Priveľa výziev v informatizácii

Na Slovensku je informatizácia spoločnosti doteraz skôr Popoluškou a svoje miesto v agende politických strán si nachádzala pomaly. Svedčí o tom aj to, že vo väčšine dlhodobo porovnávaných kritérií (prístup občanov k širokopásmovému internetu, elektronické služby verejnej správy) patríme na posledné miesta rebríčkov členských štátov Európskej únie. Predchádzajúca vláda pripravila v rámci Stratégie konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 Minerva odvážny plán aj na informatizáciu spoločnosti. Uskutočnenie väčšiny týchto úloh je dnes diskutabilné a ich dokončenie sa zatiaľ zdá viac ako neisté. Aj vláda Roberta Fica by mala predstaviť svoj akčný plán pre túto oblasť. Informatizáciu spoločnosti síce vo svojom programovom vyhlásení spomenula na viacerých miestach, ale nasledujúce mesiace o ich serióznom prístupe k tejto záležitosti veľmi nepresvedčili. V odbornej verejnosti rezonovali najmä spory o tom, kto má riadiť Operačný program informatizácie spoločnosti (OP IS – štrukturálne fondy EÚ) a o presune právomocí v tejto oblasti z ministerstva dopravy na rezort financií. Po polročnom naťahovaní členov vlády za Smer je jasné, že všetko dôležité sa bude odohrávať na trase ministerstvo financií – Úrad vlády. Pod ministrom Jánom Počiatkom sa od prvého februára ocitli kompetencie na informatizáciu spoločnosti a implementáciu OP IS, pod vicepremiérom Dušanom Čaplovičom zase Riadiaci orgán OP IS a horizontálna koordinácia týchto aktivít. Na Úrade vlády SR bude sedieť jej nový splnomocnenec pre informatizáciu spoločnosti, ktorého meno ani právomoci dosiaľ nie sú známe... Zatiaľ zrejme najviditeľnejším a v odbornej verejnosti najoceňovanejším krokom kabinetu Roberta Fica je navŕšenie finančnej alokácie na informatizáciu spoločnosti v začínajúcom programovacom období EÚ (2007 až 2013). Kým minulá vláda na to navrhovala 850 miliónov eur, súčasná 993 miliónov, bez spolufinancovania slovenskej strany. K tomu treba pripočítať aj prostriedky z iných operačných programov, ktoré podporia informatizáciu spoločnosti nepriamo. Podľa niektorých odhadov pôjde o ďalšiu pol miliardu eur. Dosiahnutie čo najväčšej synergie na horizontálnej úrovni bude úlohou riadiaceho orgánu na Úrade vlády. Ten si bude musieť jednoznačne zladiť úlohy a právomoci s držiteľom štátnych kompetencií zo zákona – ministerstvom financií. Jedným z najväčších rizík môže byť katastrofálny nedostatok administratívnych kapacít. Informatizáciu slovenskej spoločnosti teda čaká v nasledujúcich siedmich rokoch veľa projektov a výrazná finančná injekcia z eurofondov. Kedy sa jej verejná správa dočká a s akým efektom sa tieto obrovské balíky peňazí využijú, závisí najmä od vlády a príslušných ministrov. Ak vládni politici túto výzvu nezvládnu, zaostávanie Slovenska v oblasti informatizácie sa zväčší a budú musieť čeliť ostrej kritike Európskej komisie. Autor je výkonný riaditeľ občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu