Lyricky mrazivá poetickosť

Obrazy nás často priťahujú zdanlivo neprekonateľnou silou, aj keď im „nerozumieme“. Neraz bývajú silnejšie ako skutočnosť, hoci z nej vychádzajú a aj sa k nej vracajú.
Počet zobrazení: 2341
16_Milan Chvila Jesen-m.jpg

Obrazy nás často priťahujú zdanlivo neprekonateľnou silou, aj keď im „nerozumieme“. Neraz bývajú silnejšie ako skutočnosť, hoci z nej vychádzajú a aj sa k nej vracajú. Tak ako v prípade Milana Chvílu (1944 – 2005), maliara pochádzajúceho z Trenčína, žijúceho zhruba 40 rokov v Bratislave, ktorý sa napokon do Trenčína vrátil a tam aj zomrel. Výstava, ktorú pri treťom výročí jeho smrti predstavila Mestská galéria v Trenčíne, je po dlhšom čase druhá, ktorou sa Milan Chvíla, aj keď už po smrti, prezentoval na trenčianskej pôde. Kolekcia jeho obrazov a kresieb, ktoré v Trenčíne možno vidieť do 4. 1. 2008, s rozmanito variovanými motívmi zátišia s kyticami kvetov aranžovaných v rozličných zostavách spolu so sklenými pohármi, fľašami a predmetmi pripomína, že všetko, čo sa v týchto dielach odohráva, je „širokospektrálny“ pohyb života. Svet Chvílových obrazov je svet dráždivých farebných konfigurácií, a zároveň harmonizujúcich a upokojujúcich vášní. Milan Chvíla sa výtvarnému umeniu venoval odmalička. Absolvoval školu umeleckého priemyslu v Bratislave (prof. Teodor Lugs). Na slovenskej výtvarnej scéne sa etabloval v 60-tych rokoch minulého storočia a spočiatku sa rozhodoval medzi maľbou a textilným výtvarníctvom. Napokon sa paralelne venoval obom týmto disciplínam. Od začiatku mal veľký cit pre farbu a tvar a vyjadroval sa čisto maliarskymi prostriedkami. Napriek tomu, že sa ocitol v okruhu smerovaní, ktoré – povedzme si úprimne – maliarstvu už nedávali veľkú nádej na prežitie. Ba v rámci aktuálnych dobových súvislostí výtvarného umenia niektorí dokonca maliarstvu predpovedali skoré úmrtie. Milan Chvíla však kráčal ďalej s obrazom v centre svojho záujmu ako „zasnený vizionár“, ktorý si budoval vlastnú výtvarnú cestu. Ukázalo sa, že to bolo dobré rozhodnutie. Dnes, keď svet znovuobjavuje obraz ako maliarsky fenomén, patrí Chvíla k tým, ktorých treba oceniť najmä za to, že nezaváhali, keď sa ono „byť maliarom“ prestávalo nosiť. Nezaváhal vtedy ani potom. Ostal sám sebou. Nikdy ho nelákala účasť na rôznych manifestačných prezentáciách jednotlivých hnutí či skupinové snahy. Jeho maliarske vystúpenia možno hodnotiť ako príchod „lyricky mrazivej poetickosti“, potom zasa ako „maľbu identity, harmónie a kontrastov v jednom celku“. Jeho tvorbu možno v rozpätí slovenského výtvarného umenia 20. storočia zaradiť do kontextu novej maliarskej a kresliarskej expresívnej lyriky. Expresívno – lyrický kontrapunkt je, zdá sa, to najzákladnejšie, čo sa dá z Chvílových obrazov a kresieb vyčítať na prvý pohľad. On sám je však zároveň racionálny maliar, alebo maliar racionality, poučený na profesionalite veľkých majstrov štetca minulosti, ale aj na priekopníctve novofiguratívnych tendencií alebo úsilí predstaviteľov transavantgardy 80-tych rokov minulého storočia. Je v určitom zmysle mystik, v ktorého tvorbe – v obrazoch a kresbách z uplynulých rokov, tak ako boli prezentované na jeho posmrtnej výstave – akoby sa skrývalo čosi z modiglianiovskej a ciacomettiovskej buričskej nezvládnuteľnosti. Ako umelca ho charakterizuje na jednej strane nepokoj, na druhej vznešená citlivosť a elegancia a potvrdzuje to celým svojím dielom. Autor je historik umenia Redakčné krátený text z katalógu výstavy Viac na www.chvila.szm.sk

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984