Prečo patentovať softvér
Búrlivú diskusiu o patentovej ochrane softvéru zareagoval v poslednom čase každý, kto sa pohybuje v sektore informatiky nielen u nás, ale v celej Európe. Asi najviac počuť jej odporcov. Často sa však v tejto súvislosti zabúda na skutočnú povahu patentového práva ako súčasti práva duševného vlastníctva. Patentová ochrana softvéru poskytuje netušené možnosti rozvoja aj úplne malých firiem. Zopár mladých ľudí, ktorí síce nemajú žiadny majetok, ale majú moderné schopnosti a znalosti sa, sa pokojne môže po štúdiách ocitnúť na úrade práce. Veď kto by ich platil len preto, že sú múdri. Lenže oni môžu práve vďaka svojim schopnostiam a znalostiam vyvinúť originálny softvér. Prečo by to však robili, keď chcú začať samostatný život a ich vlastný softvér by ich neuživil? Nedostatočná ochrana autorských práv Aby ich teda softvér mohol uživiť, potrebujú mať istotu, že aspoň nejaký čas nebude môcť nikto iný bezprácne bohatnúť na ich práci. Patent vynálezcovi zaručí časovo obmedzený (20 rokov) monopol na vynález, čím mu dáva silnú motiváciu na pokračovanie vo výskume a vývoji. Z hľadiska komerčného využitia patentu je mimoriadne dôležitý faktor právo vynálezcu predávať licencie na patentovaný produkt alebo celý niekomu predať. Mnoho podnikov využíva príjem z licenčných poplatkov na investície do budúceho výskumu a vývoja, čím si každá, aj malá spoločnosť môže vytvoriť priestor na vznik robustného patentového portfólia. Silné patentové portfólio je schopné pritiahnuť rizikový kapitál aj do relatívne mladých spoločností. Napokon, technologicky najvyspelejšie krajiny sveta sú dnes tie, ktoré v minulosti začali ako prvé aplikovať patentové predpisy a zaviedli a priebežne zdokonaľovali systém ochrany vynálezov. Pozitívom patentovej ochrany je taktiež skutočnosť, že pri podaní prihlášky je vynálezca povinný svoj vynález zverejniť a podrobne ho opísať. Týmto vynálezca odhalí svoje inovatívne postupy a metódy, čím sa stávajú súčasťou tzv. verejnej domény. Ide o znak, ktorým sa patentová ochrana odlišuje od ochrany autorských práv a poskytuje jej výhodu technologickej transparentnosti. Systém autorskoprávnej a patentovej ochrany softvéru sa nevylučujú, ale vzájomne sa dopĺňajú. V prípade softvéru ako duševného vlastníctva je však samotná ochrana prostredníctvom autorského práva nedostatočná a typologicky neprimeraná. Rozdiel medzi patentom a autorským právom je v prípade softvéru v tom, že patent chráni práva vynálezcu na celý vynález, teda nielen na jeho realizáciu v podobe konkrétneho „počítačového programu“, ale aj na myšlienku, vďaka ktorej program vznikol. Lenže autorské právo sa v prípade softvéru vzťahuje len na tzv. zdrojový kód, čiže konkrétny zápis v programovacom jazyku, ktorý sa „do programu“ ukladá, aby fungoval. Problém je v tom, že zdrojový kód dokáže odhaliť aj iný programátor a potom môže program „napísať“ iným spôsobom. Aj „nový“ program bude robiť to isté, čo vymyslel pôvodný vynálezca. Ochrana iba autorským právom teda v prípade softvéru v skutočnosti nedokáže ochrániť práva vynálezcov. Kritériá patentovateľnosti Možno predpokladať, že dobrý systém patentovej ochrany softvéru prinesie výhody všetkým subjektom podnikajúcim v oblasti softvérového vývoja vo forme kvalitných patentov a spotrebiteľom vo forme inovatívnych softvérových riešení. Znamená to, že za patentovateľný bude uznaný iba softvér spĺňajúci jasné kritériá patentovateľnosti. Preto musí existovať transparentný mechanizmus preskúmania prihlášky patentu, napadnuteľnosti oprávnenosti patentu pred aj po registrácii, prístupná databáza na preskúmanie súčasného stavu techniky v oblasti softvéru, ako aj dostatočné personálne zabezpečenie patentových úradov. Inak hrozí nebezpečenstvo zneužitia tzv. slabých patentov, ktoré nemajú nijaký technický prínos. Ide napríklad o patentovanie triviálnych postupov alebo len obchodných metód subjektmi, ktoré nemajú záujem o vývoj softvéru. Tie si nechávajú registrovať veľmi slabé patenty a následne sa súdia s veľkými softvérovými spoločnosťami o náhradu škody za ich porušenie. Kritici tvrdia, že patentové konanie je pre malé a stredné podniky pridrahé, a preto sú oproti ekonomicky silným spoločnostiam znevýhodnené. V takom prípade možno firmy s malým ročným počtom prihlásených patentov zvýhodniť, pokiaľ ide o výšku poplatkov. V dobre fungujúcom patentovom systéme, ktorý vylúči veľké množstvo neopodstatnených prihlášok, je taktiež možné uvažovať o znížení poplatkov za udelenie patentu. Jednotné pravidlá Dnes o patentovateľnosti v konečnom dôsledku rozhodujú súdy členských štátov. Takže softvérový patent udelený Európskym patentovým úradom môže súd niektorého členského štátu neuznať. Prijatie účinných jednotných zásad patentovateľnosti softvéru prinesie teda právnu istotu a transparentnosť. Konečné slovo pri určovaní hraníc patentovateľnosti bude mať Európsky súdny dvor, čo môže prispieť k zjednoteniu výkladu týchto hraníc v oblasti softvéru. Európskym podnikateľským subjektom podnikajúcim v oblasti vývoja softvéru môže priniesť úžitok iba právna istota ohľadom patentovateľnosti tzv. počítačom implementovaných vynálezov. Neistota pri registrácii patentov môže pôsobiť pre rozvoj inovácií v oblasti softvéru podobne demotivujúco ako odmietnutie patentovateľnosti softvéru. R. Pala je právny expert na problematiku ochrany duševného vlastníctva
