Načo názov

Púchovská skupina Načo názov je jedným z najväčších koní vydavateľstva Hirax Records, ktorá si na svoje plecia vzala takú nevďačnú úlohu, akou je zastrešenie domácej punkovej obce. Kapela pod týmto názvom existuje od jari 1995, jej hudobné korene však siahajú ešte o dva roky ďalej, keď sa súčasný líder Jozef Mišún podieľal na založení vôbec prvej púchovskej punkovej formácie Punkhard. Odvtedy však dolu Váhom pretieklo veľa vody, dnes má kapela na svojom konte päť albumov (posledný Zlatá stredná cesta z minulého roka), pričom jej kredit sa s každým ďalším počinom neuveriteľne zvyšuje. Odnikiaľ nikam vlajúce sóla sú definitívne zažehnané. Nahradili ich úderné rockové riffy dobyvačnej gitary. Ani rytmika už nie je tak bláznivo rozhádzaná ako kedysi, naopak, pevne ako cínový vojačik drží dosť jasne zadefinovanú štruktúru punkových skladieb. Spevák zase bez toho, aby stratil typický rozhnevaný tón, bez toho, aby prestal klásť dôraz na podstatné slová, dnes ukážkovo frázuje. Výkriky si pridáva ako potrebuje, s vrodenou ľahkosťou dramaticky graduje jednotlivé slohy i refrény k pointám. Nie, nie je to hlas veľkého majstra – balansuje viac-menej v jednej nálade, to balansovanie však znamená určite jedno z najzanietenejších posolstiev, aké môže dnešná scéna ponúknuť. Občas sa tomu hovorí aj „štyri akordy – kopec zábavy“. Mohutná lavína objemnej gitary na vás chrlí svoju zničujúcu energiu od prvej po poslednú sekundu. Na oddych niet času. Jednoduché rýmovačky, často bezduché, občas zablúdivšie k banalitám. Texty presiaknuté vulgarizmami väčšmi než jarná pôda po roztápajúcom sa snehu. I o tom je punk. O úprimnosti, priamočiarosti, nefalšovanosti a otvorenej, na dôsledky nehladiacej kritike všetkého, čo stojí v ceste. Som rád, že aj v dnešnom svete vlčích zákonov ešte existuje vydavateľstvo ponúkajúce priestor predstavám o príjemnom, ľahkom bigbíte, s kritickým názorom a trebárs aj s okrídlenými príbehmi. I oni sú totiž rovnocennou súčasťou prítomnej existencie.