Reklama
Reklama

Jasný odkaz politikom i politike

Politika je vzťah medzi občanmi na dvoch brehoch. Na jednom stoja občania, na druhom tí, ktorým prejavíme dôveru. Už dlhšiu dobu je evidentný nesúlad medzi občanmi „z protichodných brehov“.
Počet zobrazení: 621

Politika je vzťah medzi občanmi na dvoch brehoch. Na jednom stoja občania, na druhom tí, ktorým prejavíme dôveru. Už dlhšiu dobu je evidentný nesúlad medzi občanmi „z protichodných brehov“. Asi najčastejšie sa ľudia, ktorí vôbec zaregistrovali, že sa konajú regionálne voľby, pýtali, kto za koho vlastne kope. Pestrofarebné koalície strán a v mnohých prípadoch aj nestraníkov naznačovali prvotnú šancu na úspech. Tak ako v lokálnej politike a malých mestách kandidáti kalkujú s veľkosťou rodiny a okruhom blízkych, podobná matematika bola zvolená aj teraz. Odpočet sa nekonal Rozdiel bol v tom, že stranícke centrály spájali svoj výsledok s veľkosťou členskej základne. Práve verní a skalní boli základom úspechu. A vyšlo to! Mnohí nezávislí kandidáti ostali verní postupu pred komunálnymi voľbami a strany stavili na pretrvávajúci sekundárny analfabetizmus más. Najmä politické elity ho dôsledne podporujú. To, čo vo veľkej politike predstavuje programové vyhlásenie vlády, v regionálnej stelesňuje program sociálno-ekonomického rozvoja. Vládne strany v predvolebnej kampani vysvetľujú, čo zo svojho programu splnili, opozičné, čo vláda nesplnila. V regionálnych je to úplne inak. Opozícia to nežiada a s dosiahnutými úspechmi sa chvália všetci kandidáti, bez ohľadu na to, či reprezentujú vládnucu väčšinu alebo sedeli v opozičných laviciach. Odpočet činností, politická agenda a realistické vízie boli tým, na čo občania (ak vôbec) čakali márne. Práve preto mali problém nielen pochopiť, o čo v krajskej samospráve ide, ale aj zhodnotiť prácu regionálnych politikov. Kampaň bez obsahu Každá predvolebná kampaň je vnímaná ako povinný predvolebný folklór. Stačí nejaký darček a trocha „kultúry“. Organizátori podujatí sú spokojní s účasťou. Kandidáti s verejnou prezentáciou. Média s príjmami z inzercie. Málokto však žiada viac. Je ťažké klásť otázky, keď o témach niet ani chýru ani slychu. A práve preto sa voličom hlavne v takýchto problematických voľbách servírovalo len to, čo môžu bez ujmy zdravia stráviť. Teda prázdne heslá a plytké posolstvá. Tých je však pri každých voľbách a od každej strany či koalície toľko, že si ich pokojne môžu občas aj vymeniť. Druhé voľby do orgánov samosprávnych krajov sú dôkazom ďalšieho z mnohých neslávnych rekordov našej politiky. Ani nie 20-percentná účasť občanov v prvom a 11-percentná v druhom kole sotva svedčí o tom, že ľuďom sa žije tak dobre, že politiku ani nepotrebujú. Je to skôr preto, lebo je pre nich málo zrozumiteľná. Chýbali voliči Krajské parlamenty fungujú v rovnakom systéme ako mestské a obecné. Tie však rozhodujú o verejnom osvetlení, čistote a poriadku v uliciach, o základných školách, domovoch dôchodcov, podpore športu. Teda o tom, čo sa bezprostredne dotýka každodenného života ľudí. Hoci o každodenných záležitostiach rozhodujú aj kraje, ľudia si to neuvedomujú. Ani nemôžu. Ak odbory zdravotníctva samosprávnych krajov určujú zdravotné obvody lekárom alebo vydávajú súhlas s prevádzkou lekárne, alebo ak samosprávne kraje objednávajú služby vo verejnom záujme u autobusových prepravcov, vnímame ich vplyv prenesene. Prostredníctvom agendy poslanca a cez jeho prácu v krajskom parlamente. A práve tu nastáva základný rozdiel medzi vnímaním komunálnych a regionálnych politikov. Kým pre nefunkčné osvetlenie na ulici atakujeme svojho mestského poslanca a starostovi hneď voláme, aby niekto odpratal sneh z našej ulice, ani len netušíme, s čím sa môžem obrátiť na krajského poslanca. To, že títo poslanci robia všetko pre to, aby nemuseli robiť nič, spôsobuje problémy s pochopením druhej úrovne samosprávy. Tým sa občan stáva štatistom a keď nemusí, tak to jednoducho neeviduje. Aj preto ľudia neevidovali 26. november ako deň dôležitých volieb. Strach zo zodpovednosti Odhliadnuc od regionálnych volieb a práva voliť, máme právo výberu napríklad aj v referende. Referendum je jedným z nástrojov priamej demokracie, ktorým môžu občania priamo pocítiť svoju silu. Vytvára priestor na vlastné rozhodnutia, ktoré voliči realizujú priamo a nie v zastúpení, cez svojich politikov. Referendová demokracia má mnoho pozitív i negatív. Neslávnou históriou uplatňovania referenda u nás je ich mizivá úspešnosť. Pritom možnosť priamo rozhodovať máme aj na nižších úrovniach. V prostredí samosprávnych krajov, miest i obcí. Záleží len na nás, k čomu máme záujem sa vyjadriť. Posledné miestne referendá boli o odvolaní starostu obce Hermanovce v prešovskom okrese a primátora Veľkého Medera. Pre nezáujem občanov neboli úspešné. Vo Veľkom Mederi bolo iba 13 percent voličov ochotných niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Z celkového počtu 7 316 oprávnených voličov sa len 955 cítilo schopných zodpovedne rozhodnúť o výraznom mestskom probléme. Akú zodpovednosť teda cítia títo voliči za ďalší osud svojho mesta? A vôbec, akú zodpovednosť vôbec nesú Slováci za to, z koho spravia politika? Je len na nás, či dáme šancu tým, ktorí kandidujú, alebo tým, ktorých si spomedzi kandidátov vybeieme sami. Politika plná „nepolitikov“ Pochybujem o tom, že by ktokoľvek navštevoval školu, v ktorej by prednášali nevzdelanci. Asi nikto by svoje zdravie nezveril do rúk šamanovi namiesto lekára. Naproti tomu vo voľbách bez problémov dávame mnohým kandidátom mandát politika, hoci im chýba program, skúsenosti a okrem sľubov neponúkajú nič. A ešte očakávame, že budú prínosom pre nás všetkých. Jasným dôkazom toho sú aj posledné voľby. Na každé kreslo bolo aj zo desať uchádzačov. Často išlo o dobrodruhov, ktorí v politike nikdy nepôsobili. Mnohým chýbajú základné vedomosti o fungovaní a pôsobnosti samosprávneho kraja. Pri záujme o zamestnanie by takéto „kvalifikačné predpoklady“ znamenali neúspech, prečo je to vo voľbách inak? „Nepolitici“ sú bežní aj v NR SR. Iveta Henzélyová je momentálne známa politička, ale ani pri najlepšej vôli k nej nedokážem priradiť nejaký konkrétny politický program, ktorý by osobne realizovala. Alebo taký Eduard Kolesár. Ďalší z poslancov, pri ktorých sa nám sotva vybaví konkrétna poslanecká iniciatíva. Ani priami nominantni politických strán v štátnom aparáte nie sú vizitkou čistoty svojich značiek. A navyše sa ich mená pričasto spájajú s kauzami či podozreniami. Od žiadnej výsady a ani práva nie je možné oddeliť zodpovednosť. Aj právo voliť, byť volený a slobodne prejaviť svoj názor sú úzko späté s ďalšími následkami aj zodpovednosťou. Je viac ako isté, že zodpovednosť je mnohým politikom i tým, ktorí ich volia, ešte stále cudzia. Tiež je isté, že skôr ako prijať vinu za zlé rozhodnutie je lepšie túto vinu presunúť na iných. V tomto prípade na našich, a pritom nami zvolených zástupcov. Autor je politológ a pôsobí v samospráve

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama