Úspešná penetrácia Číny do Strednej Ázie nezadržateľne pokračuje

... našťastie pre svet, ktorý túži po mieri
Počet zobrazení: 3286

Dušanbe, Ašchabad, Biškek, Nur-Sultan a Taškent veľmi dobre vedia, kde je ich miesto, ako aj to, že bez Moskvy a najnovšie aj Pekingu neprežijú, resp. stratia svoju štátnosť.

Pred pár dňami sa tu na stránkach SLOVA kolega Filip Andler zamýšľal nad tým, či sa IX. Americký summit skončí fiaskom.

Pritom, v čase publikovania toho zamyslenia, sa v hlavnom meste Kazachstanu – Nur-Sultane – dňa 8. júna 2022 konal už tretí summit ministrov zahraničných vecí vo formáte Čína –  Stredná Ázia (Kazachstan, Kirgizsko, Turkménsko, Tadžikistan a Uzbekistan).

juza_min._zv.jpg

Účastníci summitu

Takže, ako kronikár udalostí v rámci Strednej Ázie, som vo výhode. Môžem konštatovať, summit Čína – Stredná Ázia v Kazachstane sa ad 1) konal a ad 2) sa neskončil fiaskom a posunul regionálnu spoluprácu Čína – Stredná Ázia (a samozrejme Čína – jednotlivé krajiny) dobrým smerom.

Tak napríklad, čo sa týka Kazachstanu, neustále netreba zabúdať, že v januári 2022 (t.j. pred pár mesiacmi) bola krajina atakovaná pokusom o farebnú revolúciu, ktorá bola eliminovaná aj vďaka solidarity susedov, pochopeniu Číny, ale najmä vďaka členstvu v Organizácii zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, kde celú akciu logisticky a personálne „zatiahla“ Ruská federácia. No a tiež na to, že pred týždňom bolo v Kazachstane úspešné referendum o zmenách v Ústave Kazachstanu.

Na to, že „slovenské“ médiá zabudli o tomto arcivážnom a strategickom podujatí informovať, sme si už zvykli. Ono totiž okrem toho, že sa neskončilo žiadnym „fiaskom“, akceptujúc udalosti na Ukrajine, ktorá sa ako štát zrútila, ministri potvrdili to, čo prognózoval čínsky denník Global Times.

Teda, toto tretie stretnutie malo a aj realizovalo v rámci politickej reality ďalšie: „...rozšírenie dvojstranných a stredoázijsko-čínskych vzťahov v energetike, obchode a v  oblasti bezpečnosti...“[1]

Základom diskusií na tomto summite, na ktorom sa zúčastnil aj čínsky minister zahraničných vecí Wang I, boli najmä aktuálne otázky realizácie záverov z online summitu prezidentov Čína + Stredná Ázia (25. január 2022).

Pritom, a teraz pozor(!), akcentovali spoločný záujem formovania stabilného a inkluzívneho partnerstva v regióne. V preklade z komplikovaného diplomatického jazyku to znamená, že Stredná Ázia (+ južná Ázia) sa má stať priestorom bezpečnosti. Zjavne ministri vedeli, o čom hovoria, berúc do úvahy nielen sublimujúcu Ukrajinu, ale aj Afganistan a tiež postoj Číny k téme svojho ostrovného územia.

juza_plenarne_rokovanie.jpg

Pohľad na plenárne rokovanie

Špeciálnou témou ministerského summitu boli otázky, spojené s dopravným spojením, transportom a tranzitom.

Poverený minister ZV Uzbekistanu Vladimír Norov navrhol vytvorenie Koordinačnej rady Stredná Ázia – Čína pre rozvoj dopravno-logistickej siete, ktorej podstata je v logike praktickej realizácie dopravnej infraštruktúry.

A diskutovali tiež o tom, aká bude budúca zostava na čínskej orbitálnej stanici Tchien-kung. Peking očakáva nominácie stredoázijských tajkonautov.

Samozrejme, je tu aj určitá profylaktika voči (všadeprítomnému) erdoganizmu, panislamským a panturkickým silám v Strednej Ázii.

Na záver ministerského stretnutia boli prijaté nasledujúce (síce nie právne záväzné, ale morálne záväzné, pretože na Východe slovo, na rozdiel od Západu, platí): Spoločné vyhlásenie, Cestovná mapa rozvoja regionálnej spolupráce 2022-2025, Iniciatíva pre spoluprácu  pri zaistení bezpečnosti  medzi Čínou a Strednou Áziou...

 

Nereálne snahy

Snaha úplne vyčiarknuť Rusko zo života Strednej Ázie je prítomná predovšetkým u Veľkej Británie a Spojených štátov, ktoré presolili svoje protiruské intrigy na Ukrajine a teraz sa snažia ísť touto cestou, lenže... Lenže všetci príčetní analytici a geopolitickí realisti vedia, že takýto scenár (bez veľkej vojny) nie je reálny, ani v krátkodobom a ani v dlhodobom horizonte.

Nakoniec pred pár dňami – na Deň Rossii (12.6.) – bol v Moskve prvý prezident Kazachstanu N. Nazarbajev, ktorý sa stretol s prezidentom Vladimírom Putinom.

Podľa plánu práce sa aktuálny prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev 17.6.2022 zúčastní na 25. Sanktpeterburgskom ekonomickom fóre (kde bude bilaterálne rokovať aj so svojim ruským partnerom).

Áno, je to to ekonomické fórum, na ktorom sa minulý rok zúčastnili podpredseda vlády a minister hospodárstva a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (obaja za SaS). A zo Sankt-Peterburgu prišli nadšení a v plusovom poli voči Rusku.

Dokonca taký sovietofób a najnovšie aj rusofób, akým minister zahraničných vecí za SaS je, v rámci pokračujúceho nadšenia, v dňoch 10.-12.10.2021 navštívil so sprievodom a špeciálom Kazachstan (Nur-Sultan)[2] a Ruskú federáciu – Nižnij Novgorod, kde bol ocenený, ocenenie prijal a dodnes sa ním hrdí,[3] aj keď pokoj už voči Ruskej federácii neseje.

 

Pax Sinica

Možno opakovaná prehra slovenských potetovancov s Kazachstanom vo futbale je súčasťou väčšieho plánu, o ktorom nikto nič nevie, alebo to je slovenský vklad k zníženiu vplyvu Ruska v Strednej Ázii, alebo len maskovanie straty vlastného vnútropolitického kreditu a obáv pred morálnym úpadkom slovenskej politiky.

Aj tento summit v Nur-Sultane je jedným zo sklíčok mozaiky budovania nového regionálneho (s presahom byť globálnym) poriadku – Pax Sinica – t.j. procesu rozširovania vplyvu Číny postupne v Strednej Ázii, postsovietskom priestore a v celej Eurázii. Otázkou je, či má na takúto zmenu Čína dostatok voľných zdrojov.

Nezabúdajme na fakt, že ako Moskva, tak aj Peking má dostatok možností, okrem bilaterálnych platforiem, posudzovať stredoázijské otázky aj na pôde Šanghajskej organizácie spolupráce, ktorá je bonitnejšia než nami ospevované NATO. Čo do počtu obyvateľov, čo do počtu krajín s jadrovým potenciálom.

Naviac, ak je historicky jasné, aktivity Európskej únie (napr. oslabiť vplyv Ruska v Strednej Ázii) sú – čo je slabé slovo – nekompetentné (na čo by sa mali pýtať daňoví poplatníci) a ešte k tomu nepriamo napomáhajú Moskve udržať si svoj  status v Strednej Ázii. A ešte niečo, bez Moskvy nikto neochráni (ani Čína) mäkký podbrušok pred expanziou z Afganistanu. Čo stredoázijskí lídri veľmi dobre vedia.

 

Geopolitická realita

Jednoduchšia časť slovenskej analytickej ekipy (jej ešte jednoduchší predstavitelia zaujali riadiace posty na ministerstvách obrany, zahraničia, v okolí hlavy „tejto krajiny“, alebo informačnej službe) presviedča verejnosť, že konanie Číny v Strednej Ázii je nasmerované výlučne na vytesnenie Ruska z regiónu a že Stredná Ázia bude jedným z rozhodujúcich zdrojov napätia a budúcich rozporov medzi Ruskom a Čínou.

Takýto prístup sa – a to treba akcentovať – nezakladá na pravde, resp. stojí na nepravde mýtov, vytváraných anglojazyčnými službami a najmä neakceptujúcich reálne regionálne fakty. Stredná Ázia ako celok, a teda aj jej jednotlivé krajiny, sú dislokované v samom centre Eurázie bez možnosti prístupu k veľkému moru, a preto pre nich samotných je geopoliticky nevýhodný možný súboj titanov, čo ale neodporuje téze o diverzifikácii.

Táto téza tak stavia pod otáznik populárno-jednoduché schémy o strete Ruska a Číny v súboji o Strednú Áziu.

Čína presadzuje svoj koncept boja proti trom zlám: terorizmu, extrémizmu a separatizmu. A v takom Tadžikistane Čína vybudovala svoju zahraničnú vojenskú základňu (už druhú) a v krajine je dislokovaná už desaťročia 201. vojenská základňa Ruskej federácie (najväčší vojenský objekt Ruska v zahraničí – 7.000 vojakov) a žiaden konflikt.

No a pre zaujímavosť: Podľa posledných oficiálnych dát má v tadžickej spoločnosti 88 % voličov kladný vzťah k Ruskej federácii. Podpora aktuálneho konania V. Putina dosahuje úroveň 75 %, čo je viac než v samotnom Rusku.

 

Národnoštátny záujem – na Slovensku nepoznaná vec?

Ak by sme chceli zosumarizovať tému, tak potom je evidentné, že aktivity Pekingu nie sú nasmerované na vytesnenie prítomnosti Moskvy zo Strednej Ázie; nakoniec sú všetci spolu v Šanghajskej organizácii spolupráce. Na druhej strane si Peking presadzuje svoje vlastné národnoštátne záujmy. Čiže to, čo je pre súbežne súčasnú a dočasnú slovenskú politickú elitu niečo nepredstaviteľné.

Inak o národnoštátnych záujmoch Číny hovoril – veľmi poučne, zdvorilo a s úctou – pred pár dňami na Klube Nového slova čínsky veľvyslanec J.E. Sun Lijie.

(Autor je vysokoškolský učiteľ.)

Snímky: www.mid.gov.kz

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984