Nezmyselná diskusia: komu sa sporenie na dôchodky oplatí

To, čo sa znieslo na šéfa Sociálnej poisťovne po jeho vyjadrení v Slovenskom rozhlase, pripomínalo stredovekú inkvizíciu. Ivan Bernátek vyhlásil, že minimálne pol miliónu ľudí, ale možno až pol druhému miliónu ľudí, sa neoplatí sporiť na dôchodok podľa súčasného systému. Pravicoví politici a ľudia z DSS, ako aj ich apologéti z „nezávislých“ inštitútov naň zaútočili tým, že si vraj tieto údaje „vycucal“ z prsta. Diskusia o tom, či sa niekomu oplatí, alebo neoplatí sporiť na dôchodok, je však na dnešnom Slovensku vo svojej podstate nezmyselná. Ak by sme chceli byť struční, ešte stručnejší než I. Bernátek, museli by sme konštatovať, že dôchodkové sporenie je v zásade nezmysel. Nikomu sa neoplatí sporiť si na penziu: väčšina nemá také príjmy, aby sa jej to oplatilo, a ak by tá väčšina sporiť prestala, menšine sa to neoplatí, lebo „neutiahne“ celý systém. Z nízkych príjmov nízke penzie Takéto konštatovanie však nikoho neuspokojí, takže je nedostatočné. Pozrime sa teda najskôr na to, z akých údajov vychádzal generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Vymeriavací základ do 10 tisíc korún má podľa jeho slov 408 tisíc ľudí; vymeriavací základ do 20 tisíc korún má 548 tisíc sporiteľov, ale s vymeriavacím základom do 1000 korún je v druhom pilieri dokonca 88 tisíc sporiteľov!!! Títo ľudia si teda reálne môžu nasporiť na dôchodok vo výške pár desiatok korún, a to musia mať veľké šťastie. Len stručne zopakujme, že na osobné účty sporitelia odvádzajú 9 percent z vymeriavacieho základu (u zamestnancov je to hrubá mzda). Deväť percent z 10 tisíc je 900 korún, z 20 tisíc dvojnásobok. Ak si teda dnes začne sporiť niekto s 10-tisícovým platom, bude sporiť nepretržite 30 rokov, každý jeden rok počas celého tohto obdobia mu plat reálne – teda nie nominálne, ale reálne po započítaní inflácie – porastie o 3 percentá a jeho DSS dokáže vložené prostriedky opäť každý rok z tridsiatich zhodnotiť o 3,5 percenta. Môže si nasporiť vyše 840 tisíc, z toho však treba odrátať dva druhy poplatkov, ktoré si DSS strhávajú každý mesiac. Reálne to teda môže byť asi 700 tisíc korún. To však nebude výška jeho dôchodku, ale len suma, za ktorú si po odchode na penziu ten dôchodok kúpi. Z nej si teda nejaké poplatky strhne aj poisťovňa, ktorá bude dôchodok vyplácať, takže ten v skutočnosti môže dosiahnuť okolo 5500 korún mesačne, čo závisí od podmienok dohodnutých s poisťovňou. A tá bude zohľadňovať najmä možnú dĺžku trvania penzie, takže bude odhadovať, koľko rokov sa asi tak môžete dožiť a teda na koľko rokov musí vašu celkovú nasporenú sumu „očistenú“ od poplatkov rozvrhnúť. Ak dnes zarábate 20 tisíc, môžete si takto nasporiť na dôchodok vo výške asi 11 tisíc korún. Lenže... Bohatým sa oplatí Toto všetko je čisto matematický prepočet, ktorý nebude mať s praxou veľa spoločného. V prvom rade sme vychádzali z veľmi optimistického rastu miezd a zhodnotenia prostriedkov na dôchodkových účtoch. Predovšetkým si treba uvedomiť, že už dnes ľudia s nízkymi mzdami nemôžu počítať s trvalým a najmä výrazným zvyšovaním platov, nakoľko ide o ľudí, ktorí najčastejšie (s výnimkou zdravotníctva a čiastočne školstva, resp. vedy) vykonávajú iba nízko kvalifikované práce. V tejto oblasti nebude tlak na výraznejšie zvyšovanie miezd, lebo ho bude tlmiť otváranie pracovného trhu ľuďom z chudobnejšej Európy, ale postupne i z Ázie, čo bude okrem pokračujúcej ekonomickej globalizácie vynútené aj demografickým vývojom a rozširovaním Európskej únie, resp. aspoň nášho hospodárskeho priestoru. Naozaj ťažko povedať, aké dôchodky z DSS by teda títo ľudia mohli očakávať. Je ale skôr nereálne, že budú také vysoké, aké sme vypočítali v predchádzajúcej časti tohto článku. Reálne by sme mali očakávať, že sa ich výška bude pohybovať na úrovni okolo 4000 korún a možno aj menej, pretože títo ľudia môžu ľahko prísť o prácu a dočasná nezamestnanosť nie je medzi nimi výnimkou ani dnes. Ak sa jej vyhýbajú, tak buď za cenu práce za nízku mzdu, alebo dokonca prácou načierno, čo im však do dôchodkového sporenia neprináša ani korunu. Výpočet sa úplne mení (k horšiemu), ak je človek čo i len pár mesiacov, nehovoriac dokonca o rokoch, počas celého pracovného života nezamestnaný. Debata o tom, komu sa teda dôchodkové sporenie oplatí, je nezmyselná v prvom rade preto, lebo na ňu možno pravdivo odpovedať len šalamúnsky: tým ľuďom, ktorí budú strašne dlho pracovať, nikdy nebudú nezamestnaní, budú mať veľmi vysokú mzdu, ktorá sa im bude každý rok zvyšovať a ešte musia mať aj šťastie, že sa im úspory budú každoročne poriadne zhodnocovať. Viete sa podľa tejto rady rozhodnúť lepšie, než doteraz? Otázna hodnota peňazí Asi ste sa nerozhodli, a nie je to preto, že vám chýba vzdelanie. Problém je v tom, že „úspech“ či „neúspech“ dôchodkového sporenia jednoducho nemožno predpovedať. Ide o príliš dlhú dobu a do hry vstupuje príliš veľa faktorov, ktorých vývoj je priveľmi riskantný a nepredpovedateľný (ak neberieme do úvahy veštenie z kariet alebo kávových zŕn) na také dlhé obdobie. Nikto nedokáže povedať, v akom stave bude ekonomika o 20 rokov. Stačí jedna globálna katastrofa a zrúti sa, a s ňou aj všetky úspory. Hypotekárna kríza takou katastrofou ešte rozhodne nie je, a pozrite sa, ako už stihla zamávať ekonomikami po celom svete! Predstavte si, čo sa stane, keď sa minú, alebo sa razantne znížia zásoby ropy a prudko poklesne jej ťažba. Dnes nedokážeme seriózne odhadnúť, čo to spraví s hospodárstvom, a preto nevieme seriózne odhadnúť výsledky investícií (sporenia), ani mzdový vývoj. A je to ešte komplikovanejšie, lebo aj keby všetky nominálne prepočty sedeli, nevieme presne odhadnúť reálnu hodnotu peňazí. Samozrejme, ak vo výpočte uvažujeme o raste reálnej mzdy (nie nominálnej), zohľadňujeme už infláciu a teda reálnu „silu“ peňazí. V skutočnosti však nemôžeme odhadnúť, ako budú vyzerať ceny jednotlivého tovaru a služieb za 20 či dokonca 30 rokov. Takže sa síce môžeme tešiť na penziu bárs aj 20 tisíc mesačne, ale ani len netušíme, čo si za tie peniaze v dôchodku naozaj budeme môcť dovoliť. Nehovoriac o tom, že aj štatistická inflácia je len akýsi priemerný ukazovateľ, v ktorom nemusia hrať významnú rolu tie komodity, ktoré budú v našom vlastnom „spotrebnom koši“ penzistu najdôležitejšie. Ivan Bernátek má navyše pravdu aj v tom, že „počet sporiteľov vo veku nad 40 rokov je do 400 tisíc“. Takže títo ľudia majú už len málo času, aby odišli na zaslúžený odpočinok včas, kým z neho ešte môžu niečo naozaj mať, a pritom si ešte dokázali nasporiť na slušnú penziu, hoci by aj dnes nadpriemerne zarábali. Na základe údajov o platoch sporiteľov a ich veku teda možno dať I. Bernátkovi za pravdu, ba možno ísť ešte ďalej: na Slovensku je len málokto, komu sa dôchodkové sporenie určite oplatí, a ide väčšinou o ľudí, ktorí ho ani nepotrebujú. Problematické dedenie Mnoho ľudí v staršom strednom veku, či tí, ktorí majú do dôchodku veľmi blízko, však pri vstupe do tzv. druhého piliera ani nemysleli na seba. Lákala ich možnosť, ktorú autori tzv. dôchodkovej reformy ospevovali ako úžasnú výhodu nového systému: ide o možnosť dediť dôchodkové úspory. Nuž áno, táto možnosť tu je, ale ak na ňu myslíte, musíte sa poponáhľať a rýchlo zomrieť, alebo aspoň zomrieť včas. Nie, nie, prepáčte, to bol len pokus o nevhodný žart s cieľom poukázať na morbídnosť zvýrazňovania tejto „výhody“ dôchodkového sporenia. Veď dôchodkové sporenie má zabezpečiť ľudí na starobu, a nie zjednodušiť dedičské konanie. Preboha, má byť vari výhodou dôchodkového sporenia to, že sa penzie ani nedožijeme? Lenže s „dedením“ je to založené práve na tom predpoklade. Zákon hovorí jasne, že „predmetom dedenia po zomretom“ je iba „suma rovnajúca sa aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu zomretého“. Inými slovami: ak prestanete pracovať a začnete poberať dôchodok, nikto už po vás nemôže nič zdediť, hoci by ste zomreli bárs aj po prevzatí prvého dôchodku. Dokonca aj keby ste zomreli predtým, pretože rozhodujúcim momentom je podpísanie zmluvy s poisťovňou, ktorá bude dôchodok vyplácať. Dôchodkové úspory možno dediť iba dovtedy, kým človek pracuje, resp. ak mu pri programovom výbere ešte niečo na dôchodkovom účte zostalo. Je to naozaj výhoda, ponáhľať sa so smrťou, aby po mne mohli deti čosi zdediť? Vstúpili ste do druhého piliera na to, aby ste zomreli skôr, než sa dožijete vlastnej penzie? To hádam nie! Samozrejme, aj druhý pilier hovorí o pozostalostných dôchodkoch. Ak vdova či vdovec pracujú, môžu ho dostávať počas jedného roka vo výške 60-tich percent, resp. sumy, ktorá sa zomretému vyplácala mesačne ako tzv. programový výber. Ak sú už na dôchodku, tak aj dlhšie. Na sirotský dôchodok majú zasa nárok nezaopatrené deti. Najhoršie je, že mnoho ľudí už začalo uvažovať o zotrvaní v tzv. druhom pilieri, ale stále nemajú dosť informácií a nepoznajú odpovede na otázky, ktoré si pritom kladú. Žiada sa viac aktivity zo strany vlády, ktorá ľuďom umožnila, aby si všetko ešte raz poriadne zvážili.