Manipulácia a škandalizácia na spôsob Kordu a Kyšku
Pravicové médiá sa usilujú vyvolať zdanie, že STV nie je slobodná. Asi nie je natoľko, ako by sme si to mnohí predstavovali, ale rozhodne nie je menej, než bola pred rokom či dvoma. Rovnako ako nie je pravda, že Štefan Hríb a Eugen Korda sú predstaviteľmi slobodnej a nestrannej žurnalistiky. Nielenže ten prvý neprofesionálne manipuloval s ľuďmi a presadzoval v relácii Pod lampou „jediný správny“ názor. Ten druhý dokonca pripustil manipuláciu s pravdou a úsilie umlčať ľudí len preto, lebo slobodne vyslovovali názor, ktorý sa mu nehodil. Existujú na to konkrétne dôkazy. Pôsobenie Štefana Hríba sme zhodnotili už minulý týždeň. Svojím krátkym extempore v debate o situácii v STV potvrdil, že nie je schopný byť rovnocenným účastníkom diskusie. Takej, ktorej opraty nedrží v rukách on sám, v ktorej nemôže ľudí dirigovať a viesť, v ktorej si nemôže vytvárať priestor na úkor iných. Hrdinstvo a „hrdinstvo“ Ak chcel Štefan Hríb diskutovať o slobode v STV a chýbali mu zainteresovaní, tak ich mohol pozvať sám a už dávno. Mali však byť medzi nimi aj tí, z ktorých jeho priateľ Eugen Korda so svojím kamarátom Rolandom Kyškom urobil defraudantov štátnych peňazí iba preto, lebo sa odvážili slobodne vyjadriť názor na bývalé vedenie STV. Skupina občanov Združenie občianskej sebaobrany (ZOS) dnes opäť pripomína prípad z roku 2005. Škandalózne zneužitie verejnoprávneho média, o ktorom sa verejnosť nedozvedela. Redaktori väčšinových médií totiž nedali obyčajným ľuďom priestor, aby poukázali na mafiánske praktiky novinára, ktorý sa stal legendou ako neohrozený reportér TV Nova v čase Mečiarovej vlády. Lenže vtedajšie hrdinstvo Eugena Kordu nebolo až také veľké. Dnes by nikto nemal pochybovať, že sa stal terčom zastrašovania zo strany Lexovej SIS. Inak však robil len to, čo od neho chceli jeho chlebodarcovia. Vladimír Mečiar sa stal pre Čechov negatívnym symbolom Slovenska a dôkazom ich vlastného úspechu. Odhaľovanie jeho nekalých praktík v politike a zmanipulovanej privatizácie bolo pre českú stranu dôkazom o čistote jej politiky a serióznosti jej vlády v ekonomických záležitostiach. TV Nova si útoky na Vladimíra Mečiara žiadala aj dlho potom. Korda týmito príspevkami neohrozoval svoju existenciu, lebo vlastne vyrábal, čo od neho chcel jeho zamestnávateľ. Po páde Klausovej vlády už vieme, ako veľmi sa Česi v presvedčení o rozdieloch medzi ich a slovenskými politikmi mýlili. Eugen Korda sa prejavil ako lojálny zamestnanec aj v roku 2005, keď v relácii Reportéri nechal škandalizovať spomínané nezávislé občianske združenie len preto, lebo si dovolilo kritizovať Rybníčkovo vedenie STV. Najlepším dôkazom, že išlo o popretie najzákladnejších pravidiel (nielen) novinárskej slušnosti je fakt, že Združenie občianskej sebaobrany kritizovalo televíziu dávno predtým, lenže nikto mu nevytvoril priestor. V STV si všimli až vystúpenie jeho predstaviteľov na tlačovke oveľa vplyvnejšej iniciatívy Verejnosť za verejnoprávnosť. A potom proti nemu redaktor Reportérov a neskorší šéfredaktor spravodajstva Roland Kyška vyrobil na objednávku príspevok, ktorý bol len primitívnou pomstou slobodomyseľným a nezávislým ľuďom. Porazený gigant Združenie občianskej sebaobrany tvoria odhodlaní ľudia, ktorí už dokázali veľké veci. Jeho cieľom je najmä chrániť spotrebiteľov pred svojvôľou monopolov, a to odhaľovaním ich postupov pred očami verejnosti i právnym poradenstvom pri vymáhaní odškodnenia. Všetci jeho členovia pracujú bez nároku na finančnú odmenu a svoju činnosť dokonca financujú z vlastných peňazí. Toto je, na rozdiel od tzv. think-tankov, ktoré sú predovšetkým dobrou zárobkovou príležitosťou pre svojich reprezentantov, skutočne nezávislé občianske združenie. Zo strany členov ZOS je ich práca naozaj hrdinstvom, lebo sa vo svojom voľnom čase, riskujúc útoky bohatých monopolov, stavajú proti zneužívaniu ich dominantného postavenia, hoci z toho nič nemajú. Môže ich však tešiť, že pomohli bezbranným ľuďom. ZOS má za sebou úspechy pri bezplatnej obrane práv radových občanov, na stranu ktorých sa „bojovníci za slobodu v STV“ nikdy nepostavili. ZOS bojovalo proti zneužívaniu monopolného postavenia UPC na trhu káblovej televízie (aspoň v Bratislave), ale aj proti okrádaniu zákazníkov Slovenských telekomunikácií (ST). Išlo o zdanlivú maličkosť: o ľudí, ktorí sa v apríli až júni 2005 nedovolali do „reality šou“ Mojsejovci na draho spoplatnené číslo 0809 800 800, ale ST im tieto volania pripísali na účty. Keď to títo ľudia reklamovali, ST ich reklamáciu odmietli a peniaze im nevrátili. Potom však poškodených občanov začalo dobrovoľne zastupovať ZOS a telekomunikačný monopol napokon musel 270 ľuďom, ktorí sa združeniu prihlásili, vyplatiť vôbec nie malých 1,5 milióna korún. Podľa odhadov ZOS takto telekomunikačný operátor neoprávnene získal ďalších asi desať miliónov – nie je však presne možné zistiť, koľko ľudí bolo poškodených, no nespravodlivý účet nereklamovali. Lži, polopravdy, zamlčané fakty Združenie občianskej sebaobrany možno mohlo pomôcť aj viacerým, keby jeho aktivitu viac spropagovala napríklad STV a ľudia by sa o nej dozvedeli. Lenže keď k tomu združenie zvolalo tlačovku, Roland Kyška na ňu prišiel s úplne iným úmyslom. Požiadal o päťminútový rozhovor a potom sa polhodinu usiloval škandalizovať ZOS cez dotáciu na projekty od ministerstva hospodárstva, na čele ktorého vtedy stál Pavol Rusko. Združenie totiž získalo grant na projekt Spotrebiteľské džudo, v rámci ktorého odvysielalo v Slovenskom rozhlase celý rad relácií posilňujúcich postavenie spotrebiteľov najmä voči monopolom, i projekt Som európsky spotrebiteľ? Granty boli riadne schválené (peniaze dostali aj iné organizácie), riadne zrealizované a do koruny vyúčtované ministerstvu, ktoré spotrebiteľské organizácie zo zákona takto podporuje už dlhé roky. Kyškova reportáž bola neobjektívna, plná poloprávd, lží a zamlčaných faktov. ZOS predstavila ako bezvýznamné združenie, ktoré v skutočnosti na ochranu spotrebiteľov nerobí nič. Údajne však zneužíva štátnu dotáciu, schválenú majiteľom súkromnej televízie, na útoky proti slobodnej a neohrozenej verejnoprávnej televízii. Zneužívanie štátnych peňazí bolo pritom vymyslené. Príkladom manipulácie s pravdou sú slová: „Nikto netvrdí, že STV netreba kritizovať, ide iba o to, či sa to má diať za peniaze daňových poplatníkov.“ Či má, alebo nemá, predovšetkým sa to nedialo, hoci Kyška s Kordom tvrdili opak. Iným príkladom znásilňovania pravdy sú slová: „Ministerstvo pridelilo špeciálny grant organizácii, ktorá sa venuje kritike STV,“ akoby to spolu súviselo. Nielenže nesúviselo, ale navyše nešlo o nijaký „špeciálny“ grant – iba o grant úplne normálny, v rámci bežnej činnosti ministerstva. Lživé a zavádzajúce bolo aj tvrdenie Rolanda Kyšku, že „združenie sa prezentuje predovšetkým kritikou STV“, keďže to bola len jedna a skôr okrajová aktivita ZOS. To sa začalo na adresu vedenia STV kriticky vyjadrovať v súvislosti s tzv. novým začiatkom, ktorý odštartoval Richard Rybníček. Združenie žiadalo zverejniť, koľko to daňových poplatníkov stálo. Chcelo viac informácií o podozrivých dcérskych spoločnostiach, o hospodárení nového vedenia televízie. O tzv. zlatých padákoch. Upozornilo, že na „besedách“ Richarda Rybníčka s „divákmi STV“ sedeli v skutočnosti najatou agentúrou zaplatení komparzisti. To všetko bolo takmer rok predtým, než dostalo prvý grant, a vyše roka predtým, ako si to Kyška s Kordom všimli. Vymyslená legenda o bojovníkoch za slobodu Ďalšími citátmi, ďalšími nepravdami, ďalšími zamlčanými faktami by sme mohli dokazovať, akú neobjektívnu, zámerne škandalizujúcu a potupnú reportáž dal Eugen Korda pripraviť a odvysielať. Vzhľadom na fungovanie redakcie sa totiž všetko dialo pod jeho patronátom. Korda s Kyškom sa ZOS neospravedlnili ani po tom, ako začali vychádzať najavo všetky špinavosti z Rybníčkovho pôsobenia v STV, na ktoré ZOS upozorňovalo už začiatkom roka 2004. A podľa všetkého dodnes neľutujú poškodenie dobrého mena ľudí, ktorí sa jednoducho odvážili postaviť sa proti mocným a nebáli sa konať nezávisle. Tento pravdivý príbeh dnes najlepšie odhaľuje, akí ľudia z vedúcich postov v STV dnes odchádzajú. Zároveň ukazuje, že legenda o neohrozených bojovníkoch za slobodu je pre jedných nástrojom na výrobu nepriateľa, bez ktorého nedokážu žiť, pre druhých príležitosťou, ako zo seba urobiť morálne autority. A pre stranícku pravicu je to vymyslená zbraň na politický boj, ktorý v očiach občanov pravdou vyhrať nedokáže. Autorka sa venuje mediálnym analýzam
