Na margo ekonomického programu vlády

Vládne vyhlásenie obsahuje mnohé projekty zamerané na zlepšenie sociálnej situácie chudobnejšej časti obyvateľstva, ktoré sa vyznačujú veľkou zdrojovou náročnosťou.
Počet zobrazení: 2580

Vládne vyhlásenie obsahuje mnohé projekty zamerané na zlepšenie sociálnej situácie chudobnejšej časti obyvateľstva, ktoré sa vyznačujú veľkou zdrojovou náročnosťou. Ich veľká časť je realizovateľná pri splnení dvoch základných predpokladov. Prvým je udržanie súčasného vysokého (nad 5 percent) tempa hospodárskeho rastu, ktoré zabezpečí primeraný rast súkromných úspor a investícií, každoročný nárast príjmov štátneho rozpočtu a verejných financií. Uvedený nárast možno reálne odhadnúť v stálych cenách na rok 2006 na 24 miliárd, resp. na rok 2009 už na 28 miliárd korún. Druhou podmienkou je rozloženie jeho uskutočňovania do postupných krokov počas celého volebného obdobia. Časové rozloženie programu sociálnych opatrení je nevyhnutným predpokladom zachovania potrebnej úrovne makroekonomickej stability a s ňou spätej dôveryhodnosti slovenského hospodárstva pre zahraničných investorov, medzinárodné finančné inštitúcie, ratingové agentúry a pod. Teda pre subjekty vonkajšieho prostredia schopné ovplyvňovať situáciu slovenského hospodárstva a tempo jeho rastu. Kritici vlády by tento moment nemali prehliadať, veď ani v jej programe sa neuvádza, že všetky reformy sa budú realizovať v prvom roku činnosti vlády. Je naopak dôležité, že vláda ráta, že každé systémové obmedzenie príjmov štátneho rozpočtu bude nahradené inými príjmami, ale aj úsporami vo výdavkoch. Spravodlivé korektúry daní Je odôvodnené, že vláda vo svojich hospodársko-politických zámeroch zdôrazňuje potrebu odporovať pokusom o zneužitie monopolného trhového postavenia. Konkurenčné trhové prostredie je predpokladom poklesu nákladov a cien, a tým aj rastu reálnych príjmov ľudí. Z tohto hľadiska sú monopolné situácie pre životnú úroveň občanov väčším ohrozením než súkromné vlastníctvo. Z uvedeného hľadiska by mala vláda posudzovať svoje privatizačné zámery. Výnosy z vyššieho zaťaženia podnikateľskej sféry by sa mali využiť v prospech podnikateľského prostredia. Napríklad vláda by mala podporovať expanziu slovenských podnikov do zahraničia, ako aj podporu exportu malých a stredných podnikov nefinančnými nástrojmi, pričom je možné počítať, že sa spätne na Slovensko vrátia výnosy z takéhoto podnikania. Realizovať je to možné napríklad zvýšením zdrojov v Eximbanke, ale zároveň treba zhodnotiť jej prínos pre podporu exportu, vybudovať sieť zahraničných zastúpení, ktoré budú poskytovať služby malým a stredným podnikom pri hľadaní odbytových príležitostí a pod. Vláda vo svojom programe oznámila vôľu urobiť korektúry v priamych i nepriamych daniach zamerané na zlepšenie sociálnej situácie chudobnejších vrstiev obyvateľstva. V tejto súvislosti je potrebné pozastaviť sa nad masírovaním verejnosti zo strany vlajkonosičov pravice pri obhajovaní rovnej dane, keď vyhlasujú a priori za nespravodlivé budúce zdanenia bohatších a označujú to za zdanenie úspechu. Spravodlivosť je však spoločenská kategória a je vecou spoločenskej dohody. Čo je pre jedného spravodlivé (v tomto kontexte), nemusí byť spravodlivé pre väčšinu. A práve táto väčšina vo voľbách svojou podporou hlasovala explicitne i o naplnení tohto pojmu v daňovej oblasti. Podporiť inovácie vo firmách Daňová reforma uplatňovaná v praxi od roku 2004 vychádzala z predstavy, že úlohou daní je len naplniť príjmami štátny rozpočet. Takto odoprela daniam akúkoľvek funkciu aktívneho nástroja hospodárskej politiky. Pritom v hospodársky vyspelých krajinách sa dane využívajú na podporu investícií, inovácií, výskumu, regionálneho rozvoja či zlepšenia životného prostredia bez toho, aby to zhoršovalo ich výber. Bude na tejto vláde, aby sa vysporiadala i s touto deformáciou daňového systému. Odporúčaná úprava daňového systému nemá nič spoločné s udeľovaním individuálnych výnimiek deformujúcich daňové prostredie. V jej rámci môže každý podnikateľ získať zdroje na realizáciu zvolenej priority v rozsahu danom jeho účasťou. Predchádzajúca vláda chcela aktívne pôsobenie daní aspoň v niektorých smeroch nahradiť využívaním výdavkovej stránky rozpočtu aj voči podnikateľom. To sa síce nedá automaticky vylúčiť, skrýva sa v tom však možnosť posilňovania postavenia úradníkov a nebezpečenstvo korupcie. V zásade platí, že cez daňový systém by bolo vhodné podporovať podnikateľov, ktorí zisk investujú do podnikania a najmä do inovačných aktivít, do zvyšovania úrovne ľudského potenciálu, v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, prípadne do vybraných odvetví, a nie do zvyšovania prehnanej luxusnej osobnej spotreby. Krátkodobé úspechy nestačia Druhý Dzurindov kabinet zdôrazňoval aktuálne, v podstate krátkodobo dobré výsledky svojej hospodárskej politiky. Nespomínal však, že dobrá výkonnosť ekonomiky je vo veľkej miere výsledkom zahraničnej politiky (vstup SR do OECD, NATO a úspešná príprava na vstup do EÚ) vlády, na ktorej sa podieľala aj ľavica, čo sa prejavilo zlepšením vzťahu zahraničných investorov k Slovensku. Rovnako pravica „zabudla“, že z hľadiska strednodobej perspektívy, pre ktorú majú rozhodujúci význam inovačné aktivity, je naša ekonomika hodnotená ako jedna z najhorších, ak nie najhoršia (doslova – z pohľadu inovačných indexov – ako jedna z tých málo ekonomík krajín OECD, ktoré „klesajú ku dnu“). Bez pochopenia a uznania tejto reality a bez potrebného, vážnosti situácie zodpovedajúceho hľadania východísk predchádzajúca vláda schválila Lisabonskú stratégiu pre Slovensko, ktorá nevychádza z dostatočne hlbokej analýzy, je nekonkrétna a vypracovaná skupinou úradníkov bez účasti podnikateľského sektora a širokého spoločenského konsenzu. Plánovanie – súčasť moderného riadenia firiem i spoločnosti Dostatočne vysoké tempá hospodárskeho rastu potrebné na riešenie sociálnych, ekologických, regionálnych a iných problémov sa dajú stredno- a dlhodobo udržať len pri realizácii hlbokých štrukturálnych zmien posúvajúcich Slovensko k znalostnej (informačnej, novej) ekonomike. Riešenie tejto úlohy sa nezaobíde bez vypracovania a sústavného inovovania dlhodobej stratégie sociálno-ekonomického rozvoja. Tú treba realizovať v závislosti od reálneho stavu ekonomiky postupnými krokmi v inovačnej, sociálnej a ďalších oblastiach. Predchádzajúca vláda sa tejto úlohe vyhýbala v domnení, že by to bol návrat k centrálnemu direktívnemu plánovaniu. Vo vyspelej trhovej ekonomike, v ktorej sú veľké firmy praktickým životom nútené plánovať na desaťročia dopredu, však strategické plánovanie na celospoločenskej úrovni má šancu prispieť svojimi informáciami (napr. o globalizačných trendoch, možnosti veľkých technologických zmien, o presunoch v štruktúre potrieb, o zmenách konkurenčnej schopnosti jednotlivých svetových regiónov, o variantoch možného vývoja EÚ a ďalších integračných zoskupení a pod.) k úplne samostatnému a na dlhodobý rozvoj zameranému rozhodovaniu firiem a prípadne aj regiónov. Autor je predseda združenia ekonómov SPOS

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984