Vláda zaťažuje ľudí
Vicepremiér a minister financií Ivan Mikloš ocenil korektný prístup k prerokúvaniu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2006 vo výboroch NR SR. Je to prejav zodpovedného prístupu opozičných poslancov. Preto musím konštatovať, že vláda nepostavila rozpočet na zvýšení životnej úrovne väčšiny občanov, ale na zabezpečení, potrieb úzkej skupiny občanov, privatizérov a hlavne nadnárodných monopolov. O výsledkoch ekonomickej politiky Dzurindovej vlády svedčí aj nedávny prieskum Odboru mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu, podľa ktorého z tzv. daňovej reformy jednoznačne profitujú len väčší podnikatelia. Naopak, výrazne väčšia skupina ľudí – asi 20 percent – pocítila zhoršenie svojej príjmovej situácie. Takmer 40 percent občanov nepocítilo po zavedení rovnej dane žiadnu zmenu vo svojich príjmoch. A 70 percent ľudí má menší zárobok, ako je vykazovaná priemerná mzda. Ak teda premiér pred voľbami povie, že reformy treba korigovať, priznáva krach ekonomickej a hlavne sociálnej politiky tejto vlády. Nečudo. Namiesto vyváženej hospodárskej a sociálnej politiky nás vláda ťahá smerom, ktorý je v rozpore s hospodárskou politikou vyspelých krajín Európskej únie. Nie sme pre nich vzorom. Ony totiž nerobia reformy pre reformy či pre preteky, ale robia politiku v záujme občanov. V tomto Dzurindova vláda zlyhala. Veď napriek rastu HDP žije 8 percent našich spoluobčanov v chudobe, 20 percent je ňou bezprostredne ohrozených a viac ako dve tretiny zamestnaných nedostáva ani priemernú mzdu. Tvrdenie I. Mikloša, že rozpočet šetrí a nezaťažuje, sa pri analýze výdavkov ukazuje ako nepravdivý. Iba na splátky istín štátneho dlhu v roku 2006 vydáme 152,6 miliárd korún. Najväčšiu časť – 40 percent – predstavuje úhrada schodku bežného hospodárenia za rok 2005. Podľa rozpočtu môže vláda zobrať ďalšie pôžičky na diaľnice do sumy 4,3 miliardy korún. Tento rok pritom rozpočet na tento účel počítal s čiastkou do 650 miliónov. Od Svetovej banky si môže vláda požičať ďalších 49,4 milióna korún. Aj v roku 2006 sa očakáva rast objemu verejného dlhu v absolútnych číslach. Kým na rok 2005 sa rozpočtoval verejný dlh na úrovni 525,2 miliardy, v roku 2006 sa očakáva zvýšenie na 588,2 miliardy, v roku 2007 623,8 miliardy a v roku 2008 662,3 miliardy. Život na úkor budúcnosti bol predmetom najväčšej kritiky M. Dzurindu v roku... Teraz je to práve on, ktorý dosiahol historické prvenstvo v tempe zadlžovania SR a navrhovaný rozpočet v tomto trende pokračuje. Preto odmietam vyjadrenie podpredsedu vlády a ministra financií, že vzhľadom na rýchly rast ekonomiky a klesajúci deficit verejné financie začínajú znižovať bremeno budúcich generácií. Autor je poslancom NR SR za KSS
