Masaker v Beit Hanoun

Ôsmeho novembra 2006 zabila izraelská tanková paľba v meste Beit Hanoun v Pásme Gazy osemnásť civilistov, vrátane žien a detí. Vysvetlenie izraelskej armády bolo obligátne – paľba bola odpoveďou na palestínske rakety bombardujúce ciele v Izraeli. Bohužiaľ, hoci ide o hrozný prípad útoku na civilistov, v kontexte palestínsko-izraelského konfliktu nie je až taký výnimočný. Je dokonca príznačný – politické úsilie o urovnanie konfliktu sa dostalo do slepej uličky, armáda (a na palestínskej strane militantné skupiny) realizujú vlastné predstavy „riešenia“ uzavreté v bludnom kruhu odpovedania na násilie horším násilím. Vedomé ohrozenie civilistov Podľa správ v zahraničnej tlači posledný masaker nie je len ďalšou z radu „nešťastných náhod“, ale aj výsledkom rozhodnutia izraelskej armády zmeniť bezpečnostné predpisy pri bombardovaní palestínskeho územia. Britský denník The Guardian píše, že začiatkom roka rozhodlo velenie izraelskej armády o zredukovaní takzvanej „bezpečnostnej zóny“ – minimálnej vzdialenosti, v ktorej môžu byť bombardované objekty od obývaných území – z 300 metrov na 100 metrov. Používané vysoko výbušné projektily však môžu zabiť v okruhu 50 až 150 metrov. Aj keby bol zásah mimoriadne presný, existuje vždy dosť vysoké riziko civilných obetí. Izraelské ľudskoprávne organizácie pred následkami takéhoto rozhodnutia varovali, no márne. Verejne sa o ňom začalo hovoriť až po masakre v Beit Hanoun. Ukázalo sa tiež, že „nepriama“ tanková paľba – teda paľba bez toho, aby útočník videl cieľ – sa naďalej používa napriek uznaniu vysokých izraelských vojenských predstaviteľov, že je ako nástroj boja proti palestínskym raketovým útokom do veľkej miery neúčinná. Jej cieľ tak môže byť jediný – odpovedať na násilie ešte horším násilím, demonštrovať nadradenú vojenskú moc. Podľa Human Rights Watch vypálil Izrael od septembra 2005 asi 15 000 striel, palestínski militanti odpovedali 1 700 raketami. Neúčinná, no používaná taktika Ohľadom incidentu v Beit Hanoun sa však vynorili aj ďalšie otázniky. Podľa doterajších výsledkov vyšetrovania bol odpoveďou na bombardovanie raketami Qassam deň predtým, čo niekto pravdepodobne vypálil z auta zaparkovaného v štvrti. Izraelská armáda tvrdí, že zásah obytných domov bol výsledkom nešťastnej chyby v radarovom systéme delostrelectva, ktorá posunula prípustnú hodnotu nepresnosti z 25 na 200 metrov. To však stále nevysvetľuje, prečo čakala armáda s opätovaním paľby celý jeden deň, keď boli palestínske rakety vypálené z auta, ktoré už mohlo byť dávno niekde inde. Silné pochybnosti o tom, že tanková paľba môže naozaj potlačiť palestínske raketové útoky (čo je jej oficiálny cieľ), sa objavili aj v izraelskej armáde. Nielen na základe skúseností na palestínskych územiach, ale aj po poslednej vojne v Libanone. The Guardian cituje izraelského obranného experta píšuceho pre denník Yediot Aharonot: „Delostrelectvo je zbraňou vytvorenou na „pokrytie“ územia, nie zasahovanie špecifických cieľov... Tieto fakty predstavitelia izraelských ozbrojených síl poznajú, najmä po nedávnej vojne v Libanone, kde bolo vystrelených 130 000 delostreleckých striel. Dnes je jasné, že ich účinnosť proti bojovníkom Hizballáhu bola okrajová, ich hospodárske škody však boli astronomické...“ Vládne násilie Politické úsilie o urovnanie konfliktu je dnes prakticky mŕtve, ozbrojené zložky na oboch stranách sa uchýlili k jedinej taktike, ktorej sú schopní – stupňovaniu násilia. V júni 2004 až júli 2006 zabili palestínske rakety na izraelskom území a v osadách v Pásme Gazy (ktoré už dnes neexistujú) 14 civilistov (vrátane šiestich detí). Za štyri týždne, od 26. júna do 24. júla tohto roku, však prišlo v Pásme Gazy o život v dôsledku aktivít izraelskej armády, ktorých oficiálnym cieľom bolo zastavenie bombardovania raketami, 126 Palestínčanov, 63 z nich sa nijak nezúčastňovalo na nepriateľských akciách. Detí bolo 29. Podľa OSN bolo od konca júna v Gaze zabitých 450 Palestínčanov. Ak je cieľom tejto politiky ukázať vojenskú nadradenosť, je jasné, na koho strane sa nachádza. Každá vypálená strela a raketa však znižujú šance na mier. Pre obe strany.