Patentovanie softvéru a ochrana duševného vlastníctva
Ak chceme uspieť v podnikaní, musíme vyrábať a ponúkať niečo, čo neponúkajú iní, alebo to, čo ponúkajú iní, ale lepšie. „Lepšie“ znamená kvalitnejšie, lacnejšie, rýchlejšie a podobne. Vyrábať a ponúkať niečo nové alebo lepšie je podmienené originalitou a prvenstvom. Originalita zaručuje novú myšlienku, nový nápad, premietnutý v tomto prípade do nového alebo lepšieho výrobku, a prvenstvo zaručuje autorstvo tejto myšlienky. Dôležitým aspektom originality a prvenstva je ich preukázanie. Vo vede je originalita a prvenstvo spojené s publikovaním predmetných výsledkov a ich citovanie inými autormi. Lenže množstvo nových vedeckých poznatkov prudko rastie, a preto chcú vedci zrýchliť zverejňovanie svojich výsledkov, aby bolo jasné ich prvenstvo. Už starí Gréci... Zhmotnenie novej myšlienky do technologického a výrobného procesu robí problém originality a prvenstva ešte zložitejším. Prichádza „majiteľ“ výroby a produktov, prichádza zisk, ba aj možnosť použitia myšlienky inými majiteľmi výroby. A tak vystupuje do popredia nielen myšlienka, vynález, autorské vlastníctvo, ale aj autorské právo, patent. S autorským právom je spojená aj zodpovednosť za „obsah“ a s novými výsledkami sú spojené čoraz vyššie náklady. S uznaním originality a prvenstva autora je bezprostredne spojená ich ochrana. Duševné vlastníctvo uznávali už starí Gréci, do prvých zákonov ho kodifikovali Briti, je obsiahnuté v prvej Ústave Spojených štátov. V súčasnosti existuje Dohoda Svetovej obchodnej organizácie o aspektoch práv duševného vlastníctva týkajúcich sa obchodu, Dohoda Svetovej organizácie duševného vlastníctva o autorskom práve a Dohoda o realizácii a fonogramoch. Práva duševného vlastníctva zahŕňajú autorské práva, patenty, obchodné tajomstvá a obchodné značky. Autorské právo poskytuje autorovi diela exkluzívne právo na vykonávanie alebo splnomocnenie iných vykonávať určité činnosti, vrátane reprodukcie diela, jeho distribúcie, vytvárania odvodených diel a na verejné zobrazovanie a predvádzanie diela. Patentová ochrana, ktorá sa vzťahuje na užitočné, nové a nie zrejmé vynálezy, udeľuje vynálezcovi ohraničenú dobu, počas ktorej má výhradné právo vynález vyrábať, používať alebo predať. Zato musí vynálezca zverejniť opis vynálezu. Príchod informačných technológií S príchodom informačných technológií (IT) vzrástol počet nových informácií, zrýchlil sa prístup k nim a skrátil sa ich prenos do technologických procesov. V tejto oblasti sa dnes „točí“ veľa peňazí. Do centra pozornosti sa dostalo duševné vlastníctvo zo samotných IT. Situácia v ochrane autorských a patentových práv sa ešte skomplikovala, pretože softvér, počítačový program je nehmotným majetkom. Nebolo a nie je jednoduché určiť, čo možno a čo nemožno patentovať. A situáciu ešte skomplikoval internet. Originalita v softvéri sa môže týkať ktorejkoľvek oblasti jeho životného cyklu. Ochranu duševného vlastníctva možno robiť autorským právom, patentom, obchodným tajomstvom i ochrannou značkou. Od patentu sa vyžaduje „technický“ prínos, teda určité zhmotnenie do technológie v určitej aplikácii. Autorské právo chráni iba kopírovanie konečného produktu, teda softvéru, zatiaľ čo patent chráni podstatné technické funkcie spôsobené softvérom. Napriek tomu, že Európa má v ochrane duševného vlastníctva dlhú tradíciu, v porovnaní s inými vyspelými krajinami, predovšetkým USA, nie je v oblasti softvéru veľmi podnikateľsky orientovaná. V prospech rýchleho zjednotenie pravidiel v tejto oblasti hovoria aj rozvojové programy EÚ, v ktorých inovácia a IT hrajú kľúčovú úlohu. K tomu sú nevyhnutné nové originálne riešenia a ich ochrana. Zodpovednosť za obsah Dôvodov na ochranu duševného vlastníctva (nielen) z oblasti softvéru je viac. Jedným z nich je nevyhnutnosť nových originálnych riešení na zvýšenie konkurencieschopnosti. Preto potrebujeme ľudí schopných takéto riešenia ponúknuť, ktorých to treba naučiť, vytvoriť im podmienky vo výskume a vývoji, ale aj v oblasti legislatívy. A na to všetko treba nemálo peňazí. Európska únia chce do roku 2010 investovať 3 percentá HDP na výskum a vývoj. Tieto financie sa majú vrátiť prostredníctvom inovácií a technologického rozvoja. A preto teda musíme chrániť duševné vlastníctvo. Okrem toho ide o motiváciu vynálezcov, ktorým je nielen finančné ohodnotenie, ale aj uznanie. Oponenti ochrany duševného vlastníctva argumentujú spomalením rozvoja a nerovnomernosťou podielu na prínosoch. Ochrana duševného vlastníctva má priame alebo nepriame dôsledky v rozdelení spoločnosti i globálneho sveta. V oblasti IT je to tzv. digitálne rozdelenie sveta s vážnym dosahom na ekonomickú a sociálnu oblasť. Dôležitým argumentom na ochranu duševného vlastníctva je aj zodpovednosť za obsah. Ak nebude ochrana duševného vlastníctva, nebude ani zodpovednosť za obsah! Každý, kto pracuje s počítačom, sa už stretol s bezplatným softvérom. GNU General Public License definuje presné podmienky kopírovania, distribúcie a modifikácie takého softvéru. Lenže udržiavanie a aktualizovanie takéhoto softvéru je už problematické a často nemožné. Okrem toho GNU General Public License publikované spoločnosťou Free Software Foundation síce definuje presné pravidlá licencovania a využívania takéhoto softvéru, súčasne však uvádza, že nie sú zaň žiadne garancie. Pamätať aj na negatíva V diskusii o ochrane duševného vlastníctva, predovšetkým v oblasti softvéru, hlavnú úlohu často zohráva neznalosť a slabá informovanosť. Je tu aj dedičstvo z predchádzajúceho politického systému. Je to výzva pre vzdelávacie inštitúcie, ktoré ochrane duševného vlastníctva nevenovali doteraz dostatočnú pozornosť. Porušovanie autorských práv, neoprávnené používanie, kopírovanie a distribuovanie softvéru je navyše otázkou morálky. Ako jeden z príkladov zmeny v tomto smere možno uviesť študijné programy z informatiky a informačných technológií na našej fakulte, kde sme zaviedli predmet počítačové právo a dokonca sme preň zabezpečili aj učebnicu. Bez ochrany duševného vlastníctva nebude ani zodpovednosť za obsah. A to môže mať katastrofálne dôsledky. Preto je kvalitná a transparentná ochrana duševného vlastníctva nevyhnutná. Uvedomujeme si aj jej negatívne dôsledky. Zodpovednosť za ich riešenie však nemožno prenechať len tým, ktorí významne prispievajú k rozvoju. Je to úloha celej spoločnosti. Autor je dekan Fakulty informatiky a informačných technológií STU v Bratislave
