Reklama
Reklama

Knihy

Mexická vlna (SLOVART) je najsmutnejšia a najkrajšia Matkinova kniha. Ako prvé dve (Polnočný denník, Slovart 2002, Láska je chyba v programe, Slovart 2004) aj tretí Matkinov román si mohli čitatelia na pokračovanie čítať v dennej tlači.
Počet zobrazení: 624
knihy-m.jpg

Mexická vlna (SLOVART) je najsmutnejšia a najkrajšia Matkinova kniha. Ako prvé dve (Polnočný denník, Slovart 2002, Láska je chyba v programe, Slovart 2004) aj tretí Matkinov román si mohli čitatelia na pokračovanie čítať v dennej tlači. Na rozdiel od prvých dvoch kníh sú však hlavné postavy tri – súrodenci Tereza a Henry a ich nevlastná sestra Verona, kvôli ktorej otec odišiel od rodiny. Napriek tomu sú však priateľmi. Mexická vlna je iná aj tým, že sa odohráva na Slovensku, aj tým, že hrdinov sledujeme v skutočne epickom rozpätí takmer dvoch desaťročí. Nájdeme v nej otrasné detské svetríky, zväzarmovské krúžky, koridory a štrnganie kľúčov na námestí, únos prezidentovho syna, zmarené referendum a rozdelenie republiky, zverejnenie zoznamov ŠtB, ale aj vstup do Európskej únie a postup Artmedie do Ligy majstrov… Ešte omnoho viac tvorí kulisy príbehov trojice súrodencov, len málo veselého v láske, v práci, v živote… Ale nakoniec budete všetci prekvapení! Táto kniha je históriou nuly. Zrodila sa v staroveku a následne sa jej podarilo vybojovať si miesto na slnku na Východe, s presadením na Západe to však mala omnoho náročnejšie. Možno preto sa našej civilizácii dodnes mstí a neustále spôsobuje nové a nové starosti a problémy, od havárií riadiacich systémov až po fundamentálne problémy v modernej fyzike. Rovnako je však kniha Nula (ARGO/DOKOŘÁN) aj históriou ľudí, ktorí po stáročia s nulou bojovali a nakoniec jej v nerovnom boji podľahli – učencov a mystikov, vedcov a kňazov, všetkých tých, ktorí sa nule snažili porozumieť a ovládnuť ju. Je to príbeh márnych, niekedy aj násilných pokusov západného sveta ochrániť sa pred vplyvom východných myšlienok. A je to tiež história paradoxov, ktoré so sebou prináša toto nevinne vyzerajúce číslo, paradoxov, ktoré miatli aj najlepšie mozgy minulého storočia a hrozili narušiť vlastné základy vedeckého myslenia. Nula nakoniec vždy zvíťazila nad tými, ktorí sa jej stavali na odpor. Ľudia ju nikdy nedokázali prinútiť, aby sa prispôsobila ich filozofiám, to ona utvárala naše názory na vesmír i na samotného Boha. Francúzskeho historika, žijúceho klasika európskej aj svetovej medievalistiky Jacquesa Le Goffa určite nie je potrebné dlho predstavovať. Nedávno sa čitateľom dostalo do rúk už druhé vydanie jeho knihy: Kultura středověké Evropy (VYŠEHRAD). Predstavuje akúsi plastickú mapu či sprievodcu dejinami stredovekej Európy. Udivuje svojou šírkou záberu, ktorá siaha od politických udalostí cez vývoj hospodárstva a obchodu k dejinám mentality, myslenia a kultúry. Ako a kde stredoveký človek žil, čoho sa bál, proti komu a proti čomu bojoval, o čom sníval a v čo dúfal, ktorými smermi upieral svoje túžby aj svoju intelektuálnu potenciu – tieto a mnohé ďalšie otázky sú v centre Le Goffovej pozornosti. Kultura středověké Evropy skutočne nie je len suchým výpočtom udalostí, súčasťou knihy je svojím rozsahom ojedinelá obrazová príloha, vďaka ktorej je možné do Le Goffovej stredovekej Európy takmer vstúpiť. Podrobná časová tabuľka a slovník najdôležitejších pojmov potom dodávajú knihe aj rozmer praktickej pomôcky pre všetkých milovníkov nielen dejín a nielen stredovekých. Preklad: Josef Čermák

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama