Zlodej, ktorý kričí...

Štátny rozpočet je považovaný za dokument roka. Určuje základné rámce rozdelenia verejných zdrojov na centrálnej i lokálnej úrovni, naznačuje nosné smerovanie sociálno-ekonomickej orientácie práve vládnucej garnitúry.
Počet zobrazení: 2582

Štátny rozpočet je považovaný za dokument roka. Určuje základné rámce rozdelenia verejných zdrojov na centrálnej i lokálnej úrovni, naznačuje nosné smerovanie sociálno-ekonomickej orientácie práve vládnucej garnitúry. Poslanci hlasovaním určujú rozhodujúce mantinely vecného pôsobenia exekutívy na každej úrovni moci. Tohtoročné schvaľovanie zákona roka na centrálnej a v mnohých prípadoch aj na lokálnej úrovni však oprávnene vyvoláva otázku, či sa parlament a zastupiteľstvá nedostávajú do závozu výkonnej moci, či poslanci nie sú len hlasovacie figúrky, ktoré bezproblémovo zdvíhajú ruky za vopred dohodnuté pravidlá. Hlasovanie o štátnom rozpočte na rok 2008 malo osobitý náboj. Vládna koalícia ním po niekoľkých napätých týždňoch deklarovala (aspoň verejne) stabilitu vo vlastných radoch. Takticky dobre zvládnutým manévrom – spojením hlasovania o zákone roka s dôverou Ficovej vláde, však koalícia vzala už vyše roka mocensky nemohúco stojacej opozičnej lodi aj ten najslabší vánok z plachiet. Dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda sa priam až úsmevne pokúsil zakryť politickú a komunikačnú bezradnosť súčasnej opozície srdcervúcim vyjadrením, že decembrové schvaľovanie rozpočtu vracia Slovensko späť do čias vlády jednej strany. Pri schvaľovaní zákona roka by sa nad takýmto závážným vyhlásením pozastavil každý súdny človek, ktorý čo aj len sporadicky sleduje domácu politickú scénu. Ak... Ak by tieto slová nepovedal ten šéf vlády, ktorý si v nedávnej minulosti musel na podporu viacerých svojich rozpočtov musel kúpiť poslancov z iných politických táborov a urobil to bez najmenšej hanby. Ak by pravicová vládna koalícia nebola v záujme udržania moci získavala hlasy koaličných poslancov tým, že konečné hlasovanie o rozpočte zakaždým spájala s trápnym finančným darčekom určeným na nelogické rozdelenie, na realizáciu úzkoprsých straníckych návrhov vlastných poslaneckých klubov. Keby predseda SDKÚ-DS aspoň na chvíľu upriamil zrak na zasadnutie bratislavského Mestského zastupiteľstva, bol by prekvapený. Zistil by totiž, že jeho vyjadrenie o návrate pred rok 1989 sa mu vrátilo ako bumerang. Pravicoví bratislavskí poslanci v priebehu niekoľkých sekúnd a s plnou vážnosťou na tvárach rozhodli o rozdelení bezmála desiatich miliárd korún v mestskom rozpočte na budúci rok. Ich spoločné áno však nielen postrádalo čo i len jediný pozmeňovací návrh, ale „odznelo“ aj bez akéhokoľvek vystúpenia v rozprave. Slovenská politická realita končiaceho sa roku 2007 čoraz jasnejšie ukazuje na nebezpečný jav. Proces rozhodovania o prerozdeľovaní stámiliónov korún z verejných zdrojov sa z roka na rok stáva iba výsadou úzkych skupín politikov a úradníkov. Zastupiteľské zbory, parlamenty, ktoré by mali byť aktívnym a zároveň rozhodujúcim kontrolným mechanizmom v živote parlamentnej demokracie, sa vďaka súčasnej politickej „nekultúre“ stávajú takmer bezzubou inštitúciou. Poslanci sa nevedomky prizerajú na „kopec“ čísel v mnohostránkových rozpočtových dokumentoch a jediné, čo ich asi trápi naozaj, sú cifry určené na vlastné štedré odmeny. Autor je spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984