Vedomostná spoločnosť v kontexte vzťahu občianska spoločnosť – štát (2)
Koncepčný a legislatívny rámec tejto civilizačnej výzvy sa v podmienkach Slovenskej republiky začal tvoriť po roku 1998 schválením zákonov o Agentúre na podporu vedy a techniky (2001), zákonom o vede a technike (2002), zákonom o Slovenskej akadémii vied (2002), zákonom o vysokých školách (2002). Po roku 2002 sa uvedené právne normy uvádzali s problémami do praxe, pričom tento proces bol sprevádzaný tým, že Ministerstvo školstva SR a Ministerstvo financií SR si navzájom vyjasňovali rozdielne pozície a postoje o organizácií a financovaní školských a výskumných priorít. Objem finančných prostriedkov do týchto oblastí ostával vo všetkých ukazovateľoch sledovaných Európskou komisiou a OECD veľmi nízky. To, na čom možno stavať ďalší rozvoj vzdelanostnej dimenzie občianskej spoločnosti v Slovenskej republike, je legislatívna oblasť. V marci 2005 Vláda SR prijala ekonomickú Stratégiu konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010: Národná lisabonská stratégia. 1 júla 2005 zasa nadobudol účinnosť Zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja. Prijatím Akčného plánu pre vedu, výskum a inovácie (uznesenie č. 557 z 13. júla 2005) sa vytvoril priestor na vypracovanie Dlhodobého zámeru vednej a technickej politiky do roka 2015. Základy tohto zámeru obsahuje Minerva – oficiálny program vlády rozvoja znalostnej ekonomiky na Slovensku. Tieto legislatívne nástroje inovačnej politiky v oblasti vzdelávania bude treba rozšíriť nad rámec tzv. znalostnej ekonomiky, ktorá je práve cieľom Minervy. V tomto smere sa ponúkajú tieto riešenia: 1. V prvom rade by bolo potrebné vypracovať koncepciu vzdelanostnej spoločnosti ako komplexnej stratégie riešenia rozvojových priorít občianskej spoločnosti v Slovenskej republike. 2. Uvedená koncepcia by mala byť vládnou prioritou. 3. Vládna priorita predpokladá podstatné navýšenie objemu finančných prostriedkov na oblasť školstva, vedy, výskumu a vývoja a vytvorenie legislatívneho prostredia pre uvedenú oblasť. Ak náš záujem o uvedenú prioritu bude skutočne vážny, v tom prípade by sme sa mali inšpirovať EÚ, ktorá si stanovila úlohu zvýšiť investície do výskumu do roku 2010 na 3 percentá celkového HDP EÚ (na porovnanie Slovenská republika by mala v tomto roku vynaložiť 0, 51 percentá HDP). 4. V oblasti školskej politiky je citeľná absencia reformy v oblasti predškolského, základného, stredného a vyššieho odborného vzdelávania a vzdelávania v školských zariadeniach. Infovek je síce dobrým projektom riešenia zlého stavu v oblasti internetizácie na školách, ale zďaleka nerieši otázku školskej politiky v oblasti komplexného vzdelávania. V rámci tejto reformy je potrebné riešiť sociálnu a statusovú pozíciu učiteľa ako hlavného garanta školskej reformy. 5. Vysoké školy a vedecké inštitúcie zohrajú podstatnú úlohu v koncepcii vzdelanostnej spoločnosti. V najväčšej miere sa budú podieľať na napĺňaní základných cieľov Lisabonskej stratégie na Slovensku. Na tomto úseku je veľa úloh. Jednou z najdôležitejších je dokončenie reformy vysokoškolského vzdelávania, a to ako v oblasti implementácie európskej vysokoškolskej legislatívy, tak aj v ďalších oblastiach: edukácie, inštitucionálneho hodnotenia a financovania vysokých škôl, garancií rovnosti šancí k vysokoškolskému štúdiu, študentských mobilít, jazykových a digitálnych kompetencií, výskumu a jeho prepojenia na vzdelávací proces a aplikáciu v spoločenskom živote, zvlášť v podnikateľskom sektore, ďalej v oblasti stratégií a priorít podpory a orientácie vedy na projekty medzinárodných programov, s dôrazom na budovanie centier excelentnosti a integrovaných projektov, ktoré sú predpokladom účasti slovenských vedcov na výskumných rámcových programoch EÚ, všeobecne považovaných za hlavné finančné a legislatívne nástroje EÚ pre implementáciu Európskeho výskumného priestoru (European Research Area – ERA) a i. Za jednu z dôležitých úloh, ktorej riešenie bude mať silné motivačné účinky na celý akademicko-výskumný priestor, považujem riešenie nízkeho spoločenského a sociálneho statusu vedeckovýskumných pracovníkov a vysokoškolských učiteľov, osobitne vysokoškolských profesorov, na ktorých spočíva najväčšia zodpovednosť za celkovú profiláciu a odbornú úroveň vysokého školstva na Slovensku, za rozvoj študijných odborov, za kvalitu prepojenia medzi výskumom a vysokoškolským vzdelávaním, za úroveň medzinárodnej mobility vysokoškolskej vedy, za kvalitu vedeckých výsledkov príslušnej vysokej školy, za úroveň edukačného procesu, za prípravu doktorandov a za kvalifikačný rozvoj vysokoškolských pracovísk. Je viacero riešení. Jedno z optimálnych sa ponúka priamo z Ústavy SR. Článok 102 písm. h) oceňuje spoločenské poslanie vysokoškolského profesora tým, že ho vymenúva za profesora prezident SR na návrh ministra školstva. Z uvedeného dôvodu je namieste uvažovať o takej metodike ich financovania, ktorá má oporu v praxi financovania osôb menovaných prezidentom SR. 6. V oblasti vedy a výskumu, ktorú vyspelé štáty považujú za kľúčovú z hľadiska plnenia rozvojových cieľov štátu na všetkých úrovniach spoločenského života štátu, treba zvýšiť objem financií z terajších 0,3 % HDP z verejných 0,3 % zo súkromných zdrojov na vyšší objem, výhľadovo na úroveň dosahovanú v USA 2,59 %, Japonsku 3,15 %, vo Švédsku 3,7 %, Fínsku 3,5% (Slovo 22. – 28. 3. 2006, s. 2). Len pri tomto trende zvyšovania finančných prostriedkov sa podarí zvyšovať efektívnosť slovenskej vedy a výskumu a mieru aplikácie jej vedeckých poznatkov do spoločenskej a komerčnej sféry. 7. Za nemenej dôležitú oblasť skvalitnenia vedomostného potenciálu slovenských občanov považujem princíp celoživotného vzdelávania, ktorý sa dostal aj do priorít Lisabonskej stratégie. Osobitne by som upozornila na vzdelávanie v inštitúciách mimo školskej sústavy, na všetky druhy neformálneho vzdelávania, až po prípravu na ďalšie vzdelávanie, ktoré je veľmi dôležité pri riešení rozvoja miestnej zamestnanosti, pri aktivizovaní rozvojových aktivít obcí, malých regiónov s nízkym stupňom územnej a kvalifikačnej mobility pracovných síl, pri riešení sociálne znevýhodnených a zdravotne handicapovaných občanov a podobne. Slovenská spoločnosť, ak chce byť úspešná a rozvíjať sa euroobčianskym smerom, nesmie popri skvalitňovaní občianskej a politickej úrovne občianstva zabúdať na jeho sociálnu úroveň. Ako ukazujú príklady vyspelých západných demokracií, rozvoj vzdelanostnej dimenzie občianstva je cestou, ktorá vedie k úspechu. Autorka je riaditeĽkou Inštitútu politológie FF PU Prešov Príspevok odznel na seminári. Škandinávsky model ako inšpirácia pre Slovensko. Vedomostná spoločnosŤ verzus neoliberalizmus, ktorý sa uskutočnil 30. marca. 2006 pod záštitou poslanca Európskeho parlamentu Vladimíra Maňku v spolupráci s Inštitútom ASA, Inštitútom zamestnanosti a Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR.
