Reklama
Reklama

Egyptská zelená budúcnosť

Pre Egypt bol tento rok určite rokom volebným. V priebehu niekoľkých mesiacov sa v krajine konali prezidentské i parlamentné voľby, ktoré charakterizovala najvyššia úroveň slobody za posledné desaťročia.
Počet zobrazení: 551

Pre Egypt bol tento rok určite rokom volebným. V priebehu niekoľkých mesiacov sa v krajine konali prezidentské i parlamentné voľby, ktoré charakterizovala najvyššia úroveň slobody za posledné desaťročia. Podľa očakávania zvíťazil terajší režim, skutočným víťazom je však Moslimské bratstvo. Egyptské voľby dopadli podľa očakávaní – v prezidentských zvíťazil Husní Mubarak a nastúpil do piateho šesťročného volebného obdobia, v parlamentných si zas väčšinu udržala jeho Národná demokratická strana. Naplnili sa aj očakávania o mimoriadne nízkej účasti. V krajine, kde je verejná funkcia príliš často a príliš očividne iba cestou k osobnému prospechu a pomoci úzkej skupine podporovateľov, kde sú voľby len fasádou skrývajúcou realitu „faraónskeho prezidentského vládnutia“ (ako nazval egyptský politický systém jeden z miestnych časopisov), sa nemožno čudovať, že všeobecne prevládajúcim postojom k politike je nezáujem živený cynizmom. Moslimské bratstvo Trochu menej očakávané však boli úspechy Moslimského bratstva – najväčšej a najstaršej islamistickej organizácie v Egypte. Politickú činnosť má síce formálne zakázanú, v podstate je však v poslednom čase tolerovaná prax, že jej kandidáti kandidujú ako nezávislí. Politickým programom Moslimského bratstva je vytvorenie islamského štátu rešpektujúceho právo šaría. O zmenu sa však usiluje mierovou, demokratickou cestou. V tohoročných parlamentných voľbách, na egyptské pomery mimoriadne slobodných, získala asi šesťkrát viac mandátov ako v predchádzajúcich. Sekulárne opozičné politické strany, hoci mali omnoho väčšiu voľnosť pri kampani, nedokázali svoju podporu nijako zvýšiť. Rastúcu islamizáciu politického života Egypta však nemožno považovať za prejav politickej či sociálnej „zaostalosti“. Je špecifickou reakciou spoločnosti semiperiférneho štátu na dlhodobo autokratické a nekompetentné vládnutie. Na charakterizovanie politického vývoja moderného Egypta sa veľmi dobre hodí jeden z opisov lídrov tretieho sveta od Edwarda Saida. Nacionalisti a technokrati Po zvrhnutí koloniálneho panstva získa moc generácia „nacionalistických lídrov“. Reprezentujú väčšinou lokálnych držiteľov veľkého množstva ekonomického alebo politického kapitálu, ktorí sú schopní získať sociálnu kontrolu v rámci vlastného štátu, ohrozuje ich však nerovnoprávne postavenie krajiny v medzinárodnom systéme. Pre túto generáciu lídrov je typické zdôrazňovanie „národnej jednoty“ – legitimizáciu svojej politiky (i svojho postavenia) hľadajú v zdôrazňovaní dôležitosti vyčlenenia národa (v politickom zmysle) voči medzinárodnému prostrediu. Premieta sa to do jej ekonomického nacionalizmu, chápania vývoja medzinárodného prostredia ako dôsledku pôsobenia „imperializmu“ (a podceňovanie vnútrospoločenských faktorov), či úsilím o vytvorenie silného štátu dominujúceho nad občianskou spoločnosťou. Nacionalistická generácia však väčšinou nedokáže svoje sľuby uspokojivo plniť a stráca moc. Nastupuje technokratická generácia, reprezentujúca snahu o hľadanie kompromisu medzi „národnou buržoáziou“ a „zahraničným kapitálom“, v niektorých prípadoch aj „záujmami más“ reprezentovaných rozličnými sociálnymi skupinami. Pre jej politickú rétoriku i praktický výkon politiky je charakteristický odideologizovaný prístup – niekedy hraničiaci s oportunistickým prispôsobovaním sa situácii či „hasením požiarov“ bez koncepčnejšej politiky. Jej sociálne prostredie je ovplyvnené požiadavkami na vykonávanie sociálnych funkcií štátu, prípadne sociálnymi aktérmi, ktorí tieto funkcie prebrali. Pokles možnosti čerpať legitimitu z nacionalistickej rétoriky sa usilujú vyvážiť dvoma alternatívnymi spôsobmi. Ako udržať moc Prvým sú pokusy s demokraciou, v ktorej politická elita svoju pozíciu posilňuje inštitucionalizáciou politických procesov, uvoľňovaním kontroly štátu nad spoločnosťou či zvyšovaním slobody politickej súťaže. V podmienkach (semi)periférneho štátu však táto stratégia nie je veľmi udržateľná. Druhou možnosťou je vytvorenie „štátu národnej bezpečnosti“ (pojem použitý E. Saidom), v ktorom je „štátna bezpečnosť“ stotožnená s prežitím režimu a ten upevňuje svoju pozíciu inštitucionalizáciou fyzického a symbolického násilia, posilňovaním autoritárnej kontroly štátnej moci nad spoločnosťou. Hoci sa „štáty národnej bezpečnosti“ v niektorých prípadoch usilujú o nejakú ideológiu ako kolektívne presadzovaný systém hodnôt, vo svojej politike sú ich predstavitelia flexibilní, hľadajúc najlepšie spôsoby posilnenia vlastnej moci. Islamská budúcnosť Každá politická elita oba prístupy kombinuje s cieľom udržať moc. Platí to aj pre Egypt, ktorého vláda sa dnes, pod vonkajším tlakom i tlakom vnútorných problémov, pokúša o zvýšenie legitimity určitou demokratizáciou politického života. Neznamená to však, že ide o nezvratný proces. Ak jej bude hroziť práve oslabenie postavenia, môže sa opäť vrátiť k opieraniu sa o násilie. Je však dosť možné, že sa jej už moc udržať nepodarí. Čo bude nasledovať? Podľa Saida je alternatívou príchod náboženských buditeľov vracajúcich sa k rozličným „predmoderným“ zdrojom legitimity (najčastejšie je to náboženstvo), aplikovaným však v novom kontexte snahy o posilnenie štátu v medzinárodnom systéme. V egyptskom prípade tvoria najsilnejšiu skupinu náboženskej obnovy Moslimskí bratia. Ich politická moc spočíva predovšetkým v tom, že pre mnohých obyvateľov sú zárukou sociálnych služieb, ktoré štát neposkytuje – vzdelávanie, starostlivosť o chorých a chudobných, kultúrne a športové aktivity... Okrem toho ich legitimitu podporuje imidž nepriateľov režimu, od ktorého má väčšina v lepšom prípade cynický odstup. Z tohoročného volebného roku tak plynie pre Egypt jedno významné politické poučenie. Súčasný režim stojí do veľkej miery na apatii ľudí, nedôvere, že politická zmena je možná. Ak by sa však mala v budúcnosti presadiť zmena v súlade s vôľou väčšiny obyvateľov, bude to zmena v zelenom. Vo farbe islamu. Moslimské bratstvo Najstaršia a najväčšia islamistická organizácia v Egypte. Založená v roku 1928 Hasanom al-Bannom, ovplyvnila islamistické hnutia a skupiny v prakticky celom moslimskom svete. Politicky aktivizmus mieša s charitatívnou prácou, úzko spolupracuje s mešitami. Má zakázanú politickú aktivitu, v minulosti boli jej členovia často väznení, popravovaní. Dnes sú jej politické aktivity prakticky tolerované. Odmieta použitie násilia a podporuje demokratické princípy, prostredníctvom ktorých chce budovať islamský štát. Dlhodobým politickým sloganom je „Islam je riešenie.“

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama