Dajme hlavy dohromady!
Stretnutia bývalých spolužiakov prebiehajú rôzne. S niektorými sa sotva pozdravíte, iní vám mávajú už z druhej strany chodníka a ťahajú vás zakaždým na pohárik. Bývalí spolužiaci Igor Koščo a Peter Bzdúch sa stretli pri realizácii projektu „Dajme hlavy dohromady“. Prostredníctvom neho chcú poukázať na syntézu umenia, vedy a techniky, ktoré neodmysliteľne patria k nášmu životu. Projekt „Dajme hlavy dohromady“ vznikol asi pred rokom, keď sa bývalí spolužiaci Peter Bzdúch a Igor Koščo rozhodli zrealizovať myšlienku novodobej „Štefánky“, kde by sa stretávali umelci a navzájom sa inšpirovali. V priestoroch bývalej kotolne pod Fakultou architektúry tak otvorili okná dokorán pre všetky druhy umení. Tieto nevyužité fakultné priestory by mali poslúžiť študentom a pedagógom na realizovanie ich tvorivého „ja“. Ako projekt vznikal a čo je jeho hlavnou myšlienkou, nám prezradili jeho tvorcovia Mgr. Art. Peter Bzdúch a Ing. Arch. Igor Koščo: „Stretli sme sa približne pred rokom a sme v tom zapojení traja, takže prípravy stále prebiehajú. Takýto projekt je organizačne mimoriadne náročný a my to, pochopiteľne, robíme bez nároku na honorár. Skonštatovali sme, že jednotlivé druhy umenia a vedy sú veľmi izolované. Každý hľadí len na svoj odbor, či je to grafika, architektúra alebo herecké umenie. Realizovali sme už jeden happening, potom sme prostredníctvom telemostu hrali predstavenie v Londýne a zároveň na Slovensku. Vytvorili sme priestor – tu a teraz – napriek vzdialenosti. Jednoducho „Dajme hlavy dohromady“! A hlavy naozaj dali dokopy traja zdanlivo odlišní ľudia a vytvorili alternatívu klasického divadla, ktorá už svojím neobvyklým vzhľadom a pozíciou pritiahne nejedného zvedavca. Stretol sa hudobník s hercom a herec s architektom a vytvorili virtuálny priestor na prezentáciu myšlienky priestoru a času. Viacerí hostia kladne konštatovali, že podobný projekt má šancu na prežitie. Jedným z účinkujúcich bol aj hosťujúci prof. violončelista Jozef Podhoránsky, ktorý sa k uvedenému projektu stavia takto: „Svet sa zmenšuje a veľká časť zaujímavých vecí ľuďom napadá, keď sa stretnú z rôznych oblastí, pretože dielňa monotematizuje činnosť. A potom, keď sa stretnú dvaja alebo viacerí z rôznych oblastí záujmu, vznikajú veľmi zaujímavé veci. Je to zaujímavá myšlienka a keď sa ju podarí nepokaziť, má veľkú perspektívu. Na takýchto veciach je zaujímavé to, že nikdy neviete, ako dopadnú. Určite tu nie sú riziká spojené so samotným projektom. Skôr vidím riziká, ktoré sú u nás vždy spojené s kultúrou a to sú rôzne materiálne a finančné problémy.“ Tak ako väčšina projektov v oblasti kultúry a vzdelania sa krúti okolo nízkeho finančného rozpočtu, tak ani projekt „Dajme hlavy dohromady“ nie je svetlou výnimkou. Autori sú stotožnení s názorom, že „je to o tom, kde spoločnosť cíti hodnoty. Čo považuje za hodnotné. Ľudia, ktorí dnes rozhodujú o peniazoch, majú svoje hodnoty a tie musia byť kompatibilné s hodnotami z nášho pohľadu,“ pripája svoj postoj k súčasnej finančnej situácii kultúry Jozef Podhoránsky. O tom, že sa dá stavať aj na nízkorozpočtových projektoch, ktoré zaujmú kvalitou a extravaganciou, sa prišla presvedčiť asi pol stovka divákov a neskrývala nadšenie. „Myslím, že je to ideálny priestor pre divadlo a v budúcnosti tu tiež plánujeme jeden projekt. Architektonicky je výborný, dôjde tu k spojeniu študentov viacerých škôl,“ vyjadrila sa budúca režisérka Naďa Uličná a prezradila nám, že už v marci chce realizovať v kotolni premiéru bábkárskych absolventov. „Som úplne nadšená. Dýcha to tu divadelnou atmosférou a budem rada, ak sa všetky tie projekty na tomto mieste aj zrealizujú,“ nadšene sa usmieva a uznanlivo pokyvkáva hlavou smerom k autorom projektu. Medzi účastníkmi boli nielen študenti rôznych fakúlt, ale aj ich pedagógovia, zahraniční hostia, nechýbali ani zvedavci, ktorí sa prišli o samotnom projekte dozvedieť viac osobne. Z mnohých spomeniem len mená ako prof. Jozef Ciller, doc. RNDr. Ivan Černušák, Dr.Sc., prof. Adrian Dobson z Anglicka, či herecká modla Milan Lasica a spisovateľ Ľubo Feldek, ktorí mali do kotolne zavítať v popoludňajších hodinách. Otvorenie prebehlo v komornej atmosfére a po úvodných slovách nasledovalo divadelné predstavenie, ktoré malo odprezentovať myšlienku priestoru a času pod názvom Šesť stoličiek. Predstavenie vzniklo na základe študentských prác a zahŕňa hudbu, výtvarné umenie, film, architektúru – jednoducho organizujú čas a priestor. Ako hovorí herec Peter Bzdúch, „priestor treba len zaplniť a bol by to hriech, keby sme tak neurobili. Čiže nejde tak celkom o klasické divadelné predstavenie.“ Ciele projektu a celkového fungovania umelcov v tomto alternatívnom a inšpiratívnom prostredí sa jednotia v spoločnom prekonávaní hraníc. Je jedno, kde na svete sa nachádzate, či ste biely alebo čierny, či veríte v Boha alebo Mohameda, svet multimediálnej komunikácie vás jednoducho spája. Tvorivé inšpirácie prostredia a prostredím, virtuálna a skutočná realita života do nás vnáša zmiešané pocity. Pýtate sa, ako môže kotolňa plná prachu a starých harabúrd pôsobiť inšpiratívne? Nuž, proti gustu žiaden dišputát, a tak aj v umení zohráva svoju úlohu čas. Ten bude hlavným rozhodcom v tejto fiktívnej súťaži. Záleží na študentoch, ich kreatívnosti, možnostiach a vôli, či dajú hlavy dohromady aj v budúcnosti a stanú sa pokračovateľmi myšlienky – priestor a čas. Nádeje do nich totiž vkladajú nielen samotní tvorcovia, ale aj široká verejnosť, ktorej sa táto alternatíva „klasického“ divadla zapáčila. A to, či projekt padne na úrodnú pôdu a zožne úrodu podľa svojich predstáv, nechávajú traja kamaráti na hviezdy. Tak či onak, či je pravda ukrytá vo hviezdach alebo vo víne, zvykli sme si mať nejakú predstavu o veciach, ktorá keď nie je naplnená, privádza nás do zúfalstva. Ak však nemáte konkrétnu predstavu, ako má čo vyzerať, nech to skončí akokoľvek, nemôže to skončiť zle, lebo ste si nič nepredstavovali. Autorka je študentkou žurnalistiky a mediálnych štúdii Masarykovej univerzity v Brne
