Slováci musia šetriť na potravinách
Na rozdiel od Českej republiky u nás spotreba základných potravín v posledných rokoch klesala. Aktuálne porovnania ukazujú, že ceny rástli v Česku oveľa pomalšie než na Slovensku a mzdy naopak. Výsledkom je , že dokonca aj v celoštátnom priemere musia ľudia šetriť už aj na strave. Štatistické úrady Slovenskej i Českej republiky každoročne uverejňujú vybrané položky spotreby obyvateľstva v oblasti výživy. Ide o rozhodujúce zložky výživy a štatistika sleduje, koľko kilogramov ich zjeme, resp. koľko litrov vypijeme. Medzi sledovanými zložkami výživ sú: mäso, tuky, mlieko, chlieb, múka, vajíčka, ryža, cukor, strukoviny, zelenina, ovocie, kakaové výrobky, pražená káva, alkoholické i nealkoholické nápoje a pod. Zaostávame čoraz viac Zo súčtu vybraných položiek vyplýva, že sa ich v jednotlivých rokoch spotrebuje v prepočte na jedného obyvateľa okolo jednej tony. Za východiskový bod použijeme rok 1995. Na Slovensku sa vtedy súhrne skonzumovalo takmer 925 kg potravín v priemere na jedného obyvateľa a v Česku to bolo 1 053 kg. Slovensko teda v tomto roku zaostávalo za svojím západným susedom o 128 kg, čo je 12 percent. Na základe údajov, ktoré máme v tejto chvíli k dispozícii, môžeme urobiť porovnanie roku 1995 s rokom 2002. Pred tromi rokmi sledovaný štatistický ukazovateľ dosiahol u nás už len 910 kg, zatiaľ čo v ČR stúpol na 1 227 kg. To znamená, že na Slovensku došlo oproti roku 1995 k poklesu spotreby o 15 kg, teda o 1,6 percenta. V Čechách a na Morave, naopak, spotreba potravín rástla relatívne výrazne, a to o 174 kg, teda o 16,5 percenta. Z toho vidieť, že rozdiely medzi SR a ČR sa počas rokov 1996 – 2002 rapídne zvýšili, a to v náš neprospech. Zatiaľ čo pred desiatimi rokmi sme kúpili o 128 kg menej potravín, pred troma rokmi to už bolo až o 317 kg menej. Slováci sa tak museli uspokojiť iba s troma štvrtinami toho, čo si dovolili Česi, a naše zaostávanie sa zväčšilo na 25,8 percenta. Najväčšie rozdiely sú od 14 do 41 percent počnúc mäsom, mliekom, vajciami cez ovocie a cukor až po alkoholické i nealkoholické nápoje. Pozoruhodný na vývoji súboru vybraných základných položiek spotreby v oblasti výživy v SR a v ČR je najmä výrazný nárast rozdielov v priebehu siedmich rokov (1996 – 2002), a to zo 128 na 317 kg. To znamená 2,5-násobne. Plasticky to znázorňuje aj porovnanie v percentuálnom vyjadrení. Zatiaľ čo v roku 1995 sme nakúpili o 12 percent potravín menej, v roku 2002 už bezmála o 26 percent menej. Nízke mzdy, vysoké ceny Ako je možné, že dochádza k takémuto vývoju? Veď ľudia na Slovensku celkom určite nemajú iné žalúdky a s najväčšou pravdepodobnosťou ani zásadne rozdielne chute ako ich susedia v Čechách. Prečo teda u nás skonzumujeme z roka na rok menej potravín, zatiaľ čo Česi si doprajú čoraz viac? Príčina tohto negatívneho vývoja spotreby potravín, nápojov a pochutín na Slovensku a rastúceho zaostávania za ČR tkvie s najväčšou pravdepodobnosťou v rozdielnej „hrúbke peňaženky“. Inými slovami, v poklese reálnej úrovne miezd a starobných dôchodkov v SR. U nás totiž v období rokov 1999 – 2003 úroveň reálnych miezd oproti roku 1998 klesla o 3,3 percenta a starobných dôchodkov o 2,4 percenta. Suma na výplatnej páske sa nám v tomto období síce v priemere zvýšila o 43,6 percenta, ba starobné dôchodky vzrástli dokonca o 45,5 percenta, lenže ceny rástli ešte rýchlejšie (o 48,5 percenta). Na rozdiel od Slovenska však v ČR reálne mzdy za roky 1999 – 2003, naopak, vzrástli o 14,4 percenta (starobné dôchodky zasa klesli o 9,2 percenta). Tento vývoj bol spôsobený tým, že nominálne mzdy vzrástli ešte viac než na Slovensku (o 44,5 percenta) a starobné dôchodky vzrástli o 14,7 percenta, ale ceny v ČR rástli podstatne, takmer o polovicu menej – len o 26,3 percenta. Keďže ide o relatívne dlhé obdobie (pri sledovaní spotreby potravín 7 rokov naozaj nie je zanedbateľný čas), možno na základe uvedených faktov vyvodiť aj veľmi jasné závery. Výsledky pravicového vládnutia Spotreba potravín, nápojov a pochutín na Slovensku v uplynulých rokoch kontinuálne klesala. Podrobnejšia analýza podľa jednotlivých druhov potravín by mohla ukázať, či sa tým prejavil vedomý posun k racionálnej výžive obyvateľstva. Tomu však odporujú zdravotnícke štatistiky i nárast chronických chorôb, ktoré sú spôsobené zlou výživou. Vzhľadom na mzdový vývoj v tom istom období je teda viac než pravdepodobné, že pokles spotreby potravín bol na Slovensku spôsobený zhoršujúcou sa príjmovou situáciou obyvateľstva. Je pritom známe, že príjmová situácia ľudí na Slovensku je dosť rozdielna, a to nielen podľa profesií a pracovného zaradenia, ale aj podľa regiónov. Ak teda štatistika ukazuje prudký pokles v priemere, treba počítať s tým, že niektoré skupiny obyvateľstva zasiahol tento pokles ešte výraznejšie, teda ich spotreba potravín musela počas týchto siedmich rokoch klesnúť ešte viac než len o uvedených 15 kg, resp. 1,6 percenta. Nemožno vo všeobecnosti skonštatovať, že ľudia u nás hladujú, ale možno povedať, že si v sledovanom období dovolili minúť na potraviny čoraz menej. Nebude prehnané predpokladať, že je to negatívny dôsledok prevažne jednosmerne trhovo orientovanej ekonomiky v SR, zatiaľ čo v ČR kladú väčší dôraz na moderný sociálny štát. Aj takýmto spôsobom možno porovnať vládnutie sociálnej demokracie (ČR) a prevažne pravicových strán u nás. Nemožno sa preto čudovať, že Mikuláša Dzurindu i Ivana Mikloša tak nahnevajú všetky verejné porovnávania vývoja v Česku a u nás. Otvárajú totiž ľuďom oči, aby videli, kam vedie pravicová a kam ľavicová politika.
