Premyslenosť dlhodobého plánovania

Počet zobrazení: 1434

Náš svet ma denno-denne udivuje. Pozornému oku neujdú rôzne podoby akcie a reakcie. Fascinuje ma, ako sme neustále skúšaní a pomaly pripravovaní na postupné prehodnocovanie vlastných názorov a otupovanie zmyslov, ktoré prebieha takpovediac nepretržite.

Spomínam si, ako sa uvádzala na trh jedna čokoládová tyčinka svetovo etablovanej nadnárodnej spoločnosti. Bola to trošku iná chuť, ale pri tradícii a cenovej hladine v domácom cukrovinkárskom segmente nemala veľkú šancu na prežitie. Nejeden neodolal túžbe spoznať jej chuť, reprezentujúcu „vyspelý svet”, no u mnohých zostalo len pri premiére. Pri rozhovore s  obchodným zástupcom danej firmy som sa spýtal, ako im to (ne)ide. Priznal trápenie, no jedným dychom dodal, že viac ako samotný predaj bolo v tejto etape úlohou pokrytie, teda distribúcia a budovanie poznateľnosti značky. „Branding” mal časom spôsobiť v mozgoch automatickú asociáciu s čokoládou a urobiť z týchto dvoch pojmov raz a navždy synonymum. Pripadalo mi to šialené a na dôvažok ešte umocnené faktom, že ani miliónové televízne reklamy, koordinované s intenzívnou kampaňou veľkoplošných pútačov, nezabránili preceňovaniu a sťahovaniu tovaru so skončenou zárukou. „Kamikadze stratégia” však, ani po opätovných neúspechoch a nemalých stratách či sprofanovaní značky u obchodníkov, neustala. Zažili sme päťročné plánovanie, no toto mi pripadalo na príliš dlhé lakte. Posunom v čase „syzifovské úsilie” slávilo úspech a aj keď tento produkt nie je prvou voľbou, patrí k pomerne obľúbeným. Konkurencieschopnosť zvýšila okrem oslíkovskej zaťatosti a vytrvalosti zmena cenotvorby. Nemyslím, že by trh nášho bývalého federálu bol pre firmu s enormným ročným obratom osobitne zaujímavý – ide však o jeho „pokrytie”. To, čo bolo pre nás exotikou, sa stalo pre nasledujúce generácie už samozrejmosťou. Navonok stratový podnik poukázal na moju vtedajšiu naivitu, že len logické väzby majú naozaj šancu fungovať. 

Možno pomaly začínate tušiť, čo sa skrýva za touto obchádzkou. Stačí sa rozhliadnuť, ako sa do niektorých nezmyselných projektov pumpujú financie. Ako sa veci zámerne zamotávajú a robia neprehľadnými. Spôsobené zneistenie však automaticky neznamená pohoršenie u ľudí – nikto predsa nechce vyzerať ako nevzdelaný hlupáčisko. A tak, navonok, s pokorou a po kvapkách prijímame škandalóznu realitu. 

Na jednom z pomerne rozšírených serverov si človek môže pozrieť spoveď bývalého agenta „bez mena”, ktorý ušiel na západ. Jeho už tak šokujúcu spoveď z osemdesiatych rokov už len exponenčne umocnil koeficient času. Neskutočné, s akou presnosťou predpovedal stav terajšej spoločnosti. Samozrejme, podobné ambície rozložiť spoločnosť zvnútra neboli cudzie žiadnej zo súperiacich strán v rokoch studenej vojny. Aj my zažívame donedávna takmer nepoznaný hlavybôľ z „civilizačných chorôb systému”, ktorým ten minulý viac-menej úspešne odolával. Sloboda má svoju cenu, aj prirodzene vytýčené hranice slušnosti. To, že môžem, by nemalo okamžite znamenať aj odobrenie samotného pokusu. Niektoré veci nie je na utvorenie zdravého úsudku vonkoncom potrebné skúsiť... Charakter spoločnosti sa tvaruje odovzdávaním vedomostí, zručnosti a skúseností z pokolenia na pokolenie. V každej kultúre to vždy predstavovalo nepredstaviteľnú devízu a zákonite patrí k intelektuálnemu bohatstvu či vlastníctvu národa, ktoré by sme si mali viac chrániť. Uvedomujeme si to vôbec?

(Autor je futbalový tréner a mentor, žije na Sunshine coast, Queensland, Austrália.)

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984