Reklama
Reklama

Novinári urobili pri Iraku chybu – a ja som bol jedným z nich

Počet zobrazení: 1144
9_bush_iraq-m.jpg

Touto „mea culpa“ sa nechcem predvádzať a sypať si popol na hlavu. Má byť úprimným priznaním novinárskeho pochybenia, ktoré je síce ľudské, ale je správne sa mu v budúcnosti vyhnúť. Môže byť príkladom a in

Nech už mal prezident Bush a jeho neokonzervatívna suita na svoje iracké ťaženie akékoľvek dôvody, je to dnes už bezpredmetné. Nie je však bezpredmetné, že vojne, ktorá aj podľa správ amerických tajných služieb dostala svet do nebezpečnejšieho položenia, sa dalo zabrániť. Ak by politici i novinári boli viac počúvali názory kritikov (čo aj niekedy prehnane vulgárnych), hlbšie analyzovali predpoklady provojnovej politiky a chyby z minulosti, možno by sme neboli tam, kde sme teraz. V situácii, kde už niet dobrých riešení – iba zlých a ešte horších. Ostáva len dúfať, že medzi nimi zostalo aspoň jedno správne. Iracká vojna bola učebnicovým príkladom, ako novinári a médiá pracovať nemajú – obzvlášť v prípade médií amerických. Najhoršie na celej mediálnej tragédii je, že novinári sa do nej nechali vmanipulovať úplne dobrovoľne. Samocenzúra predefinovala žurnalistiku, ktorá sa z tejto facky dodnes spamätáva. Vojnové pochody a fanfáry, ktoré sprevádzali začiatok operácie v Iraku, už z prvých stránok novín nezmažeme. Bolia o to viac, keď vidíme, čo sa vinou zle postavenej stratégie Pentagonu Donalda Rumsfelda dnes v Iraku deje. Priznať si chyby aj v novinárskej obci, ak k nim došlo, je to najmenej, čo môžu títo strážcovia demokracie urobiť. To, že mnohí novinári v Spojených štátoch nekriticky prijali vládnu rétoriku, nemali americkí šéfredaktori dopustiť. Je jedno, kto je pri moci, novinári sú na to, aby mali pod tvrdým drobnohľadom všetkých – rovnako vládu Busha aj Clintona, u nás vládu Dzurindu aj Fica.... A označovať kritikov vlády za neamerických? Práve takéto nálepkovanie je neamerické, práve to sa prieči zásadam, z ktorých aj otcovia národa vychádzali.

V Amerike si spytujú svedomie, na Slovensku zatiaľ nie

Mnohé médiá v Spojených štátoch sa s týmto obdobím snažili vyrovnať aj priznaním pochybení. Za zmienku stojí editoriál New York Times z mája minulého roka, nesúci príznačný titulok „Timesy a Irak“. Preskúmali stovky článkov, ktoré vyšli v novinách pred začiatkom irackej vojny, počas nej a v začiatkoch americkej okupácie. Našli mnoho článkov a tvrdej žurnalistickej práce, na ktoré sú hrdí. V mnohých sa odrážali informácie, ktoré mali vtedy médiá k dispozícií. No „svedomie New Yorku“ priznáva aj „B“ – články a komentáre, ktorým nepredchádzalo také prísne skúmanie faktov, ako by malo. V niektorých prípadoch išlo už vtedy o kontroverzné a pochybné informácie – no predsa sa brali za fakt. Pochybenia sa vyskytli na strane novinárov, editorov i vedenia. Medzi článkami, na ktoré neboli liberálne Timesy veľmi hrdé, boli prvostránkové reportáže pod titulkami „USA tvrdia, že Husajn zintenzívnil honbu za súčasťami atómovej bomby“ či „Nedovolené zbrane si ponechali až do predvečera vojny, tvrdí vraj iracký vedec“. Aj ja som v tom čase komentoval irackú vojnu a musím uviesť veci na správnu mieru. Nie preto, že by som nemal právo na názor – hoci pravdou je, že som časom v dôsledku trpkého poznávacieho procesu mienku o správnosti intervencie v Iraku zmenil. Ani nie preto, že by som sa musel za vlastný názor ospravedlňovať. Skôr preto, že som bol ako novinár bol taký presvedčený o vlastnej pravde (ktorou bola pravda koalície odhodlaných), že som vo svojich úvahách a analýzach ignoroval názor druhej strany a nepustil sa do toho, čo je základom žurnalistiky – prísneho novinárskeho skúmania („journalistic scrutiny“). Práve oň pritom svet pôvodne pôvodne obohatila americká mienkotvorná tlač. Žiadne médium na Slovensku zatiaľ nevydalo komplexnú analýzu správania sa našich novín v tom čase. A zrejme by bolo o čom čítať. Rozhodnutie urobiť takéto verejné priznanie nebolo pre mňa jednoduché. Ale je to správne. Za skúsenosti, ktoré som profesionálne v tom čase nazbieral, som vďačný stále a svoju prácu nepovažujem za zbabranú ako celok. Za zbabrané ako celok však považujem niektoré svoje konkrétne články z tohto obdobia, i keď zrnká pravdy obsahovať mohli.

Akú zmenu prinesie nový Kongres?

Amerika v prvý novembrový utorok hlasovala za zmenu a najmä za zmenu v Iraku. Aj Američania sa zo sna, do ktorého ich ukolísala súčasná administratíva, prebudili do krutej reality zahraničnej politiky. Povedali prezidentovi „nie“ ohľadom Iraku a čakajú od budúceho Kongresu zmenu. Na stole je niekoľko riešení, radoví Iračania by najradšej videli úplný odchod amerických a koaličných vojsk. Hovorí sa o fázovom stiahnutí vojakov. O tom, že by mohli zostať na čas v Kuvajte a zasiahnuť, ak by si to situácia vyžadovala. O rozdelení Iraku podľa národnostnej a náboženskej príslušnosti. Nájsť správne riešenie nebude ľahké, ale nový Kongres pri spolupráci demokratov aj republikánov azda dospeje k správnemu riešeniu. Hoci stále môže byť iba zlé. Ale aspoň nie ešte horšie. Spojené štáty stoja pred voľbou: pokračovať v kurze skrachovanej zahraničnej politiky, alebo nahradiť nekonzervatívnu jednostrannosť multilateralizmom. Pred voľbou, či sa budú usilovať o medzinárodný konsenzus pri obhajovaní všeobecných morálnych hodnôt. USA musia pri riešení medzinárodných problémov zohrávať významnú úlohu, ale nie agresívnou konfrontáciou. Problémy ako brutálny diktátor v Severnej Kórei, kde stále majú koncentračné tábory, či genocída v Darfúre si vyžadujú ich účasť. Zhadzovať bomby však nepomáha. Zato diplomacia podoprená jasnými princípmi a hodnotami napomôcť môže. Priznať si chybu je najťažšie. Ak je človek iba radovým občanom, chyba či lož ovplyvní zrejme iba jeho najbližšie okolie. Vážnejším prípadom už je, keď je novinárom, ktorý ovplyvňuje mienku iných. No najhoršie je, keď je šéfom jedinej zostávajúcej superveľmoci na svete a chyba mu nadochádza. Ako dlho potrvá, kým si chlapsky prizná chybu aj on?

Autor pracuje pre denník SME. Momentálne je štipendistom Fullbrightovho programu na Michigan State University, USA.

Demokrati – čo prinesú vo vnútornej politike Európski komentátori sa po voľbách do amerického Kongresu, v ktorých zvíťazila Demokratická strana, zamerali na očakávané zmeny v zahraničnej politike Spojených štátov. Demokratická väčšina v Kongrese však môže priniesť výrazné zmeny aj v domácej ekonomickej a sociálnej agende. Niektoré z očakávaní zhrnul Dean Baker z think-tanku Center for Economic and Policy Research (Centrum pre ekonomicko-politický výskum). Čo budú demokrati zrejme presadzovať...

  • Čiastočné reforma štátneho systému zdravotného poistenia Demokrati pravdepodobne splnia svoj sľub a umožnia, aby štátny systém zdravotného poistenia (Medicare) ponúkal vlastný program uhrádzania nákladov za lieky, v rámci ktorého bude o cenách rokovať priamo s farmaceutickými spoločnosťami. Takéto plány sú vo verejnosti veľmi populárne, preto sa dá očakávať, že republikáni v Kongrese nebudú veľmi ochotní iniciatívy blokovať a prezident Bush bude pod silným tlakom, aby zákon podpísal.
  • Zvýšenie minimálnej mzdy Demokrati sľúbili presadiť zvýšenie minimálnej mzdy a sú si v podstate istí, že sa im to podarí. Nárast minimálnej mzdy je medzi voličmi veľmi populárny – poukazujú na to prieskumy verejnej mienky, ale aj šesť iniciatív za referendá, ktorými sa podarilo zvýšiť minimálnu mzdu v jednotlivých štátoch.
  • Iniciatívy na rozšírenie rozsahu zdravotnej starostlivosti Rastúce náklady a klesajúca bezpečnosť zdravotného poistenia je jedným z hlavných vnútropolitických problémov USA. Demokrati s vysokou pravdepodobnosťou predložia návrhy, aby minimálne vyvolali dojem, že s problémom niečo robia. Medzi návrhmi môže byť rozšírenie pokrytia poistenia na väčší počet detí či vytvorenie základov pre štrukturálnu reformu, akou je umožnenie zamestnancom alebo jednotlivcom hradiť si prístup do štátneho systému zdravotného poistenia Medicare. ...a čomu budú demokrati zrejme brániť
  • Privatizácia penzijného systému – „dôchodková reforma“ Prezident Bush pred voľbami vyhlasoval, že plánuje oživiť plán privatizácie časti penzijného systému. Je jasné, že teraz ho už cez Kongres pretlačiť nedokáže – proti by sa postavili nielen demokrati, ale dokonca aj niektorí členovia jeho vlastnej strany.
  • Permanentné zníženie daní Otázka budúcnosti zníženia daní, ktoré bolo jednou z iniciatív prezidenta Busha, sa pravdepodobne dostane do slepej uličky. Prezident bude takmer určite vetovať akékoľvek návrhy demokratov na zvrátenie politiky, demokratmi kontrolovaní Kongres však takmer určite nepredĺži platnosť daňového zníženia za hranice roka 2010, keď vyprší jeho platnosť.
  • Návrhy v oblasti obchodu Mnohí zo zvolených demokratov priviedli Bushovu (a Clintonovu) administratívu k tomu, aby z medzinárodného obchodu spravila jednu z hlavných otázok. Kongres sa už v minulosti staval proti novým obchodným dohodám. Po týchto voľbách im bude naklonený ešte menej. Spracoval (rg)
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Milan Antal
#1
Milan Antal
22. marec 2013, 11:08

Novinári by hlavne mali poznať logiku kapitalizmu. Inak by naivne pán Ondrášik nepísal o amerických médiách, akoby boli naozaj schopné sebareflexie. Nabudúce by to urobili znovu.

Podstata objektívnosti  nespočíva v novinárskej práci, svätá to naivita, podstata spočíva vo vlastníctve médií. Americká vláda patrí americkému kapitálu, plní jeho potreby, médiá patria americkému kapitálu. A kapitál mal záujem na vojne v Iraku, hlavne kvôli rope a možným finančným operáciám s ňou mimo doláru. Preto tá dojemná zhoda vlády a médií.

Znovu sa to opakuje dnes pri Sýrii. Tak načo si sypať popol na hlavu v otázke Iraku, keď neobjektívnosť pokračuje v otázke Syríe.

Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama