Život v Bagdade podľa amerického veľvyslanca
Britský denník The Independent zverejnil minulý týždeň dôverné memorandum amerického veľvyslanca v Bagdade Zalmaja Chalilzada pre ministerku zahraničných vecí Condoleezzu Riceovú. Memorandum pripomína najviac asi správu o stave morálky na potápajúcej sa lodi – dôstojníci to ešte veľmi nechcú počuť, ale posádka im hlási, že z podpalubia počuť čoraz častejšie výbuchy a výkriky... Prinášame vám preklad dokumentu. 1. Irackí zamestnanci v sektore verejných služieb sa opakovane sťažujú, že islamistické a polovojenské organizácie záporne ovplyvňujú ich každodennú prácu. Šikanovanie ohľadom správneho oblečenia a zvykov je stále „presvedčivejšie“. Informujú aj o tom, že kvalitu ich života negatívne ovplyvňuje pravidelné prerušovanie dodávok elektrickej energie a ceny pohonných hmôt. Práva žien 2. Dve z našich zamestnankýň hlásia od polovice mája zvýšené šikanovanie. Jednej šiítke, ktorá nosí západné šaty, poradila neznáma žena v jej bagdadskej štvrti, aby nosila závoj a neriadila vlastné auto. Uviedla, že niektoré organizácie nútia ženy, aby si zakrývali tvár, čo je opatrenie, ktoré sa nevynucuje od žien v Iráne ani pri najkonzervatívnejších kampaniach. 3. Iná žena, sunnitka, uviedla, že ľudia v ich štvrti šikanujú ženy, nútia ich chodiť zahalené a prestať používať mobilné telefóny. Vravela, že taxikár ktorý ju každé ráno vozí do zelenej zóny (stráženej oblasti, v ktorej sa nachádzajú vládne a americké úrady, ambasády a zastúpenia niektorých organizácií), jej nemôže dovoliť chodiť svojím taxíkom, kým si nezakryje tvár. Žena na kultúrnom oddelení nosí kompletnú abadžu (tradičné moslimské ženské oblečenie, väčšinou tmavej farby, zakrývajúce postavu od krku až po členky) po tom, ako sa jej vyhrážali. 4. Ženy tvrdia, že nedokážu identifikovať organizácie, ktoré sa im vyhrážajú. Varovania prichádzajú od iných žien, niekedy mužov, ktorí mohli byť sunniti i šiíti, ale zdajú sa byť konzervatívni. Niektoré ministerstvá, najmä sadristické ministerstvo dopravy, donútili ženy nosiť do práce hidžáb. Predpisy o obliekaní pre všetkých? 5. Zamestnanci informujú, že je teraz nebezpečné, aby muži nosili krátke nohavice. Deti sa už nesmú v krátkych nohaviciach hrať vonku. Terčom útoku sa stávajú ľudia, ktorí nosia na verejnosti džínsy. Vyháňanie z domovov 6. Jeden kolega od nás žiadal, aby sme pomohli jeho susedke, ktorú v máji vyhnali z bytu, v ktorom žila tridsať rokov, na základe predstierania, že použili nejaký dávno nepoužívaný zákon. Tá žena je fadžilidžská Kurdka a nemá kam ísť, súdy jej však v tejto veci nedávajú možnosť odvolať sa. Toto vyháňanie z bytov môže byť reakciou nových šiítskych vládnych úradov na podobné akcie Kurdov voči Arabom inde v Iraku. (Poznámka: Šéfredaktor jedného arabského denníka nám povedal, že pripravuje podrobnú analýzu etnických čistiek, ku ktorým údajne dochádza takmer vo všetkých irackých provinciách, vzhľadom na to, že politické strany a ich polovojenské organizácie, ako sa zdá, organizujú formu pomsty akcie po celom Iraku. Prerušovanie dodávky elektrickej energie a nedostatok benzínu ochromuje spoločnosť 7. Teplota v Bagdade už dosiahla 46 stupňov. Všetci zamestnanci potvrdzujú, že na konci mája šla elektrina vždy hodinu a šesť hodín potom nešla. Začiatkom júna sa situácia trochu zlepšila. V Hal al-Šaabe sa dodávka elektrickej energie nedávno zlepšila z raz za šesť hodín na raz za tri hodiny. Štvrť v centrálnom Bagdade, Bab al-Nautham, nemá dodávky elektriny už viac ako mesiac. Najlepšie dodávky elektrického prúdu majú oblastí okolo nemocníc, centrál politických strán a zelená zóna. Jedna zamestnankyňa nás informovala, že býva v dome, kde býva aj nový minister – za iba 24 hodín mal tento blok dodávku elektrickej energie 24 hodín denne. 8. Všetci zamestnanci si dopĺňajú mestskú dodávku elektrického prúdu dodávkou produkovanou miestnymi generátormi v ich štvrti. Jeden zamestnanec zaplatí 7 500 irackých denárov (asi 5 dolárov) mesačne za každý ampér v snahe dostať desať ampérov mesačne. Za túto sumu dostáva rodina elektrinu 8 hodín denne a dodávka končí o druhej ráno. 9. Rady na benzín. Jeden zamestnanec nám povedal, že deň, keď mal dovolenku, strávil tým, že čakal 12 hodín v rade na benzín. Iný zamestnanec potvrdil, že nedostatok benzínu je teraz v Bagdade taký veľký, že benzín stojí viac ako 1 000 dinárov za liter (oficiálna dotovaná cena je 250 denárov). Únosy, hrozby a ešte horšie veci 10. Jeden zamestnanec nás informoval, že jeho švagor bol unesený. Nakoniec bol prepustený, ale v rodine to spôsobilo veľký otras. Jednej zamestnankyni, sunnitskej Kurdke, sa v apríli vyhrážali zavraždením. Vzala si dovolenku na dobu neurčitú a v máji sa s rodinou odsťahovala do zahraničia. Nedôvera k bezpečnostným zložkám 11. V apríli začali zamestnanci hovoriť o zmenách v správaní sa stráží na kontrolných stanoviskách pri vchodoch do zelenej zóny. Začali sa správať ako polovojenské jednotky a v niektorých prípadoch, ako sa zdá, chodcov provokovali a vysmievali sa im. Jedna zamestnankyňa nás požiadala, aby sme jej zaobstarali preukaz potvrdzujúci, že pracuje pre médiá, pretože stráže jej zobrali jej pôvodný preukaz zamestnankyne veľvyslanectva, ukazovali ho dookola a vykrikovali okoloidúcim: „Veľvyslanectvo!“. Ak takúto informáciu započujú nesprávni ľudia, rovná sa to trestu smrti. Je vysoko riskantné dohliadať na zamestnancov 12. Všetci zamestnanci hovoria o tom istom: z deviatich zamestnancov tohto roku v apríli len u štyroch vedeli rodinní príslušníci, že pracujú pre veľvyslanectvo. Irackí kolegovia, ktorí prichádzali po úradných hodinách, hovoria často po arabsky – nemôžu si dovoliť hovoriť po anglicky. 13. Nemôžeme telefonovať zamestnancom počas víkendov alebo sviatkov, inak by sme prezradili, že pracujú na veľvyslanectve. Jedna zamestnankyňa zo sunnitskej arabskej rodiny nám hovorila o rodinnom nátlaku a o tom, že doma nemôže hovoriť, že pracuje pre veľvyslanectvo. Keď sme ju poslali na stáž do USA, rodine povedala, že ide do Jordánska. Doma jej život sťažuje i stále silnejšia kritika Spojených štátov. V polovici júna nám povedala, že väčšina jej rodinných príslušníkov je presvedčená, že USA – o ktorých si väčšina ľudí myslí že ovládajú Irak a rozklad tolerujú – sa rozhodli trápiť iracké obyvateľstvo tak, ako to robil Saddám Husajn (ale tak, že najviac prenasledovaní sú teraz sunniti a veľmi chudobní šiíti). Inak by predsa, tvrdí zamestnankyňa, nebolo rozdeľovanie moci a bezpečnosti také náhodné. 14. Niektorí naši zamestnanci neberú domov svoje americké mobilné telefóny, pretože sa stávajú terčom útokov. Používajú tajné prezývky pre priateľov a kolegov i kontakty, ktoré majú vo svojich irackých mobiloch. Už najmenej pol roka nemôžeme používať žiadnych miestnych zamestnancov ako tlmočníkov na tlačové konferencie pred kamerou. 15. Začali sme likvidovať dokumenty, v ktorých sú uvedené priezviská našich miestnych zamestnancov. V apríli sa nás niekoľko zamestnancov opýtalo, ako ich ochránime, keď opustíme Irak. Sektárske napätie v rodinách 16. Etnické a sektárske konflikty sa stávajú súčasťou každodenných informácií v médiách. Jedna šiítska zamestnankyňa nám koncom mája oznámila, že sa už nemôže pozerať na televíziu s matkou – sunnitkou, pretože jej matka je presvedčená, že vláda je taká zlá preto, lebo ju vedú šiíti. Väčšina rodinných príslušníkov tejto zamestnankyne sa vysťahovala z Iraku už pred niekoľkými rokmi. Tento mesiac sa ďalšia jej sestra sťahuje do Egypta, obáva sa, že budúcnosť Iraku bude zlá. Citlivé nervy a nedôvera 17. Pri takýchto otrasných vzťahoch v spoločnosti rastie napätie a náladovosť. Jedna sunnitská Arabka nedávno zaútočila na šiítsku ženu – kritizovala ju za príliš liberálny spôsob obliekania. Jeden kolega nám povedal, že má pocit, akoby bol „prevalcovaný“ okolnosťami. Nijako nedokáže pomôcť svojmu dvojročnému synovi, ktorý má astmu a v intenzívnom teple nemôže spať. 18. Iný zamestnanec nám povedal, že život mimo hraníc zelenej zóny je „emocionálne vyčerpávajúci“. Hovorí, že každý večer chodí na pohreb. Rovnako ako ostatní miestni zamestnanci je finančne zodpovedný za svoju rodinu i vzdialenejších príbuzných. Povedal nám, že „bremeno zodpovednosti“, nový stres pochádza zo spoločenských kruhov, ktoré stále silne odmietajú prítomnosť koaličných vojsk. Každodenné hrozby ho veľmi silne zaťažujú. Ako vyjsť s komunálnou správou a „alasmi“ 19. Zamestnanci hodnotia každý deň, nakoľko bezpečné je pohybovať sa na verejnosti. Keď musia cestovať mimo svojej štvrte, často sa obliekajú a hovoria ako ľudia v štvrti, do ktorej idú. Na to, aby sa mohli ľudia nenápadne pohybovať v Sadr City, musia nosiť šiítske oblečenie a používať špeciálny žargón. 20. Od Samarry si Bagdadčania vytvorili metódy prežitia. Zmenili sa ich používané výrazy. Naši zamestnanci – a naše kontakty – sa naučili meniť svoje správanie sa tak, aby sa vyhli „alasom“, udavačom, ktorí sledujú, či do štvrti prichádzajú cudzí ľudia. Medzi obyvateľstvom sa začína šíriť „alasovská“ mentalita, nakoľko iracké bezpečnostné zložky nemajú dôveru obyvateľstva. 21. Zamestnanci nás informujú, že bezpečnostné opatrenia a služby boli predané „miestnym firmám“, ktorých lojalita je nejasná. Tí, ktorí kritizujú občanov za to, ako sa obliekajú, sú tiež neznámi. Osobná bezpečnosť občanov závisí od ich dobrého vzťahu s vládami jednotlivých štvrtí, ktoré barikádujú ulice a nepúšťajú do nich ľudí z iných častí. Ľudia už väčšinou susedom nedôverujú. 22. Obyvatelia šiítsko-kresťanskej štvrte Karrada nám prezradili, že sa tam nasťahovali ľudia „odinakiaľ“ a kontrolujú muchtarov (starostov mestských častí). Komentár 23. I keď si naši zamestnanci zachovávajú profesionálne správanie sa, začína sa prejavovať stres. Sme svedkami toho, že ich osobný strach potvrdzuje konfliktné sektárske či etnické rozdelenie. Zamestnanci sa obávajú, že si myslíme, že preháňajú, alebo že nám hovoria informácie, ktoré zodpovedajú ich politickému názoru. Objektivita, zdvorilosť a logickosť, čo sú podmienky nevyhnutné pre fungujúce pracovisko, pravdepodobne zlyhajú, ak sa nevytratia spoločenské tlaky existujúce mimo zelenej zóny. Text bol pôvodne uverejnený v denníku The Independent www.independent.co.uk Redakčne upravené
