150 000

Idú. Prichádzajú. Stojíš v tmavom, špinavom podchode. Zatiaľ sa ukrývaš za priateľským rohom – ale vieš, že o chvíľu budú tu. Neskôr, ráno, bude okolo plno ľudí. Ale teraz je len pol tretej a ty vieš, že si tu s nimi sám.
Počet zobrazení: 2679

Idú. Prichádzajú. Stojíš v tmavom, špinavom podchode. Zatiaľ sa ukrývaš za priateľským rohom – ale vieš, že o chvíľu budú tu. Neskôr, ráno, bude okolo plno ľudí. Ale teraz je len pol tretej a ty vieš, že si tu s nimi sám. Ako si si vôbec mohol myslieť, že je to dobrý nápad? Snažíš sa síce tváriť sebavedome, ale koho tým chceš oklamať? Roznesú ťa na kopytách. Zvuk ťažkých topánok na dlaždiciach sa blíži. Už sú skoro pri tebe. Už sú tu. Ťažké kroky. Tvrdé pohľady. Máš chuť ujsť, ale vieš, že by to bolo to najhoršie, čo môžeš urobiť. A tak sa im zahľadíš do očí, srdce ti bije až v hrdle, a keď už sú už-už pri tebe, z plných pľúc vykríkneš: „Referendum je najvyššia forma demokracie! Podporte svoje ústavné právo!“ No dobre. Treba priznať, až taká dráma to nebola. Ale zbierať pred štyrmi rokmi podpisy pod petíciu, aby sa vyhlásilo ľudové hlasovanie o vstupe do NATO, bolo napriek tomu celkom zaujímavé dobrodružstvo. Najmä preto, že šlo o činnosť veľmi spontánnu. Petičný výbor na čele s Edom Chmelárom a Jánom Čarnogurským dal pohybu prvotný podnet – ďalej sa však akcia niesla skôr samospádom, nesená záujmom desiatok a stoviek ľudí najrôznejších politických názorov. Aj navzdory kádrovaniu denníka Sme, ktorý si stúpencov iniciatívy úhľadne rozdelil na komunistov/ľavičiarov a nacionalistov/házedeesákov (akurát ten Čarnogurský ho škrel). A zároveň navzdory prísľubom KSS a SNS, ktoré sa z vlastných dôvodov dušovali, že dodajú podpisy po straníckej linke. Mašinérie však žalostne zlyhali. Stopäťdesiattisíc zozbieraných podpisov bolo od „aktivistov“. Teda občanov, ktorí sa nakrátko a intenzívne osobne zapojili do občianskeho života. Tých 150 000 v chlade a mraze zozbieraných podpisov na referendum nestačilo. Bolo by bývalo treba ešte viac ako raz toľko. Organizátori petície ich síce označili za morálne víťazstvo – ale vládnej koalícii sa nezdalo, že by morálne prehrala. Keďže zákonom stanovený limit sa nedosiahol, obišla celú vec povýšeným mlčaním. Tlač prišla v lepšom prípade s povýšeným výsmechom. Ako sa nedávno organizovala petícia za „pluralitu“ zdravotných poisťovní (ZP), netuším. Ani denník Sme tentoraz úslužne neposkytol prehľad životopisov či osobných motivácií ľudí, ktorí za nimi stoja (zato z nezáujmu vládnej koalície o zozbierané podpisy je téma jedna radosť). Ale zrejme niet veľmi o čom písať. Nejde predsa o výsostné celospoločenské záujmy, iba – prepytujem – o prachy. Ale tých majú, aspoň zatiaľ, súkromné ZP celkom dosť. Musím priznať, že ma trocha udivuje, že pri tejto obrovskej výhode sa im nepodarilo získať na svoju stranu viac, než len oných niečo vyše 150 000 podpisov. Istotne sa predsa nespoliehali na oduševnených dobrovoľníkov. „Profesionálnych“ zberačov si mohli zaplatiť dosť. Ako to, že neboli úspešnejší ako pred rokmi hŕstka amatérskych aktivistov? Ekonomickou teóriou asi nie. Argumenty proti neférovému obohacovaniu súkromných poisťovní v slovenskej verejnej debate takmer nezaznievajú, hoci nie sú nijako zložité. Poisťovníctvo funguje na jednoduchom princípe: do spoločnej pokladne platia všetci poistení, no naspäť z nej dostanú len tí, ktorým sa stane poistná udalosť. Ide o druh akceptovaného, „kapitalistického“ prerozdeľovania: zdraví sa skladajú na liečbu chorých. Ale ak umožníme, aby si pri danej výške poistného súkromné inštitúcie vyberali svojich poistencov spomedzi ľudí, u ktorých je hrozba choroby nižšia, alebo vzhľadom na vyššie platy odvádzajú do systému viac – nuž áno, potom im z vybraného poistného čosi zostane. Aj keby v prospech vyššej efektivity nepohli ani prstom. Nehovorí sa o tom. A predsa, viac než tých niečo vyše 150 000 podpisov na svoju stranu súkromné poisťovne nedostali. Čím to bude? Čojaviem... zdravým rozumom?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984