Žiadne argumenty proti dani z dividend

Slovensko je okrem Grécka a Fínska jedinou krajinou, kde sa dividendy nezdaňujú. Autori tohto opatrenia pritom stále nemajú v rukách presvedčivé argumenty, že bolo systémové a konzistentné s rovnou daňou, daňovou spravodlivosťou a aký prínos má pre Slovensko.
Počet zobrazení: 2237
2_CB-m.jpg

Slovensko je okrem Grécka a Fínska jedinou krajinou, kde sa dividendy nezdaňujú. Autori tohto opatrenia pritom stále nemajú v rukách presvedčivé argumenty, že bolo systémové a konzistentné s rovnou daňou, daňovou spravodlivosťou a aký prínos má pre Slovensko. Najhlúpejší argument je, že sa odstránilo dvojité zdanenie. Každý príjem je u nás zdanený 19-percentnou daňou (ešte aj úroky), no tento príjem akcionára nie. Podľa logiky R. Sulíka je dvojitým zdanením aj to, keď zo zdanených peňazí zaplatím za službu remeselníkovi a on opäť musí tieto už raz zdanené peniaze zdaniť ako svoj príjem. Nezdaňujú sa totiž peniaze, ale príjem! Ešte podivnejší je návrh, aby sa z dividend platili odvody. Zdaniť dividendy by teda nebolo správne, ale platiť z nich odvody áno? Odvody z dividend (podobne ako už zavedené aj z občasných honorárov) do zdravotných a sociálnej poisťovne nemajú logiku, pretože poistenec nedostane za ne ani vyššiu nemocenskú ani dôchodok, teda žiadnu inú službu ako ten, kto dividendy alebo honoráre nemá. Ide teda iba o inak pomenovanú daň. Občania zaujímaví len ako platcovia daní Navyše by takto odvody platili iba fyzické osoby, nie veľkí akcionári firiem (právnické osoby) a už vôbec nie zahraniční. Ak by sa malo zabrániť dvojitému zdaňovaniu, tak by v prvom rade mal štát zrušiť administratívne náročnú a veľmi spornú daň z úrokov (kde ide v podstate o daň zo straty, nie z príjmu), najmä daň z úrokov fyzických osôb. Ako to dobre vystihla sociologička Zuzana Kusá, Dzurindova vláda zamenila občana za daňového poplatníka a všetky jej kroky myslia na ústretovosť iba voči nemu, nie voči občanovi. (Lebo nás, daňových poplatníkov, je viac ako dôchodcov, ako argumentuje komentátorka Hospodárskych novín!) Takže dane z úrokov platia aj dôchodcovia, aj študenti, aj nezamestnaní, no dane z príjmu z dividend neplatia najmä najbohatší poplatníci, čo sa musí inde nahradiť. Komu teda prospelo zrušenie zdaňovania dividend? Štátnemu rozpočtu nie, ten to ochudobnilo. Podľa R. Sulíka to vlastne neprospelo ani zahraničným akcionárom, lebo rozdiel musia aj tak doplatiť v krajine svojho pôvodu. Kto si za zdanené peniaze kúpi akcie, tak v prípade dividend neplatí daň, hoci ide o skutočný príjem. Ak si však tie isté peniaze uloží do banky, tak štát zdaní aj úroky, ktoré reálne príjmom nie sú. Prečo bolo teda treba daň z dividend zrušiť? Firme, napríklad SPP, je jedno, či jej akcionár platí alebo neplatí daň z dividend. Nie je to motív ani na jej umiestnenie u nás ani na odchod zo Slovenska. Napokon firmy, najmä po úpravách v zákone, ktorý rieši zverejňovanie nadobudnutia akcií, ani nevedia, kto sú momentálne ich akcionári. Keďže sa daň dividendy vyberá v celej Európe a daňoví rezidenti ju musia doplatiť tam, nezískalo tým Slovensko ani nijakú komparatívnu výhodu. Nejde o to, či tým Slovensko prišlo o miliardu, ktorú získavalo v minulosti, keď ešte firmy nevykazovali také obrovské zisky, alebo o desať miliárd, ktoré by podľa niektorých prepočtov mohlo získať teraz. Aj keby išlo iba o miliardu, ekonomický motív na zrušenie dane sa hľadá ťažko. Ustúpi Smer od zdaňovania dividend? A ešte ťažšie sa hľadá vysvetlenie, prečo nový minister financií Ján Počiatek tak rýchlo odtrúbil práve daň z dividend. Smer totiž vo volebnom programe považoval zrušenie tejto európsky štandardnej dane za antisociálne a chcel zaviesť použiteľnú a proinvestičnú daň z dividend. J. Počiatkovi však asi viac záleží na klientoch ako sú akcionári Telenoru, Slovnaftu alebo Podbrezovských železiarní, ako na ostatných občanoch. Ľahšie sa aj Smeru vyberá od piatich miliónov občanov po sto korún na zdanení úrokov než od piatich mocných akcionárov po sto miliónov na úrokoch z dividend. Niektorí nominanti Smeru by si mali rozmyslieť vyjadrenia, ktoré signalizujú dobrovoľný ústup z volebného programu, lebo to spočiatku vyzeralo, akoby sa viacerí noví ministri pretekali v ubezpečovaní, že nebudú robiť zásadné zmeny. Veď Smer vytvoril takúto vládnu koalíciu práve preto, aby ustupovať zo svojich cieľov nemusel. Navyše jeho voliči zmenu chceli. Ako chce naplniť rovnováhu verejných financií, keď mu nezáleží na jednom z príjmov štátneho rozpočtu iba preto, lebo by nebol až taký veľký, ako ukazovali predvolebné analýzy? Alebo tu má niekto iný motív, prečo ponechať túto pumpu peňazí zo štátneho rozpočtu? Ak aj za tejto vlády bude až na veky vekov ako bolo na počiatku, tak potom amen. Autor je ekonomický novinár

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984