Míľnik obratu v ruinách Stalingradu

Stalingradská bitka trvala vyše dvesto dní. Priniesla zásadný obrat druhej svetovej vojny. Zničenie nepriateľských vojsk na Volge neprinieslo pre demokratickú verejnosť celej Európy nový prvok iba z vojenského, ale aj zo psychologického hľadiska.
Počet zobrazení: 1998
stalin 3-m.jpg

Stalingradská bitka trvala vyše dvesto dní. Priniesla zásadný obrat druhej svetovej vojny. Zničenie nepriateľských vojsk na Volge neprinieslo pre demokratickú verejnosť celej Európy nový prvok iba z vojenského, ale aj zo psychologického hľadiska. Dôležitý bol však najmä pre ľud Sovietskeho zväzu, ktorý dovtedy utrpel zdrvujúce porážky. V nacistickej ríši viali začiatkom februára 1943 čierne zástavy a v rozhlase tri dni hrali len smútočnú hudbu. Na bitke sa zúčastnilo na oboch stranách približne 2,2 milióna vojakov, viac ako 2 500 diel a mínometov, vyše 2 000 tankov a 2 000 lietadiel. Výhodné východiská nepriateľa Obranné boje rozsiahlej bitky trvali od 17. júla do do 13. septembra 1942. Už 12. júla sa však vytvoril Stalingradský front. Následne sa medzi riekami Čir a Cimľa na severo-západnej hranici Stalingradskej oblasti stretli jednotky 62. armády Stalingradského frontu a 6. poľnej hitlerovskej armády. Situáciu sťažovalo aj to, že sovietske vojská mali akútny nedostatok protitankového a protilietadlového delostrelectva, v mnohých zväzkoch chýbala munícia. Väčšina divízií, ktoré prišli z rezerv vrchného velenia, ešte nemala bojové skúsenosti, ostatné boli vyčerpané z predchádzajúcich bojov. Otvorený stepný ráz terénu umožňoval nepriateľskému letectvu útočiť a spôsobovať veľké straty na ľuďoch, výzbroji a bojovej technike. Najtragickejším dňom v histórii bitky bol pre obyvateľov mesta a jeho obrancov 23. august. Vtedy sa začalo sústredené letecké bombardovanie mesta. Popoludní iba počas dvoch hodín vzlietli nemecké lietadlá okolo dvetisíc ráz a zničili mnohé podniky a kultúrne pamiatky. V ten krvavý deň zahynulo vyše 40-tisíc civilistov a takmer 300-tisíc ich evakuovali. Celkovo Nemci počas urputných bojov o Stalingrad vrhli na mesto dokopy približne jeden milión bômb s hmotnosťou stotisíc ton. Päťmesačné boje v uliciach Pouličné boje v Stalingrade prebiehali od 13. septembra 1942 do 2. februára 1943. Od samého začatku obrany a počas celej bitky vojenské a občianske organizácie koordinoval štáb mestského výboru obrany, ktorý založili už 21. októbra 1941. Na jeho čele stál A. S. Čujanov. Štáb viedol stavbu obranných línií (celkovo postavili tri obvody s dĺžkou viac ako tritisíc kilometrov). Rozhodnutím z 25. augusta 1942 v meste vyhlásili stanné právo. Nepriateľ, ktorý sa prebojoval k Volge v severných častiach, bol totiž úspešný aj na juhu. Šesťdesiatu druhú sovietsku armádu odrezali zo všetkých strán a pritlačili k Volge. V tej chvíli vymenovali za jej veliteľa V. I. Čujkova. Od 14. septembra prebiehali boje v samom centre mesta. Na pomoc obrancom sa spoza Volgy preplavila 13. gardová strelecká divízia pod velením Hrdinu Sovietskeho zväzu generálmajora A. I. Rodimceva. Jeho vojaci sa doslova bili o železničnú stanicu, Múzeum obrany, bránili domy Pavlova, Zabolotného, Mamajevov kurgan. O ťažkých stretnutiach v tejto lokalite vypovedá aj to, že na jar 1943 tam pripadlo na každý štvorcový meter od 500 do 1 250 črepín z mín a nábojov. Na prelome septembra a októbra sa v severných častiach mesta bojovalo o závody Červený október, Barikády a Traktorový závod. Na Ľudnikovovom ostrove, ako dodnes vo Volgograde nazývajú úsek brehu veľrieky dlhý 700 a široký 400 metrov v blízkosti dolnej časti továrenskej štvrte patriacej závodu Barikády, bola z troch strán desať dní odrezaná a pritlačená k Volge 138. strelecká divízia plukovníka I. I. Ľudnikova. Južnú časť mesta bránila 64. armáda pod velením generálmajora M. S. Šumilova. Miestom najurputnejších bojov sa stala výšina 140,6 (Lysá hora). Nepretržite sa tu 140 dní a nocí ozývala paľba. Boli dni, keď na úseku štyroch štvorcových kilometrov z obi-dvoch strán bojovalo do 50-tisíc vojakov a dôstojníkov, stovky tankov, diel a mínometov. Obrancovia a milosrdenstvo času Obranná etapa bitky sa pretiahla takmer na tri mesiace. Vyžiadala si množstvo obetí. Ale obrancovia, ktorí bojovali do posledného dychu v zrúcaninách Stalingradu a urobili jeho meno nesmrteľným, vyhrali boj s časom. Umožnili hlavnému štábu vrchného velenia Červenej armády vypracovať plán porážky nepriateľa. Ofenzívnu časť operácie rozpútali 19. novembra 1942 a skončila sa 2. februára 1943. Jej plán dostal kódový názov Uran. Rátal s obkľúčením nepriateľského zoskupenia bojujúceho v Stalingrade silami troch frontov. Zo severu mali nepriateľa prekvapiť vojská Donského a znovu vytvoreného Juhozápadného frontu. Predpokladalo sa, že ich operácie pôjdu do hĺbky 120 kilometrov. Z juhu zaútočil Stalingradský front. Kým sa jeho zväzky stretli s vojskami idúcimi zo severu, museli prejsť dobrú stovku kilometrov. Pritom vrchné velenie vyhradilo na celú časť tejto operácie tri-štyri dni. Vojská Juhozápadného a Donského frontu dostali rozkaz rozbehnúť ofenzívu v noci z 18. na 19. novembra. Stalingradský front mal vyraziť v ďalšiu noc. Rozdiel v termíne útoku o jeden deň spôsobili, že armády útočiace zo severu museli prejsť veľkú vzdialenosť, aby sa dostali k miestu spojenia s vojskami Stalingradského frontu. Devätnásteho novembra sa začala historická protiofenzíva. Už o štyri dni sa fronty Červenej armády spojili pri dedinke Sovietska, osemnásť kilometrov od Kalača. Do obkľúčenia sa dostalo nepriateľské zoskupenie v počte 330-tisíc ľudí. Posledná operácia víťazov Hitlerovské velenie sa snažilo úderom zvonku zachrániť obkľúčené vojská pred porážkou. Narýchlo sa sformovala Skupina armád Don pod vedením poľného maršala Mansteina, ktorá začala útok 12. decembra. Na odpor sa im postavila 51. armáda generála M. I. Trufanova, ktorá takmer celá na tejto línii zaľahla. Na Štedrý deň sily 2. gardovej armády generálporučíka R. J. Malinovského a 5. údernej armády pod velením generálporučíka P. L. Romanenka skupinu vojsk Mansteina rozbili. Po neúspešnom Mansteinovom útoku bolo očividné, že nemecké vojská sú odsúdené na zánik. Sovietske velenie sa pokúsilo ukončiť bitku bez prelievania krvi. V noci z 8. na 9. januára 1943 dalo hitlerovskému veleniu ultimátum, ktoré však Nemci zamietli. Sovietske vojská potom 10. januára odštartovali silami Donského frontu poslednú operáciu na likvidáciu nepriateľa pod kódovým názvom Koľco. Jej cieľom bolo stiahnuť obruč obkľúčenia a rozdeliť nepriateľské zoskupenie na dve časti. Dvadsiateho šiesteho januára sa na severozápadnom úpätí Mamajevovho kurganu stretli dve armády Donského frontu – 21. armáda generálporučíka N. I. Čisťakova a 62. armáda generálporučíka V. I. Čujkova. Tým nepriateľské vojsko rozdelili na južnú časť v centre mesta a severnú v rajóne Traktorového závodu, závodov Barikády a Červený október. Posledný januárový deň v suteréne obchodného domu Sovieti zadržali poľného maršala Paulusa a jeho štáb. Južné zoskupenie nepriateľa prestalo existovať. O tri dni na to masívnou streľbou zlikvidovali aj severné zoskupenie okupantských vojsk. Autor je riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984