Kvalita života obyčajných ľudí klesá

Spoločenská klíma by nemala len vybičovať človeka k výkonom, ale aj dopriať istú hladinu pokoja a ocenenia. Svetová zdravotnícka organizácia pod kvalitou života rozumie „vnímanie pozície jedinca v živote v súvislosti s danou kultúrou a hodnotovým systémom a vo vzťahu k individuálnym cieľom, očakávaniam, štandardom a obavám“. Aj slovenské vládnuce elity tvrdia, že chcú, aby ľudia žili dobre, aby sa zvyšovali všetky parametre kvality ich života. Tomuto cieľu by mal byť podriadený celý sociálno-ekonomický rozvoj spoločnosti, dianie v zdravotníctve a kultúre, rozvoj vedy a vzdelávania atď. A práve k zvýšeniu kvality života by mali smerovať i všetky v súčasnosti uskutočňované reformy. Čím vyššie spoločensko-ekonomické postavenie človek v živote má, tým lepšími podmienkami na kvalitný život disponuje. Vyššie príjmy ľuďom nestačia Miesto človeka v živote v súvislosti s kvalitou života je možné charakterizovať ako výsledok kombinácie životodarnosti prostredia, v ktorom žije (ekonomické a materiálne pomery, sociálne a kultúrne pomery, morálne a politické pomery) a životaschopnosti samotného človeka (individuálne kvality osobnosti). Na akých ukazovateľoch je možné skúmať kvalitu života? Indikátor kvality života ľudí nie je možné redukovať len na indikátory ekonomické, ale treba zohľadňovať aj indikátory medicínske, sociálno-politické, legislatívne, psychologické. Ťažiskovou pre posudzovanie kvality života je odpoveď na otázku, čo vlastne v živote hľadáme, čo od neho očakávame, aké ciele si kladieme, a to tak jednotlivci i celá slovenská spoločnosť. Najčastejšími odpoveďami sú, že ľudia chcú peniaze, moc, slávu, stav bez utrpenia a pod. Spoločným menovateľom života je taký stav individuálneho bytia, ktorý vnímame ako spokojnosť a šťastie. Mnohí ekonómovia automaticky predpokladajú, že ukazovateľom spokojnosti je tvorba HDP. Sociologické výskumy dokazujú, že po finančnej stránke ľudia potrebujú dosiahnuť istú kvantitatívnu úroveň, ale viac peňazí nemusí automaticky znamenať aj viac šťastia. Šťastie sa však odohráva v našej mysli a trvalé šťastie neexistuje. Ľudia na Slovensku čoraz nástojčivejšie tvrdia, že spokojnosť so životom úzko súvisí s prácou. Jedným z hlavných základov našej spokojnosti by mala byť sebaúcta. Tú do veľkej miery dosahujeme na základe pracovných výkonov. Musíme konštatovať, že pocit životnej spokojnosti potrebujeme natoľko intenzívne, že ak ho náhodou nemôžeme založiť na výkonnosti a profesionalite, tak ho postavíme na rodinných, kultúrnych alebo aj náboženských väzbách. Práca je málokedy zdrojom šťastia, ale takmer vždy je príčinou životnej spokojnosti alebo životného rozladenia. Rozhodujú o nás novodobí zbohatlíci Zdraví ľudia sú štatisticky šťastní. Rodina ako základná bunka spoločnosti predstavuje základný zdroj citovej a sociálnej podpory, bez ktorej sa veľmi ťažko žije. Sociologické výskumy navyše dokazujú, že v nekvalitnej či neurotickej spoločnosti ovládanej napríklad sebectvom je veľmi ťažké viesť spokojný život. Zvykáme si na množstvo deformácií vo vzťahoch medzi ľuďmi, keď mnohí chápu svoje spoločenské postavenie ako právo mocných na nerešpektovanie noriem. Vytráca sa spoločenská solidarita. To zásadným spôsobom ohrozuje súdržnosť celej spoločnosti. Dnes je známym faktom, že mnohí politici si svojou účasťou na politike budujú materiálny blahobyt. Takíto novodobí zbohatlíci tým, že riadia podmienky života spoločnosti, sa zúčastňujú – hoci rôznym spôsobom a rôznou silou – aj na našich osudoch a našich každodenných životoch. Môžu nás pripraviť o kúsok osobného šťastia a kvality nášho života, pretože väčšina z nás potrebuje žiť svoju životnú spokojnosť v slobodnej, ale spravodlivej a súdržnej spoločnosti. Nastal čas detailnejšie zhodnotiť našu realitu aj cez kvalitu života radových občanov. Výhybku spoločenského pohybu treba rýchlene prehodiť tak, aby väčšina z nás bola spokojná so svojím životom, aby z neho mala radosť, aby sme žili nielen v adekvátnych materiálnych podmienkach, ale aby sa dostatočná pozornosť zo strany spoločnosti venovala nemateriálnym indikátorom kvality života a ich pozitívnemu rozvoju. Tento rok sa konajú parlamentné voľby. Skúsenosti ukazujú, že je potrebné postarať sa o návrat ľudskosti do politiky, alebo návrat politiky k ľuďom. Čo charakterizuje slovenskú politiku? Spory medzi stranami vládnej koalície, presadzovanie osobných záujmov apod. Chýba záujem o každodenný život ľudí. Autor je sociológ, pracuje na vysokej škole