Malá bodka vo vesmíre a veľkosť človeka

Planéta Zem si urobila „selfíčko“ – zo vzdialenosti 6 miliárd kilometrov sa javí ako neskutočne malá bodka takmer v strede obrazu, v lúči vychádzajúcom zdola zo Slnka. Malé nič, bodka v nekonečnom vesmíre, úplne zanedbateľná medzi miliardami galaxií, hviezd a planét. A na tejto malinkej bodke akýmsi zázrakom vznikol život a jeho zákonitosťou aj druh presvedčený o svojej nadradenosti nad všetkým živým aj neživým. Teda, nie celý druh, len pár jednotlivcov, ale tí dokázali nainfikovať presvedčením o nadradenosti veľa ďalších a tak sú dejiny ľudstva galériou predvádzania sa kto je silnejší, bohatší, krajší, kto má väčšie auto, kto s kým vybabre, kto má väčšiu či jedinú pravdu, kto koho odstaví či zlikviduje, jednoducho – kto je komu nadradený.

Zdroj: NASA, Voyager-1

Ten obrázok však ľuďom tiež hovorí – pozrite, Zem je taká malá a vy ste v porovnaní so Zemou ešte menší, ani zrnko piesku... Tak o čom to blúznite, o akej nadradenosti? Prečo si kazíte život zlobou a nenávisťou? Prečo zabíjate jeden druhého, keď sa dá žiť v mieri? Väčšina z vás chce žiť v pokoji a mieri. Príliš často však naletíte pár šialencom organizujúcim konflikty, ktoré slúžia len na uspokojenie ich záujmov. A vás obalamutia tak, že to považujete ešte aj za svoje hodnoty a priority.

Tak ako Zem dokážeme vidieť z inej perspektívy, tak aj s odstupom času jasnejšie vidíme historické súvislosti. Napríklad, že svetové vojny vždy vyvolalo len pár jednotlivcov, ktorí s hypnotickou silou (podporenou politicky, mediálne, vojensky, finančne) dokázali zmanipulovať masy. A masy sa nechali zomlieť v mlynčeku na mäso, poslúžili ako „kanonenfutter“, vraždili, ničili, plienili – aby sa neskôr prebudili z hrozného sna a znovu sa zaprisahávali, že už nikdy viac...

Rovnováha životných podmienok v dnešnom svete je mimoriadne krehká. Stačí, aby niekoľko izolovaných javov začalo spolupôsobiť – vojnový konflikt, extrémy klímy, sociálna nespravodlivosť, rozpad ekonomických reťazcov, pandémia, migrácia, pokles úrodnosti pôdy – a naplno prepukne latentná agresivita ľudí, tak ako k tomu dochádzalo v minulosti. Dnes je tá agresivita držaná na uzde zvyškami morálky a štátnou mocou. Tieto zábrany sú však čoraz slabšie. Je najvyšší čas, aby väčšina ľudí, nielen pár jednotlivcov, poznali riziká tej krehkej rovnováhy, žili podľa toho a nedopustili opakovanie chýb, ktoré v minulosti vždy vyvrcholili v katastrofickej udalosti.

Pod vplyvom rôznych ideológií boli ľudia už veľakrát schopní páchať iracionálne a nemorálne krutosti. Radi hovoríme, že len hlupáci opakujú chyby, pritom my všetci sa nevieme poučiť z histórie. Aké ďalšie ponaučenia potrebujeme, čo sa ešte musí stať, aby sme prestali opakovať chyby z minulosti? Racionálna logika a odborné argumenty nezaberajú – lebo ľudia uprednostňujú príbehy.

Tak sa skúsme poučiť z jedného nevšedného príbehu! Príbehu o tom, čo dokáže obyčajná ľudská láska. Príbehu, ktorý vyvolá silné emócie – hnev, smútok, radosť. Príbehu plného neuveriteľných strát a hrôz, ktorý je však zároveň o sile, hrdinstve a o tom najlepšom, čo v ľuďoch je. Príbehu, ktorý vyzdvihuje to, čo je skutočne dôležité – láska, dobrota, veľkorysosť, statočnosť, mravná sila.

Príbeh – posolstvo, ktoré práve teraz potrebujeme ako soľ – nájdete na stránkach knihy O koľko lásky som prišla od Alice Frühwaldovej.

Táto kniha tiež umožňuje pochopiť a vyrovnať sa aj s našou ťaživou minulosťou, a to pokojne, vecne, bez zloby a predsudkov, zrozumiteľne a lepšie než to dokázali politické programy, historiografia či škola. Lebo naše spoločenstvo ešte stále rozdeľuje a zaťažuje balvan krutostí spáchaných počas druhej svetovej vojny – zrejme preto, že sme neprešli katarziou, ako to dokázali iné národy. Kniha ukazuje obrovský rozdiel medzi obdobiami pokojného spolunažívania a obludných skutkov, ktorých sú ľudia schopní, keď sa nechajú ovplyvniť demagógiou nadradenosti.

Súčasťou edičného zámeru je zbierka, ktorá „umožní darovať knihy školám a knižniciam na Slovensku, s cieľom formovať kritické myslenie a morálne postoje mladých ľudí, informovať o holokauste, pochopiť nezmyselnosť nadradenosti, rasizmu, a predsudkov“. Považujete takúto snahu práve v tomto čase za zmysluplnú? Ak áno, tak ste svoj čas nepremárnili čítaním tejto úvahy a možno túto snahu aj podporíte.

V turbulenciách dnešného sveta je existenčnou nevyhnutnosťou naučiť sa žiť a konať tak, aby sa hrôzy vojny neopakovali. Len tak vznikne efektívny tlak verejnosti na vrcholy politických pyramíd, ktoré sú baštou nadradenosti.