Nechcem zakladať novú stranu

Milan Benč, primátor mesta Prešov Milan Benč, primátor mesta Prešov, pôsobil v bývalej SDĽ prakticky od jej vzniku a bol medzi členmi, ktorí sa preregistrovali do nového subjektu po zlúčení so stranou Smer. Dodnes sa označuje za podporovateľa jednotnej slovenskej ľavice a sympatizanta Smeru - napriek tomu, že bol vyškrtnutý z kandidátky v regionálnych voľbách, že sa o post poslanca VÚC úspešne uchádzal ako nezávislý kandidát a zo strany Smer bol vylúčený. Ako si predstavuje vlastnú politickú budúcnosť a čo podľa neho môže ohroziť často predpovedané víťazstvo Smeru v budúcich parlamentných voľbách? Mohli by ste v krátkosti opísať, čo viedlo k vášmu vylúčeniu zo strany Smer? Respektíve – bolo to vylúčenie alebo odchod? - Šlo o vylúčenie krajskou organizáciou Smeru. Bol som poslancom VÚC a v stanovách sa píše, že za určitých podmienok môže takého člena vylúčiť. Ako poslanec VÚC som totiž v jednom prípade hlasoval inak, než bolo stanovisko vedenia. Šlo o privatizáciu zdravotníckych zariadení. Konkrétne nemocnicu vo Svidníku. Raz som nehlasoval a pri opakovanom hlasovaní som hlasoval opačne. To hodnotili ako porušenie uznesenia predsedníctva. Takže to bolo len kvôli tomu rozhodnutiu o privatizácii nemocnice? - Je to trochu komplikovanejšie. Tento prípad sa udial túto jeseň, ale už skôr bola moja činnosť aj činnosť niektorých iných členov, ktorí prišli zo SDĽ, zo strany regionálnych funkcionárov Smeru vnímaná negatívne. Konflikt sa teda postupne odvíjal od zlučovania SDĽ a Smeru. Chcete povedať, že proces zlučovania sa napokon neskončil dobre? - Nie. Po prehratých voľbách sme pracovali na tom, aby sme vytvorili silnú, zjednotenú ľavicu. Bola to aj požiadavka Strany európskych socialistov. Sám som chodil po regióne, diskutoval a presviedčal o tom, že spojenie so Smerom bude dobré, pomôže stabilizovať priestor od stredu doľava a vytvorí situáciu podobnú štandardizovaným demokraciám. U nás scéna stále nie je vyprofilovaná. Strany sa stále nesprávajú štandardne, často im nejde o politické princípy, ale o funkcie, mať možnosť rozdeľovať kontrakty a posty známym... Vráťme sa však ku koreňom rozporov v Smere... - Keď sa minulý rok tvorila kandidátka, ešte pred zlúčením som bol predsedom poslaneckého klubu SDĽ v prešovskom VÚC. Premýšľali sme, koho by sme pri tvorbe kandidátky ponúkli ako známeho človeka za SDĽ. Ja som už kandidovať za župana nechcel, pretože som kandidoval už pred štyrmi rokmi a z osemnástich kandidátov som skončil tretí. Boli sme dohodnutí s vtedajším kandidátom HZDS, ktorý ma už v prvom kole prehováral, aby som odstúpil v jeho prospech. Mňa však nominovala strana, tak som prešiel celú kampaň a vydržal až do volieb. Nakoniec sme mali v regionálnom parlamente päť poslancov. Smer vtedy, pred štyrmi rokmi, v Prešovskom kraji prerazil vďaka tomu, že sa spojil s HZDS a šli na spoločnej kandidátke. Ukázalo sa to ako dobrá taktika a so 60 kandidátov im prešlo 30. My piati sme k nim, prirodzene, inklinovali. Už pred voľbami vznikol v regióne v SDĽ konflikt, keď niektorí navrhovali spoločnú kandidátku so Smerom a HZDS, iní ju v strachu, že sa na ňu nedostanú, odmietali. Šli sme nakoniec sami a skončili sme ako skončili. SDĽ získala 5 poslaneckých kresiel. Ako však vznikol konflikt po zlúčení? - Do zlučovania vstupoval každý s vlastnými výhodami. V prospech Smeru hovorili jeho celoslovenské preferencie. SDĽ však vstupovala s rozvinutejšou miestnou štruktúrou a mala okresné štruktúry aj tam, kde Smer nemal zastúpenie. Nakoniec to skončilo tak, že do zlúčenej strany sa u nás na východe preregistrovalo viac členov SDĽ, než bolo členov Smeru. Okresní a krajskí funkcionári Smeru v tom videli akési ohrozenie svojich pozícií. SDĽ síce v parlamentných voľbách úplne skrachovala, v komunálnych voľbách však bola omnoho úspešnejšia. V rôznych koalíciách i samostatne sme mali vyše 320 starostov a primátorov. Smer ich mal možno desať. Ukázalo sa, že spojenie strán zhora nadol bolo potrebné, no na miestnej úrovni spôsobilo problémy. V čom konkrétne sa to prejavilo? - Konflikt vznikol hlavne ohľadom osoby predsedu samosprávneho kraja Petra Chudíka. Pred štyrmi rokmi otočil voľby v druhom kole vďaka hlasom SDĽ, keď sme ho podporili. Podporovala ho tak prakticky koalícia Smer – HZDS – SDĽ. Po čase však začal robiť samostatnú politiku a nezhodol sa s miestnym HZDS, prestal s nimi komunikovať a tak ho vylúčili, resp. musel odísť. Podporoval ho potom už len Smer. Nevstúpil doň, no v regionálnom parlamente vytvoril klub nezávislých poslancov a Smeru. Nezávislí bolí bývalí členovia HZDS, ktorí s ním odišli do Ľudovej únie. Ľudová únia však politicky odumrela a tak zostal nezávislý. Pred týmito regionálnymi voľbami sa P. Chudík s regionálnymi funkcionármi Smeru dohodol, že za nich bude kandidovať na predsedu VÚC. Bola to teda skôr súkromná, zákulisná dohoda, stojaca na súkromných záujmoch. Keď potom tvoril svoju kandidátku, ľudia, ktorí ho kritizovali, sa na ňu nedostali. Boli medzi nimi aj členovia Smeru, ktorí boli úspešnými regionálnymi politikmi. Niektorí sa nedostali na kandidátku len preto, že nesúhlasili s rozhodnutím, aby Smer podporil v prvom kole nezávislého kandidáta. To isté som tvrdil aj ja. Tým som sa dostal do nemilosti, lebo som vystúpil proti názorom funkcionárov – krajských, ale i podpredsedu strany. Z mojej strany to neboli žiadne intrigy – hovoril som svoj názor priamo pred nimi. Nakoniec sa moje slová potvrdili – pre podporu spomínanému kandidátovi na predsedu VÚC nemohol ísť Smer v koalícii s HZDS a skončilo to tak, že mu ostalo 9 poslancov – aj to v koalícii HZD a SNS. Vlastných má teda troch alebo štyroch. Veľkú väčšinu majú strany vládnej koalície. Aj keď bude predsedom VÚC človek nominovaný Smerom, v regionálnom parlamente, kde má SDKÚ - KDH - DS 40 poslancov, nebude od Smeru závislý. O to viac, že nie je jeho členom. Vy ste spolu s niektorými ďalšími nakoniec kandidovali samostatne. Prečo? - Na kandidátku Smeru ma schválila okresná i krajská rada. Krajský predseda mi až v sobotu pred registráciou zavolal, že so mnou nepočítajú. Ale bolo to určite skoršie rozhodnutie – už predtým odo mňa nepýtali CD s fotkami pre kampaň, ani finančný príspevok, ktorý mal zložiť každý kandidát. To mi však došlo až v sobotu, keď mi po zasadnutí Republikovej rady Smeru krajský predseda oznámil, že po prerokovaní s niektorými členmi vedenia na kandidátke nebudem. Nebolo to teda ani právoplatné rozhodnutie krajskej rady. Ešte pred tým, ako som sa rozhodol ísť do volieb samostatne, som sa na to niektorých členov pýtal a tí o ničom nevedeli. V nedeľu, keď som sa o tom radil s niektorými známymi, poradili mi, aby som sa pokúsil o zvolenie samostatne. Radili mi, aby som kandidoval aj na župana, ale to som odmietol. Nejde mi predsa o vnútorný boj, išlo mi len o to, aby som ukázal, že sa mýlili. Ešte v nedeľu na obed som rozdal petičné hárky a do pondelka do pol ôsmej večera som zozbieral viac ako 40 hárkov – dokonca viac, než som rozdal. Nazbieral som dostatočné množstvo podpisov a tak som mohol kandidovať na poslanca VÚC. Prečo ste odmietli kandidovať na župana? - Nechcel som, aby to vyzeralo ako osobná urazenosť. Problémom nie je strana Smer, ale osobná zainteresovanosť niektorých funkcionárov, ktorá v ich rozhodovaní prevládla nad spoločným straníckym prospechom. Mne teraz doma vyčítajú v miestnych novinách ovládaných bývalými privatizérmi HZDS, ktorí už stihli vymeniť tábor, že kandidujem pre osobný prospech. Ľuďom vyčítajú, že ma volili. Ľudia ma však poznajú – ak niečo robím, robím to z presvedčenia, že je to správne. Aj preto som kritizoval postup strany pred voľbami, preto ma nakoniec vylúčili. S vami však boli vylúčení viacerí... - Áno. Pre regionálnych funkcionárov Smeru je situácia o to trápnejšia, že všetci predchádzajúci poslanci za SDĽ boli opäť do regionálneho parlamentu zvolení. Dvaja šli na kandidátke Smeru, tí sa dostali, traja sme šli samostatne a tiež sme prešli. Smer skončil v našom kraji vo všeobecnosti veľmi zle. Prečo vôbec táto strana robila takú zlú politiku? Neuvedomovala si možné dôsledky? - Problém je, že nezávislý kandidát na župana podporovaný Smerom si robil kandidátku podľa vlastného uváženia a v mnohých prípadoch šiel aj proti okresným štruktúram. Krajská rada nakoniec na jeho tlak súhlasila s kandidátmi, ktorí s ním odišli z HZDS do Ľudovej únie. Ani jeden z nich neprešiel. Na kandidátke boli dokonca osoby, ktoré hlasovali o privatizácii nemocnice vo Svidníku rovnako ako ja – a mňa pre toto hlasovanie vylúčili. Počuť tvrdenia, že sa chystáte s ďalšími nezávislými poslancami VÚC založiť novú politickú stranu. Je to pravda? - Takéto tvrdenie je asi steblom, ktorého sa chytá topiaci sa funkcionár. V SDĽ som neprijal vedúce funkcie, lebo vždy som pracoval na regionálnej úrovni. Nepotrebujem zakladať novú stranu. Keď som kandidoval ako nezávislý, povedal som, že ak sa dostanem do regionálneho parlamentu, moje miesto je na ľavej strane politického spektra, a ak budem v nejakom klube, bude to klub Smeru. Problém je, že keď sa to krajský predseda dozvedel, odkázal mi, aby som si to vyhodil z hlavy. Že v klube strany nikdy nebudem môcť robiť. Oni ma teda vylučujú, no ja sa necítim ako politik, ktorý by chcel zakladať novú stranu. Nemám na to skúsenosti ani vôľu. Chcem svojimi odbornými i politickými skúsenosťami prispieť k zjednoteniu ľavicových strán. Na Smer nie som urazený. Nemyslím si o sebe, že som ten najsprávnejší ľavičiar, ktorý by chcel zakladať tú najlepšiu stranu. Obvinenia zo zakladania novej strany sú asi spôsob, ako očierniť ľudí, ktorým nemajú čo vyčítať, pretože ľudia poznajú ich poctivú prácu. Ako chcete postupovať ďalej? - Odvolal som sa na Rozhodcovskú komisiu, pretože mi to nie je jedno. Chcel by som so Smerom pracovať ďalej, lebo je to dobrá strana. Sú tam aj dobrí ľudia, predseda so správnymi názormi, ktorý za ne vie aj zabojovať. No ak niektorí uprednostňujú vlastné záujmy, je to problém... Považujete regionálne voľby v Prešovskom VÚC za varovanie pre Smer? V tom zmysle, že napriek celkovej popularite, ktorú ako opozičná strana popri nepopulárnej vláde má, môže ešte vždy prehrať, ak budú jej členovia uprednostňovať individuálny záujem pred spoločnými hodnotami... - Ja som na tieto problémy niektorých funkcionárov upozornil, upozorňoval som na zlé vedenie straníckej politiky. Na konferencii, ktorá sa uskutočnila niekedy v máji či júni v Bratislave, som hovoril, že by sme sa mali poučiť z chýb z volieb do Európskeho parlamentu. Vtedy kandidoval Smer a SDĽ spoločne, na treťom mieste bol kandidát SDĽ. V kampani sa však prejavilo, že každý „kopal za seba“. Tipovalo sa, že do Európskeho parlamentu sa dostane šesť – sedem poslancov za Smer, nakoniec to boli len traja. Upozorňoval som, že treba robiť s ľuďmi v regiónoch. Strana môže mať vysoké preferencie, môže byť populárna, lebo ľuďom sa páčia vystúpenia jej predsedu v médiách. Predseda však sám nemôže utiahnuť celú stranu. Bez práce celej strany nedokáže dostať ľudí k volebným urnám a tak je potom volebný výsledok omnoho horší ako preferencie. To sa udialo aj na východe Slovenska v regionálnych voľbách. V prešovskom VÚC podporil Smer už v prvom kole nezávislého kandidáta. Nepočúvli ma, keď som radil, aby postavili vlastného, ktorý by minimálne aktivizoval sympatizantov ísť voliť poslancov regionálnych parlamentov. Skončilo to zle. Porovnajte si Košice. Tam mal Smer vlastného kandidáta na župana. Postúpil do druhého kola a tam vyhral. No okrem toho získali omnoho viac poslancov – z 57-členného zboru majú 12. Vďaka tomu, že kampaň viedol kandidát Smeru za župana. Z toho sa treba poučiť do budúcoročných parlamentných volieb i volieb do miestnych samospráv. Trúfali by ste si povedať, čo môže vo svetle vašich skúseností z regionálnej politiky ohroziť mnohými tipované víťazstvo Smeru v parlamentných voľbách? - Tam, kde bude mať Smer vlastného župana, môže veľa pomôcť dobrá práca so starostami, miestnou samosprávou. V prešovskom VÚC sa to napríklad nedialo. Opäť opakujem – nemá zmysel zakladať novú ľavicovú stranu, a to som vravel aj ľuďom, ktorí sa pokúsili obnoviť SDĽ. Treba sa pokúšať zlepšiť politiku Smeru, spojiť sily, dať nabok osobné záujmy. Neobávate sa, že s blížiacimi sa parlamentnými voľbami, s blížiacou sa šancou, že sa Smer dostane k moci, sa bude presadzovanie osobných záujmov stupňovať? Ide pravdepodobne aj o to, nakoľko je táto strana stabilizovaná. Nakoľko má vytvorené „normálne“ štruktúry a „normálne“ spôsoby fungovania, vďaka ktorým môže odolávať odstredivému tlaku individuálnych záujmov. Má ich? - Vo všeobecnosti si myslím, že áno. Len niektoré veci dole v regiónoch fungujú zle. Určite sa preto netreba utešovať vysokými preferenciami, lebo ešte vždy to môže skončiť zle. Ak sa tieto veci v strane nevydiskutujú, potenciálni voliči ľavice neprídu voliť. Budú nadávať na vládu, ale za Smer nezahlasujú. Objavujú sa hlasy, že Smer, ktorý nevznikol ako strana profilujúca sa doľava a ktorý takéto zaraďovanie istý čas verejne odmietal, zrazu „zvrtol kormidlo“, čo časť pôvodných členov neprijala. Nevstupovali predsa do „ľavicovej“ či „centristicko-ľavicovej“ strany. Nie je problém v tom? - Všeobecne nemožno na miestnej úrovni hovoriť o presnom ľavo-pravom vymedzení. Hľadajú sa jednoducho najracionálnejšie riešenia, najlepšie pre ľudí. Samozrejme, aj tam sú ľudia, ktorí pristupujú k politike ideologicky, no tých je menšina. Je však prirodzené, že ľudia, ktorí sú v Smere dlhší čas a ktorí nesúhlasia s posunom strany naľavo, sa budú musieť rozhodnúť, či v Smere ostanú alebo nie. Komunálna politika strany ponúka veľký priestor „v strede“, kde môžu nájsť svoje miesto. Čo vaša politická budúcnosť? - Ešte nie som rozhodnutý. Odvolal som sa na Rozhodcovskú komisiu a som zvedavý, aké budú výsledky. Ešte neviem, či budem kandidovať za primátora ako nezávislý. So Smerom však chcem maximálne spolupracovať. Chcel by som, aby v najbližších miestnych voľbách bola spolu širšia koalícia ideovo podobných strán. Pravicová koalícia už v našom regióne existuje, a po týchto regionálnych voľbách sa cíti silná, takže treba vytvoriť silnú stredoľavú protiváhu. Dúfam, že to nepokazia individuálne záujmy regionálnych funkcionárov aj Smeru.