Ďalšia premiérova lekcia
Odchod Františka Kašického z ministerského postu je ukážkou novej politickej kultúry, po ktorej tak hlasno volajú opoziční politici a ktorú sľuboval premiér Robert Fico v čase svojho nástupu. Minister odišiel napriek tomu, že európsky úrad, ktorý má na starosti verejné obstarávania, priznal svoju chybu pri spracúvaní vyhlasovaných tendrov. Štát neprišiel ani o korunu, ale minister vyvodil voči sebe politickú zodpovednosť. František Kašický viedol svoj rezort zručne. Aspoň z pohľadu informovaného laika, ktorými je väčšina tých, čo ho v posledných dňoch vehementne kritizovali. Dokonca aj podpredseda KDH Daniel Lipšic priznal, že odstúpením minister predbehol opozíciu. A presne o to ide. Chyba sa stala v Bruseli Ešte pred Kašického rezignáciou sa v televízii objavil spravodajský príspevok, ktorý odhaľoval pozadie podozrivých tendrov. V ňom bolo citované aj oficiálne vyjadrenie úradu, ktorý zabezpečuje vydávanie európskeho vestníka verejného obstarávania. Podľa vyjadrenia chyba vznikla u nich, lebo majú problémy s akýmsi softvérom, čo spôsobilo posuny desatinnej čiarky. Z ministerstva obrany pritom odišli podklady v poriadku, prešľap nastal v tom, že jeho úradníci chybu z Bruselu neodhalili, keď text dostali naspäť a poslali ho na slovenský Úrad pre verejné obstarávanie. Vina spočíva aj v tom, že ministerstvo nedokázalo veci napraviť okamžite po tom, čo vyšiel slovenský vestník – konať sa začalo až po zverejnení prípadu v médiách. Celý prípad mohol najväčšiu škodu spôsobiť podnikateľom, ktorí by sa do tendrov prihlásili s očakávaním „astronomického“ obchodu a po otvorení obálok by zistili, že sa súťaží o sumu rádovo menšiu. Práve toto kritizoval aj reprezentant zväzu živnostníkov. V skutočnosti však štát o žiadne peniaze neprišiel. Už preto nie, že v rozpočte s takýmito výdavkami nikto nepočítal. Jednoducho boli vyhlásené tendre na sumy, ktoré rezort aj tak nemal, najneskôr počas súťaže by sa na to prišlo a minister by zmluvu, ktorú nemá krytú rozpočtovou položkou, ani nemohol podpísať. Na celom prípade je najzaujímavejšie to, prečo si minister presne nezistil, a potom presne nezverejnil, čo sa vlastne stalo, a nekonal oveľa rýchlejšie. Je paradoxné, že hoci Františka Kašického, ktorý bol rozhodne mužom na svojom mieste a bol počas svojho pôsobenia veľmi ústretový aj k médiám, stála napokon kreslo, ako sa zdá, najmä komunikačná chyba. Práve preto, že išlo o šéfa rezortu ozbrojených síl, význam mal ja fakt, že to bol vo Ficovej vláde jeden z nestraníkov, o ktorého prehľade v rezorte nemôže nikto po toľkých rokoch v armáde a na ministerstve pochybovať. Kto prejavil svoj charakter Pravdou zostáva, že dianie v tomto rezorte je stále málo transparentné. Vzhľadom na citlivosť všetkého, čo súvisí s obranou, ale aj pravidlá v rámci NATO, musí minister veľmi opatrne zvažovať, čo a ako sa môže zverejniť. Napriek tomu sa ukazuje, že nakladanie s majetkom a finančnými prostriedkami by mohlo byť pre verejnosť prehľadnejšie. V tzv. utajovaných skutočnostiach treba urobiť poriadok, aby sa zbytočne netajilo to, čo pre obranyschopnosť krajiny alebo z hľadiska našich spojeneckých záväzkov tajiť netreba. To bol však problém všetkých doterajších ministrov. Práve preto vyznieva maximálne nedôveryhodne, keď sa do kritiky Františka Kašického púšťajú jeho predchodcovia. Predovšetkým jedného z nich by mala „hanba fackovať“. Už len to, ako míňal peniaze na propagačnú kampaň pre profesionálnu armádu, by malo v slušnej krajine stačiť nielen na odstúpenie, ale aj na trestné stíhanie. Nespomínajúc zbabranú profesionalizáciu ozbrojených síl, keď sklamaní mladí muži utekali, lebo ich hlavnou pracovnou náplňou boli upratovacie a podobné práce. Slová o tom, že F. Kašický odstúpil až pod tlakom, sú smiešne. Veď práve o to v demokratickej krajine ide. Aby politici reagovali na tlak udalostí, médií, verejnosti a podľa neho konali, aby ho neignorovali. Nikde na svete neodstupujú vrcholní politici zo svojich funkcií len tak. Vždy tým reagujú na nejaké okolnosti. Politickú kultúru určujú presne tým, ako na tie okolnosti reagujú. Jeden z nich neodišiel ani po zverejnení bezmála defraudácie desiatok miliónov korún, F. Kašický skôr, než sa to stalo. Mimochodom, ak má pravica pravdu a na odchod ho presvedčil predseda vlády, vysvedčenie zo šírenia novej, v demokratických krajinách štandardnej politickej kultúry, ktorou dal lekciu svojim predchodcom, mu vystavuje sama opozícia. Autor je stály spolupracovník Slova
