listy čitateľov

Sekcia pre podporu podnikateľských činností Spoločnosti priateľov Kuby na Slovensku (SPKnS) v úzkej spolupráci s prešovským Klubom SPKnS zorganizovala v Prešove stretnutie podnikateľov k aktuálnym otázkam podnikania na Kube.
Počet zobrazení: 1632
15_1-m.jpg

Kontakty s Kubou Sekcia pre podporu podnikateľských činností Spoločnosti priateľov Kuby na Slovensku (SPKnS) v úzkej spolupráci s prešovským Klubom SPKnS zorganizovala v Prešove stretnutie podnikateľov k aktuálnym otázkam podnikania na Kube. Ing. Jaroslav Baláž na ňom povedal, že podnikanie týmto smerom môže byť obojstranne výhodné, pričom na praktických skúsenostiach a faktoch potvrdil platobnú spoľahlivosť kubánskych partnerov a dodržiavanie splátkových kalendárov. JUDr. Ivan Fischer potvrdil perspektívnosť zrealizovaných podnikateľských aktivít na Kube a podčiarkol aj ich širší spoločenský význam. Potvrdil, že naše výrobné podniky a finančné inštitúcie sú organizačne, inštitucionálne a aj legislatívne pripravené vstupovať nielen do bilaterálnych, ale aj viacsmerných viazaných kontraktov nadnárodného charakteru, pričom aj Kuba vytvorila podmienky na medzinárodné garančné partnerstvo. Neformálna výmena informácií, prakticky orientované odpovede i širšie vysvetlenia ukázali, že záujem o túto problematiku v našom regióne je veľký, čo potvrdila aj vysoká účasť našich podnikateľov s rôznym výrobno- -obchodným zameraním na tomto podujatí. Vlastimil Bartko, Prešov Dada Nadz a spol. Na podporu bieloruského prezidenta Lukašenka v súčasnosti nečakane vystupujú všetci jeho muži i ženy, vrátane dobrovoľníkov zo Slovenska. Ministerstvo kultúry SR a jeho šéf v spolupráci s vládnymi inštitúciami Bieloruskej republiky predstavujú tamojšej verejnosti okrem iného aj súčasnú slovenskú literatúru. V lokálnej azbuke ju prezentuje Dada Nadz (podľa fotografie Dado Nagy), pričom spomína výlučne okrajové postavy i celkom neznáme postavičky našej literárnej scény a zdôrazňuje kľúčovú úlohu jediného slovenského vydavateľ(stv)a Kalamana Kerteša Bagalu (zrejme Kolomana Kertësza Bagalu). To je už skutočný literárny i politický dadaizmus 21. storočia. Najmä ak vezmeme do úvahy, že Ján Štrasser si bol nedávno osobne prevziať v Kremli vysoké štátne vyznamenanie, ktoré mu udelil skúsený sovietsky rozviedčik a súčasný ruský prezident, a navyše keď k tomu pripočítame skutočnosť, že pred krátkym časom sa z oficiálnej návštevy Čínskej ľudovej republiky vrátila bývalá zúrivá stalinistka a neskôr disidentka Eva Kantůrková. Pavol Janík, predseda Spolku slovenských spisovateľov SLOVO sa polepšilo Som naozaj rada, že sa konečne vyriešili všetky problémy s distribúciou Slova, lebo už som z toho mala nervy na dranc. Chcem ho odoberať ďalej, lebo si bez neho život neviem predstaviť. Žijem sama, televízny program nestojí za nič, a tak dávam dosť peňazí na noviny a časopisy. Moje deti nežijú v našom meste, čo je pre mňa nevýhoda. A aj tak pracujú až do neskorého popoludnia, ba keď treba, musia chodiť do roboty aj cez víkendy. A dcéra navyše musí dochádzať do práce autobusom, čo sa v poslednom období tiež výrazne zhoršilo. Takže počítajte so mnou ako s predplatiteľkou, veď ja ledva čakám na Slovo, aj dvakrát idem pozrieť do schránky, či už prišlo, a keď ho niet, som veľmi sklamaná a nahnevaná. Moji rodičia zomreli tesne pred dovŕšením 81 rokov, moja babka a jej brat sa dožili 93 a ja budem mať 80 rokov v lete. Hoci som chorá, som tvrdá nátura, nevzdávam sa, v septembri som bola zbierať hrozno. Starí, osamelí ľudia to však majú naozaj ťažké a o dobrých susedských vzťahoch nemôže byť ani reči najmä po tom, čo sme si pokúpili byty do osobného vlastníctva. Mnohí si myslia, že sú teraz všetkého pánom, spoločné priestory sú v katastrofálnom stave, samá špina. Náš panelák má 30 rokov a zväčša v ňom žijú dôchodcovia. Stále sa čosi kazí, sú tu časté poruchy, opravy sú čoraz drahšie, ale nikto sa nestará, či na to máme a odkiaľ máme peniaze vziať. Ale našu vládu takéto „prízemné“ problémy obyčajných ľudí nezaujímajú. Slovu i jeho čitateľom želám krásne Vianoce a veľa šťastia v roku 2006. Rozália Sojčáková, Dubnica nad Váhom Šikanovanie v armáde Šokujúcu informáciu o šikanovaní v britskej kráľovskej námornej pechote (Royal Marine) priniesol nedeľník News of the World. Brutálne zaobchádzanie s vojakmi pohoršilo aj poddôstojníka, ktorý slúžil v Iraku a v Afganistane, čo vyjadril slovami „nič horšie som predtým nevidel, preto som to nahral“. Takto sa na verejnosť dostali praktiky pošliapavania základných ľudských práv vojakov aj v krajine, ktorá svojimi skúsenosťami patrí medzi demokratické a má vybudovanú vysoko profesionálnu armádu. Dodržiavanie pravidiel vnútorných vzťahov medzi vojakmi je a bolo v záujme širokej verejnosti, a preto nemôžeme byť aj k tejto informácii ľahostajní. V uzavretom vojenskom kolektíve dochádza často k potieraniu ľudskej dôstojnosti a k porušovaniu ľudských práv. Nerešpektuje sa zásada, že vojak je občan v uniforme podriaďujúci sa vnútorným normám, ktoré stanovuje zákon, a nie šikanovaniu. Uverejnený prípad britské ministerstvo obrany klasifikovalo ako „vážny“ a začalo ho vyšetrovať. Ozbrojené sily Slovenskej republiky majú vo svojej histórii poznatky zo šikanovania vojakov. Šikanovanie bolo väčšinou spájané s povinnou službou vojakov, medzi staršími a mladšími vojakmi. Bolo by veľkým omylom, keby si niekto myslel, že od 1. 1. 2006 budeme mať profesionálnu armádu a profesionálni vojaci sa nebudú navzájom šikanovať. Skúsenosti aj z britskej armády ukazujú, že práve v profesionálnej armáde šikanovanie ďaleko presahuje rámec ľudskej dôstojnosti. Je pomýlený názor, že ak profesionálny vojak slúži za peniaze, má trpieť. Porušovanie ľudských práv a potieranie ľudskej dôstojnosti v ozbrojených silách je prejavom zlyhania civilnej kontroly ozbrojených síl v dodržiavaní vnútorných vzťahov medzi vojakmi. Aj v našich ozbrojených silách sú pokusy o obmedzenie prístupu k informáciám o vzťahoch v ozbrojených silách pod rúškom takzvaného utajenia vnútorných podmienok života vojsk. Ing. Tomáš Švec, hovorca Zväzu vojakov SR Ad: Fallúdža, Slovo 47/2005 Vážené Slovo, snažím se váš článek o Fallúdži poslat mnohým z mých totálně neinformovaných a zabedněných kamarádů, jak Čechů, tak Slovaků, a je jich dobrá padesátka. Snažím se to udělat proto, protože jsou totálně dezinformovaní. Posledních deset žiji ve Francii a vůbec ve světe žiji již 37 let. Díky francouzskému tisku tady o zprávách o těch všech válečných zločinech Američanů v Iráku víme, jenomže se v tomhle tématu prozatím v českém a slovenském tisku doposud protěžuje pouze teorie o teroristech. Avšak jak se z nich teroristé stali, o tom se v našem tisku vytrvale mlčí. Chtělo by to více takovýchto článků jak na Slovensku, tak v Čechách, než bude úplně pozdě. Stažení amerických vrahů a válečných zločinců na čele s Bushem, Cheneym, Rumsfeldem a Riceovou je jenom otázka času. Evropské i světové společenství však začínají být na pozoru proti této uměle vyvolané válce. Zároveň roste i americky odpor, například matek padlých amerických vojáků jichž je dnes přes 2 000, jakož i ze strany amerických demokratů. A je nabíledni, že čas vše odhalí. A pak se jenom budou Češi i Slováci hodně divit, na čí straně stáli. Srdečně Vás zdravím všechny a autora článku pana Eduarda Chmelára taktéž. Ľudmila Rončíková, Nice (Francie)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984