Verím, že ideály a sny by nemali mať hranice
Od 4. októbra do 20. decembra 2005 sa bratislavské kino Tatra stalo miestom, kde sa každý týždeň stretávali ľudia z rôznych kútov Slovenska, ktorých nespájal rovnaký vek a vo väčšine prípadov ani rovnako povolanie. Spájalo ich však čosi iné – záujem o film, túžba dozvedieť sa všetko o jeho zložkách, výrobe či propagácii. A presne do toho im mala Filmová škola Bratislava 2005 pomôcť preniknúť. O tom, či sa to podarilo a ako tohtoročná filmová škola nakoniec „vypálila“, sme sa porozprávali s jej hlavnou organizátorkou Luciou Miklášovou. Ako hodnotíš tohtoročnú filmovú školu? - Prvý dojem? Je mi ľúto, že už skončila. Zrealizovali sme všetkých 12 večerov prednášok a filmov. Odozvu od účastníkov máme pozitívnu. Nám ako organizátorom sa skupina účastníkov, ktorí sa na školu prihlásili, veľmi páčila. Skupinka bola aktívna, nebála sa klásť otázky. To sa páčilo aj našim prednášajúcim. Každý radšej komunikuje so skupinou, kde vidí okamžitú spätnú väzbu, ako so skupinou, ktorá sa bojí či má ostych pýtať sa. V jednotlivých večeroch sme zmapovali rôzne aspekty tvorby filmu, ako napríklad scenár, réžia, produkcia, strih, kamera, hudba a rôzne formy filmu ako animácia či dokument. Počuli sme teoretické i praktickejšie zaujímavosti od našich prednášajúcich a tak sme hádam u našich účastníkov položili pevnejšie filmové základy, na ktoré môžu klásť ďalšie filmové úrovne. Ktoré prednášky vzbudili najväčší záujem? Po ktorej vznikla najbúrlivejšia diskusia? - Najväčší záujem podľa predbežných výsledkov vzbudila animácia. Michal Struss a jeho kolegovia nám porozprávali o rôznych formách animácie, previedli nás trikmi, ktoré oni sami používajú pri svojej práci, a priniesli nám na ukážku svoje filmy a bábky, čo účastníkov potešilo a nadchlo. Prednáška sa niesla vo veľmi príjemnej atmosfére, pôsobila ako debata okolo rodinného kruhu. Naši účastníci obklopili prednášajúcich na pódiu kina Tatra a kládli im kopec otázok, podávali si a skúmali prinesené bábky, tešili sa z premietaných animovaných rozprávok a krátkych filmov. Bol to výborný večer! Akí ľudia tvoria najčastejšie účastníkov kurzu? - Mali sme rôzne vekové kategórie. Medzi účastníkmi sa našiel aj stredoškolák aj starší biznisman v obleku. Najsilnejšia veková skupina však podľa mňa mohla mať od 18 do 25 rokov. Ak to bolo možné dozvedieť sa od účastníkov, aký je pohľad mladých ľudí na súčasný stav slovenskej kinematografie? - Skôr sme mali možnosť vypočuť si názor prednášajúcich na túto otázku. Väčšina z nich hovorila o náročných podmienkach na filmovú tvorbu v našich podmienkach. Všetci skonštatovali, že vidia určité zlepšenia, no i napriek tomu, keď sa porovnáme s našimi okolitými susedmi, v mnohých oblastiach ešte trochu zaostávame. Verejnoprávna televízia nehrá takú aktívnu rolu v pôvodnej tvorbe, ako to vidíme v Maďarsku, Čechách, Poľsku, Estónsku či Rumunsku. Grantový systém ministerstva kultúry funguje, pozitívne sa rozbieha, nemôže však tvoriť jediný pilier financovania. Aj napriek tomu však o svojom remesle hovorili s vášňou a ani zďaleka nepôsobili ako ľudia, ktorí by sa náročnosťou podmienok dali odradiť. Objavili sa počas prednášok nejaké „návody“ na to, ako pomôcť slovenskej filmárskej scéne? - Hm, no neviem, či konkrétne návody, ale určite tu môžeme sledovať dominový efekt – čím viac sa bude o filme rozprávať, čím viac štruktúrovaných, detailnejších informácií sa bude smerom k laickej verejnosti šíriť, čím viac entuziastov dostane možnosť „dotknúť sa“ a priblížiť sa k predmetu svojej vášne, tým viac sa sen priblíži k realite, tým viac ľudí sa bude filmu venovať profesionálne, tým viac vecí sa bude podľa mňa vo filme u nás realizovať. Rovnica, ktorú som tu načrtla, je dosť zjednodušená a môže pôsobiť idealisticky či naivne, ale ja verím, že ideály a sny by nemali mať hranice, a entuziazmus, aj keď možno podľa niekoho amatérsky či naivný, už v minulosti dokázal pohnúť mnohými vecami a ja verím, že dokáže aj u nás a pomôže pohnúť aj našou filmovou scénou. V čom je podľa teba najväčšie pozitívum filmovej školy? Čo praktické môže účastníkom dať? - Naším cieľom bolo previesť účastníkov jednotlivými krokmi, ktoré je potrebné zrealizovať, kým sa na plátne pred divákmi objaví hotový film. Naším zámerom bolo dať účastníkom teoretický základ, úvod do tej ktorej filmovej problematiky, pomôcť im zorientovať sa v procese filmovej tvorby a vzbudiť v nich záujem o ďalšie štúdium. Zo zozbieranej predbežnej spätnej väzby viem potvrdiť, že v tomto sme boli úspešní. Podarilo sa nám poskytnúť im štruktúru, načrtnúť témy, zadefinovať ďalšie otázky. Väčšina účastníkov školy by sa po jej ukončení chcela dozvedieť ešte viac a zároveň si aj prakticky niektoré z prednášaných oblastí vyskúšať. To už je náročnejšie na zorganizovanie, no nedáme sa odradiť a vymýšľame ďalšie vzdelávacie projekty. Plánuje sa filmová škola aj budúci rok? - Určite áno. Zozbierali sme veľa inšpirácií na ďalšie témy, ktoré by účastníkov zaujímali. V novom šate a s rôznymi zlepšeniami školu plánujeme o rok spustiť znovu. Popri filmovej škole mal prebiehať aj scenáristický kruz. Podarilo sa zrealizovať ho? - Bohužiaľ, kurz scenáristiky sa nám nepodarilo spustiť zároveň so školou, ako sme pôvodne zvažovali. Určite ho však spustíme v prvej polovici budúceho roka, a nielen to. Plánujeme ešte zopár iných kratších kurzov, o ktorých budeme záujemcov priebežne informovať. S akými zaujímavými ohlasmi na filmovú školu ste sa stretli? - Účastníkom sa škola páčila. Dali nám pozitívnu spätnú väzbu a zároveň aj konštruktívnu kritiku, ktorá nám pomôže ďalší ročník vylepšiť a ešte viac ušiť na mieru našej cieľovej skupiny. Čo najviac potešilo mňa, je, že nám ľudia držia palce a priali nám veľa ďalších ročníkov. Už si spomenula, že s dobrými pocitmi odchádzali aj samotní prednášajúci. Ako hodnotia filmovú školu ako projekt? - Potešilo ich, že sa objavil niekto, kto sa usiluje vyplniť medzierky, ktoré naše filmové vzdelávanie má. Poskytujeme alternatívu, úvod, štruktúru pre tých, ktorí nemajú čas či záujem študovať film na vysokej škole, no napriek tomu si radi „pričuchnú“ k remeslu a dozvedia sa o ňom trochu viac. Toto prednášajúci veľmi dobre pochopili a s nadšením sa zhostili role „sprievodcov“ svojím remeslom. Mnohí nám odporučili aj iných zo svojich kolegov, či témy, ktoré by mohli byť pre účastníkov zaujímavé, a hlavne nám prejavili podporu. A to bolo skvelé. Aj to je hnacím motorčekom, ktorý nás nakopol v ďalších plánoch.
