De machina ut artifice
Šiesty album JBK má názov Prima luce. Možno ho opäť zaradiť medzi experimentálnu elektronickú hudbu. JBK pracuje s počítačom (Apple Macintosh), ktorým vytvára zaujímavé hudobné plochy, no budete počuť aj violončelo a klavír, ktorými je tento album ozvláštnený. Stroj a človek sa vzájomne ovplyvňujú, prispôsobujú v reálnom čase. Programovanie hudby má u JBK tendenciu vyvíjať sa cestou umelej inteligencie. JBK zastáva názor, ako sa sám vyjadril, že medzi človekom a strojom je možná inteligenčná komunikácia a v tom vidí budúcnosť experimentálnej hudby (pozri Slovo č. 2/ 2005, s. 14). Na albume Prima luce nájdete manipuláciou s ľudským hlasom v interakcii s patchmi napísanými v programe Max/MSP. Patch je dočasné zoskupenie (hudobných) častí za istým účelom, ide zvyčajne o malú časť kontrastnú voči celku (danej skladby, v ktorej sa nachádza). Patch je teda počítačový program, sekvencia inštrukcií, ktoré môže počítač interpretovať a realizovať. Počítač sa teda stáva samostatne činným pri tvorbe (umeleckého) diela. A práve tým je tento album pre mňa zaujímavý. Experiment nadobudol význam. Ide o vytváranie zvukových koláží, ktoré vznikajú v reálnom čase. V postmodernej umeleckej tvorbe neexistujú žiadne univerzálne pravidlá. Čaká sa na kánon nového umenia, ktoré má prísť. A experimentálna hudba je pre JBK aj istým vyjadrením názoru o komunikácii stroja a človeka. Autor používa softvér umožňujúci programovať hudbu, pričom niektoré skladby sú ozvláštnené raz o violončelo, inokedy klavír. Na tomto albume (Prima luce), ako aj na predošlých dvoch (Nové kĺby, Error Undefined) JBK opustil pravidelný rytmus. Nájdete tu zaujímavé čisté hudobné plochy (track 01, 05, 06, 10, 12), v niektorých je violončelo (track 02, 03, 04, 09, 11), v iných klavír (track 07, ktorý obsahuje jednoduchú harmóniu vytvorenú len pomocou klavíra, track 08). Názvy skladieb sú hádam hlavným spôsobom na dešifrovanie (interpretovanie) či odhaľovanie významu tejto experimentálnej hudby. Chýba mi však booklet albumu, ktorý by poslucháča mohol viesť. Nebudem vysvetľovať význam jednotlivých skladieb, aby som percipientom nepokazil radosť aj z ich hry či prístupu k tomuto zaujímavému dielu. Vymenujem len názvy dvanástich skladieb, ktoré nájdete na tomto albume: Anima, Intermundia, Prima luce, Nassa, Suco, Terror, Oleaster, Agellus, Corruptio, Lumbricus, Coma, Animus. Nedá mi však, aby som nevyjadril názor, že v skladbách možno cítiť človeka, poryvy ľudskej duše, jeho správania, premeny človeka, premeny jeho vnútra či hľadanie tej správnej polovice našej duše, ako o tom píše Platón vo svojom diele „Symposion“, čiže „Hostina“. JBK nás však svojím albumom Prima luce stavia pred veľmi vzrušujúcu otázku: Môže umelá inteligencia tvoriť, vytvárať umenie? Kladná odpoveď by podľa mňa bola ešte vzrušujúcejšia. No ja musím odpovedať záporne. Nie však preto, že by umelá inteligencia bola ľudským produktom, artefaktom, a to bez rozumného procesu tvorby, ale preto, že tvorba umelej inteligencie je dielom neintencionálnej náhody. Nejde o náhodu ako umelecký, tvorivý (a zamýšľaný) zámer. A napokon, umelec vyberá, čo z produkcie umelej inteligencie použije, vyberie, zapojí do svojho diela, nie naopak. Tak aj na tomto albume Kladivo vyberá, čo vytvoril ním naprogramovaný softvér. Toto Kladivovo dielo nás opäť núti premýšľať. Album, ktorý je výtvorom človeka a (aspoň sčasti) stroja vo mne vyvoláva až akúsi sci-fi atmosféru nového tisícročia, čím je dielo Prima luce pre mňa výnimočné. Rád by som však zdôvodnil svoje tvrdenie, že umelá inteligencia nevytvára umenie. Umenie je odvetvie ľudskej tvorby vyznačujúce sa prevahou estetickej funkcie, ide teda o schopnosť tvoriť esteticky pôsobiace diela, t. j. diela, o ktorých má zmysel uvažovať z hľadiska krásy. Navyše ide o kreatívnu činnosť, ktorou sa človek odlišuje od ostatného sveta prírody (nech je svetom prírody čokoľvek, samozrejme, okrem človeka). Umenie je tvorené s istým zámerom, pričom umelecké dielo vyjadruje myšlienku, t. j. má nejaký zmysel. Preto aj ready-made známe zo začiatku 20. storočia možno považovať za umenie, lebo umelec nimi niečo vyjadruje, hoci na vyjadrenie svojej myšlienky použil priemyselne vyrobené predmety každodenného života. Album Prima luce je jednoznačne umeleckým dielom, ktoré má tak estetické, ako aj intelektuálne kvality, za čo ho treba oceniť. Hoci album nie je dynamický, vôbec to neznamená, že je nudný, práve naopak. Ide o tretie a podľa mňa opäť výborné postmoderné hudobné dielo Jána Boleslava Kladiva. Preto verím, že aj tento jeho album si nájde svojich poslucháčov a obdivovateľov. Autor vyštudoval estetiku a filozofiu (Ján Boleslav Kladivo: Prima luce. Soza/ Biem)
