Reklama
Reklama

Problémy s komunálnymi voľbami

Komunálne voľby opäť otvorili otázku rozdielnej úpravy volebného moratória pri komunálnych voľbách a parlamentných voľbách. Podľa mojich vedomostí neexistuje racionálny dôvod na dvojakú úpravu.
Počet zobrazení: 787

Komunálne voľby opäť otvorili otázku rozdielnej úpravy volebného moratória pri komunálnych voľbách a parlamentných voľbách. Podľa mojich vedomostí neexistuje racionálny dôvod na dvojakú úpravu. Na zrušenie volebného moratória je viac praktických dôvodov. Nezodpovedanou zostáva napríklad otázka, či je porušením moratória predaj týždenníkov, v ktorých sa propaguje kandidát obrazom aj textom, ktorý bol pripravený a vytlačený a do predaja distribuovaný ešte pred moratóriom, ale v predaji zostáva aj počas moratória. Podobne zložitá je aj existencia bilbordov nainštalovaných pred moratóriom, ktoré sa však „prihovárajú“ voličom aj v období moratória, preto jeho zotrvanie na verejnom priestranstve v tomto čase je porušením zákonného zákazu propagácie. Samozrejme, zákonom možno uložiť povinnosť bilbordy pred volebným moratóriom odstrániť, no praktická realizácia vrátane trestov za nesplnenie tejto povinnosti by narážala na mnohé problémy. A v takom prípade by to bolo skôr kontraproduktívne. V krátkom čase budeme musieť riešiť aj otázku odbornej zdatnosti kandidátov na funkcie v komunálnej politike. Dnes sa žiadna nevyžaduje. Decentralizáciou výkonu verejnej správy sa však na obce a mestá preniesla významná časť činnosti štátnej správy. Pri mojich kontaktoch s predstaviteľmi územnej samosprávy som dospela k záveru, že v budúcnosti sa už nemožno laxne stavať k otázke ich odbornej spôsobilosti. Bude treba zvážiť, či by nebolo v prvej etape žiaduce, aby sa všetci do funkcií zvolení kandidáti povinne podrobili zvýšeniu svojej odbornej spôsobilosti. Neskôr by podmienkou na kandidovanie v komunálnych voľbách malo byť absolvovanie odborného kurzu o riadiacich a rozhodovacích aktivitách územnej samosprávy. V súvislosti s budúcimi komunálnymi voľbami považujem za potrebné zmieniť sa aj o jednom súdnom rozhodnutí, ktoré podľa môjho názoru nebolo v súlade s platným právom, a bolo by nešťastím, keby sa stalo príkladom pre postupy v praxi. Rozhodnutie súdu sa týka aplikácie Zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Ten taxatívne určuje, kedy miestna volebná komisia nezaregistruje kandidáta na starostu (primátora). Zákonné dôvody nezaregistrovania sú síce v § 17 ods. 1 jednoznačne určené, no z ďalšieho ustanovenia toho istého zákona vyplýva povinnosť kandidáta kandidátnu listinu doručiť v dvoch rovnopisoch zapisovateľovi miestnej volebnej komisie najneskôr 55 dní pred voľbami. Keďže ide o objektívnu lehotu, platnú a záväznú pre všetkých kandidátov na odovzdanie kandidátnej listiny, jej zmeškanie nemožno nahradiť navrátením zmeškanej lehoty. Pre miestnu volebnú komisiu je to ďalší zákonný dôvod na nezaregistrovanie kandidáta, ktorý túto lehotu zmeškal, i keď tento dôvod nie je výslovne uvedený v § 17 ods. 1 zákona o voľbách do samosprávy obcí. Súd v rámci preskúmania spomínaného rozhodnutia miestnej volebnej komisie toto rozhodnutie zrušil s usmernením zapísať kandidáta na kandidátnu listinu. V procese prípravy novej právnej regulácie komunálnych volieb bude v ustanoveniach zákona treba presnejšie riešiť viacero otázok, ktoré v praxi môžu vyvolať nejasnosti. Právnu úpravu otázky koho ako kandidáta zaregistrovať nemožno, však medzi nejasnosti nepatrí. O to nepochopiteľnejšie je uvedené rozhodnutie súdu. Autorka je podpredsedníčka Ústavnoprávneho výboru NRSR

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama