „nepracujúcich“ nad pracujúcimi neznamená katastrofu, lebo „to, koľko tovaru sa vyrobí, nezávisí len od počtu pracujúcich, ale aj od produktivity ich práce. Desať ľudí v modernej pekárni upečie za jednu noc viac chleba, než pred dvesto rokmi celá dedina. Kým sa bude produktivita práce zvyšovať úmerne s relatívnym poklesom počtu mladých ľudí, nijaká kríza dôchodkového systému nehrozí,“ konštatuje autor. A hoci sa médiá „obuli“ do ministerky Viery Tomanovej už aj za to, že podľa nej demografická kríza nehrozí, on ju nepriamo podporuje upozornením, že celá „kríza“ je založená na extrapolácii súčasných demografických trendov minimálne tridsať rokov do budúcnosti. Ak sa pritom zamyslíme nad dejinami 20. storočia, spoľahlivosť takýchto predpovedí je silne pochybná. Zároveň stojí za povšimnutie, že Svetová banka a neoliberálni propagandisti presadzujú v skutočnosti „reformu“ všade na svete, bez ohľadu na miestny demografický vývoj. Zavedenie druhého „piliera“ sa propaguje aj v rozvojových krajinách, v ktorých často tvorí relatívne mladá časť obyvateľstva drvivú väčšinu. Pod serióznou analýzou buď sprava, alebo zľava sa argumentácia v prospech dôchodkovej „reformy“ rúca ako domček z karát. Načo teda reforma bola a komu slúži? Spracované podľa textu na www.joj.sk