Súkromné zisky z našich peňazí
Zdravotné poisťovne nepodliehajú žiadnej verejnej kontrole, hoci ich príjmy tvoria výlučne naše dane. Voláme ich zdravotné poistenie a sú to poplatky, ktoré každý občan (alebo za niektorých štát) povinne platí v presne stanovej výške. Súčasná vláda navyše presadila, že ich platíme súkromným akciovým spoločnostiam. Zároveň uvoľnila pravidlá hospodárenia s takto získanými peniazmi. Väčšina ľudí zo zdravotníctva (s výnimkou zástupcov samotných poisťovní) tvrdí, že skutočnými „víťazmi“ tzv. reformy rezortu sú práve zdravotné poisťovne. Každý sa musí nejako obmedzovať, každý má nejaké problémy, iba poisťovne viacerými opatreniami získali. Hoci narábajú výlučne z verejnými financiami, zďaleka nepodliehajú kontrole, akej podliehajú verejné inštitúcie. Nemôže ich napríklad kontrolovať Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), nezverejňujú výsledky svojho hospodárenia, nevzťahujú sa na nich pravidlá verejného obstarávania. Utajené rozpočty Výkonný riaditeľ Slovenskej lekárskej komory (SLK) Eduard Kováč vie, o čom hovorí. Sám stál niekoľko rokov na čele najväčšej, Všeobecnej zdravotnej poisťovne. „Zákon vtedy stanovoval jasnú hranicu: na administratívne výdaje sme nemohli použiť viac ako 4 percentá z prostriedkov vybraných od poistencov.“ Prišla však druhá Dzurindova vláda a minister Rudolf Zajac presadil zrušenie tohto limitu. Jeho význam bol pritom zrejmý. Práve preto, že zdravotné poisťovne nie sú verejnoprávne inštitúcie (až na dve), ale zároveň „zarábajú“ z povinných odvodov (obdoba daní), treba zabezpečiť, aby maximum z peňazí občanov išli na účel, na ktorý sú určené. Ak si teda touto formou platíme zdravotnú starostlivosť, treba zabezpečiť, aby sa tieto peniaze nemíňali na niečo iné. Dnes teda nikto nemôže poisťovniam prikázať, koľko z našich daní môžu použiť na svoje vlastné výdaje: luxusné sídla, luxusne zariadené kancelárie, luxusné autá pre pohlavárov, vysoké platy manažmentu a ďalšie „manažérske“ výhody. Nielen to. Radoví občania ani nemajú reálnu možnosť dozvedieť sa, či ich poisťovňa naozaj nevyhadzuje na vlastnú prevádzku priveľa peňazí. Poisťovne totiž nie sú povinné zverejňovať (napríklad v médiách) svoje podrobné rozpočty, ani ich reálne plnenie. Predkladajú ich len ministerstvu zdravotníctva a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). To už síce sú verejné inštitúcie, ale ani im zákon jasne neprikazuje, aby ich zverejnili. Podľa právnikov sa na tieto dokumenty dokonca nevzťahuje ani zákon o verejnom prístupe k informáciám, lebo nejde o vlastné materiály verejných úradov, ale o dokumenty súkromných firiem. Ak teda na jednej strane poctivo platíte zdravotné odvody (alebo vám ich poctivo strháva zo mzdy zamestnávateľ), ale zároveň vám koncom mesiaca lekár povie, že vás neošetrí, lebo vyčerpal limit stanovený poisťovňou, nemôžete s tým urobiť vôbec nič. Viac na administratívu, menej na pacientov Dôkazom tohto stavu je úsilie SLK analyzovať budúcoročné rozpočty zdravotných poisťovní. „Na budúci rok sa do systému dostane o päť a pol miliardy korún viac než v roku 2005. Ukazuje sa však, že tí, ktorí sa starajú o pacientov, z nich neuvidia ani korunu,“ vysvetľuje prezident komory Milan Dragula. Predstavitelia lekárov sa však dostali k rozpočtom len dvoch poisťovní – Všeobecnej (VšZP) a Spoločnej (SZP), teda tých, ktorých majiteľom je štát. „Rozpočty poisťovní Sideria, VŽP Dôvera a Apollo nie sú verejne dostupné,“ informuje E. Kováč. Ich predstavitelia ich neboli ochotní poskytnúť ani na vzájomných rokovaniach, nemajú ich na internetových stránkach, SLK ich neposkytli ani zodpovední z ministerstva zdravotníctva či ÚDZS. „Vraj si nie sú istí, či môžu.“ Analýza rozpočtov aspoň dvoch verejných zdravotných poisťovní však ukazuje, že hoci občania zaplatia zdravotníctvu miliardy navyše, nebude to znamenať lepšiu a ľahšie dostupnú zdravotnú starostlivosť. Pritom iba priama platba štátu sa zvýši o 3,33 miliárd korún. „Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni dajú na zdravotnú starostlivosť vyše 47 a v Spoločnej zdravotnej poisťovni takmer 8 miliárd korún. Zvyšok použijú inak,“ konštatuje E. Kováč. Inak znamená napríklad na presun do ďalšieho roka, platby zdravotníckym záchránkám (ale tento systém ešte nefunguje, sú to len plánované výdaje, nikto nevie, odkedy presne ich budú musieť poisťovne hradiť), tzv. technické rezervy (zákon ich vyžaduje, ale v praxi ich doteraz nebolo treba), no a bez obmedzenia aj na vlastnú prevádzku poisťovní. „Pokiaľ to porovnáme z celkovými príjmami poisťovní, tak VšZP plánuje v roku 2006 na zdravotnú starostlivosť použiť 91 percent z nich a SZP 92 percent,“ hovorí M. Dragula. Ako to je v prípade ostatných zatiaľ nevieme a nie je jasné, či sa to niekedy aj dozvieme. Keďže však tieto dve sú vo vlastníctve štátu a tie ďalšie sú úplne súkromné, dá sa veľmi úspešne predpokladať, že pre zdravotníkov budú ich „výsledky“ ešte nepriaznivejšie. O to skôr, že ich verejnosť, ba dokonca ani ich vlastní poistenci, aj tak nemôžu kontrolovať. Navyše do administratívnych výdajov sa zmestí všeličo a podrobnejšia analýza nie je k dispozícii ani u verejných poisťovní. Nemocnice bez zmlúv Minister R. Zajac nemocnice a ostatných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vyzval, aby boli pri rokovaniach s poisťovňami „tvrdý a nekompromisný“ a nepodpisovali nevýhodné zmluvy. Pritom on sám rozhoduje o rozpočte tej najväčšej. On sám je valným zhromaždením VšZP a teda on sám môže pokojne rozhodnúť, že sa jej iné náklady znížia a na zdravotnú starostlivosť pôjde viac, ako 91 percent z rozpočtu. Je vôbec šokujúce, že jeden človek má také právomoci vo vzťahu k vyše 50 miliardám korún, ale ani „jeho“ poisťovňa neprejavila ochotu dať za zdravotnú starostlivosť viac než doteraz. Nepomáha ani to, že s poisťovňami spoločne rokujú SLK, asociácie nemocníc a súkromných lekárov. Ani pár dní pred Silvestrom nie sú podpísané zmluvy na rok 2006 a nie je jasné, kedy budú. „Riešime to predĺženiami terajších zmlúv ešte na pár mesiacov, predpokladáme, že vo februári alebo marci sa definitívne dohodneme,“ opisuje stav rokovaní E. Kováč. Ale žiadna z poisťovní zvýšenie výdavkov na starostlivosť o pacientov nechce pripustiť. „V podstate sme sa dohodli na všetkom, okrem cien.“ M. Dragula zdôrazňuje, že nechcú plošné zvýšenie platieb. „Chceme, aby viac dostávali len kvalitní poskytovatelia a aby sa kvalita merala na základe transparentných a všeobecne dohodnutých kritérií.“ Zároveň si myslí, že nevýhodné zmluvy by lekári a nemocnice podpisovať nemali. „To im radšej odporučíme, aby nepodpísali žiadne.“ Lenže v tom prípade stratia najviac pacienti, ktorí by si všetko museli hradiť sami, resp. by hľadali iného lekára či nemocnicu. „Samozrejme, skutočný účinok by to malo iba v prípade jednotného postupu, lenže my tiež nemôžeme donekonečna ustupovať,“ argumentuje šéf SLK. „Máme na pamäti, že ide o zdravie ľudí, ale v takýchto podmienkach s ním už aj tak hazardujeme, takže by to na pamäti mali mať aj tí, ktorí držia v rukách peniaze.“ Nižšia transparentnosť Zdravotníci teda upozorňujú, že zvýšené zdroje v rezorte sa v budúcom roku neprejavia na zvýšených príjmoch tých, ktorí sa o pacientov bezprostredne starajú. „Zreformovaný“ systém zásadne znižuje transparentnosť hospodárenia s verejnými financiami, teda s peniazmi, ktoré povinne platíme my všetci. Výrazne menej peňazí (v pomere k celkovým rozpočtom poisťovní) ako doteraz pôjde na samotnú zdravotnú starostlivosť, prepad predstavuje vyše päť percent, možno ešte viac. Alarmujúco narastá rozpočet ÚDZS. Začínal s niekoľkými desiatkami miliónov a minister Zajac sľuboval, že to nebude veľký úrad a nebude nás stáť oveľa viac. Dnes sme svedkami rapídneho zvýšenia jeho príjmov, v budúcom roku „zhltne“ už vyše 350 miliónov korún a pritom jeho činnosť je pre verejnosť zahalená rúškom tajomstva. Takže Zajacova „reforma“ prináša nie šetrenie, ale zvyšovanie výdavkov na úrady. Zo zdravotných poisťovní sa navyše stali normálne podnikateľské subjekty, ktoré už budú nielen odvádzať dane, ale ich súkromní majitelia si budú môcť vyplatiť aj dividendy. Možno práve tam skončí časť zvýšených „dotácií“ do zdravotníctva. A to vo svete nemá obdobu, inde musia zdravotné poisťovne aj zisky reinvestovať do zdravotnej starostlivosti. Zdá sa, že Rudolf Zajac stihol v predvolebnom roku všetko, čo chcel svojou „reformou“ dosiahnuť. Sledujte, kde sa objaví po voľbách.
