Vadí – nevadí...

Zdá sa, že niektorým ľuďom v princípe nevadí pobyt vojsk veľmocí na území Slovenska. Vadí, resp. vadil im iba pobyt vojsk jednej mocnosti. Pobyt vojsk inej mocnosti dokonca vítajú. Akosi pritom ale nechcú vidieť, že tým spochybňujú jeden z podstatných pilierov legitimity ponovembrového politického systému, teda tichú spoločenskú dohodu, že cudzích armád, tranzitujúcich či dočasne dislokovaných, už bolo dosť. A asi nie je náhoda ani to, že sú to zväčša tí, ktorí nevideli nič zlé na tom, že Slovensko sa v tých troch desaťročiach, v ktorých na jeho území nesídlili vojenské útvary či sklady žiadnej inej armády než slovenskej, zapojilo do viacerých ilegálnych vojenských operácií – teda do okupácií iných krajín alebo útokov na nich. Poskytnutím našich ciest, železníc či vzdušného priestoru, tichou či otvorenou diplomatickou podporou, i priamym vojenským angažovaním. Takých krajín bude pribúdať, lebo z nášho územia teraz môžu priamo štartovať bojové lietadlá alebo drony zámorskej veľmoci k útokom na iné krajiny alebo môžu byť cez naše územie (po zemi i vzduchom) logisticky podporované jednotky podieľajúce sa na útokoch na iné krajiny alebo na ich okupácii. Úmerne tomu sa tiež bude na Slovensko a jeho občanov nahliadať mimo kolektívneho Západu. Teda vo väčšine sveta.