„Modrá“ hystéria v „červenej“ Bratislave

Druhé kolo krajských volieb vysmialo politikov, ktorí po prvom tvrdili, že ľudia nešli voliť pre počasie. Historicky najnižšia účasť na nejakých voľbách v SR počas príjemnej soboty spôsobil, že tzv.
Počet zobrazení: 1547

Druhé kolo krajských volieb vysmialo politikov, ktorí po prvom tvrdili, že ľudia nešli voliť pre počasie. Historicky najnižšia účasť na nejakých voľbách v SR počas príjemnej soboty spôsobil, že tzv. županmi sa stali ľudia, ktorých nepodporuje ani desať percent ich voličov. Veľmi vážne možno pochybovať, či sú takéto voľby ako nástroj na prenesenie verejnej moci ešte vôbec legitímne. Šestnásť rokov po demokratickej revolúcii už iba malá skupinka ľudí radových občanov verí, že má aspoň nejaký vplyv na politiku. Ako bumerang sa nám vracia dlhodobé spochybňovanie základných nástrojov priamej demokracie, zosmiešňovanie všeľudových hlasovaní či špekulatívne politické obchody medzi stranami. Iba málo našich politikov to však trápi. Nezáujem väčšiny voličov o politické dianie im umožňuje bezstarostne realizovať vlastné politické kšefty či biznis ich ekonomických sponzorov. Rozhoduje pár ľudí Preto pred časom Mikuláš Dzurinda a Pavol Hrušovský nepriamo odhovárali voličov od účasti na referende o predčasných voľbách. Dvaja „najkresťanskejší demokrati“ nás vehementne presviedčali, že ľudia vyjadria svoj postoj aj neúčasťou. A keď ich bezmála 40 percent voličov neposlúchlo, lídri vládnej koalície jednoducho názor takmer dvoch miliónov voličov „kopli ho pod koberec“. Teraz sa však tvária, že ak nových šéfov krajských samospráv zvolilo iba dvestotisíc voličov, je to v poriadku. Prečo teda rovnaký vplyv nepriznali desaťnásobnému počtu ľudí, keď išlo o predčasné voľby? Dostali sme sa do situácie, keď na zisk dôležitých verejných postov stačí v kraji dobre zorganizovaná malá skupinka. Neznámemu človeku s neznámymi záujmami a pozadím stačí „kúpiť si“ a pozvážať nevzdelaných Rómov do volebných miestností. To je otvorený priestor pre extrémistov, vydriduchov, dobrodruhov, ktorým na splnenie osobných cieľov postačí jedno volebné obdobie. Víkendové voľby tiež spochybnili tvrdenie, že zvíťazia kandidáti, za ktorými budú stáť strany so stabilným elektorátom. Najúspešnejšou stranou sa stal Smer – sociálna demokracia, hoci má podľa sociologických výskumov najväčšie percento nestabilných voličov. Neúspešná „modrá“ agresivita Hoci vo všeobecnosti bola kampaň pred druhým kolom ešte „neviditeľnejšia“ než pred prvým, Bratislava bola poučnou výnimkou. Keď sa rozpadávala Aliancia nového občana, Ľubo Roman zostal pri P. Ruskovi z podpredsedov najdlhšie. Až kým ho Ľ. Lintner nevaroval, že takto stratí podporu SDKÚ a DS v krajských voľbách. Následným útekom z ANO dokázal svoju osobnú „zásadovosť“, ale aj pohnútky tzv. lintnerovcov. Ani to mu však nepomohlo, lebo Bratislava je možno stále „modrá“ (ľudia tu najviac profitujú z politiky Dzurindovej vlády), ale nie padnutá na hlavu. V modernej politickej komunikácii sa čoraz častejšie používajú nástroje negatívnej kampane. Negatívna reklama sa považuje za jeden z najúčinnejších nástrojov odlíšenia sa od volebného súpera, za nástroj, ktorým sa mobilizujú najmä nerozhodnutí voliči pre účasť vo voľbách. V priamej realizácii negatívnej kampane sa však spravidla nikdy nepoužíva tvár politika či logo politickej strany. Po skúsenostiach z parlamentných volieb sa v centrále Smeru mohli pousmiať, keď zistili, do čoho sa pustila agentúra zabezpečujúca kampaň Ľ. Romana. Tá bola postavená na „škatuľkovaní“, primitívnom nálepkovaní a ešte aj s využitím tváre samotného kandidáta. Ak je teda niekomu takáto kampaň protivná (čo platí o väčšine ľudí), podľa každého billboardu či letáku vedel, kto ho takto „otravuje“. Stratégov M. Dzurindu z toho musí bolieť hlava, lebo tvrdé útoky, bezhlavá diskreditácia a strašenie voličov „socialistickým nebezpečenstvom“ majú byť hlavnými nástrojmi SDKÚ v boji proti R. Ficovi. Ak však nezabrali ani na „najvernejších“ Bratislavčanov, je pravdepodobné, že nezaberú ani na zvyšok Slovenska. Lenže Dzurinda s Miklošom nič iné nemajú. Ľuďom jednoducho na stranách nezáleží, neveria im, sú ochotní veriť maximálne konkrétnym osobnostiam. Bratislava je určite pravicová, ale voliči vedia, kto je to Ľubo Roman a jeho podnikateľská família. Čaká nás nové kupčenie? A tak Ľ. Roman nielenže nezískal, ale dokonca stratil. Zatiaľ čo v prvom kole získal 23-tisíc hlasov, v druhom o 5-tisíc menej. Pritom jeho súper Vladimír Bajan zostal minulý týždeň úplne ticho. Mimochodom, starosta Petržalky je jediným úspešným nezávislým kandidátom. Je síce pravda, že dodatočne ho podporili politické subjekty, ale kandidoval bez nich. Ani na plagátoch a letákoch skratky strán nemal. Ukázal tak cestu pre silné regionálne osobnosti: nenechať sa nominovať stranami, ale následne prijať ich podporu. Rozhodne je to menej zaväzujúce. V Banskej Bystrici nevyšlo spojenie SDKÚ – HZDS. Viliam Soboňa ako jediný z neúspešných kandidátov pokračoval v kampani aj minulý týždeň nielen prelepovaním svojich billboardov na podporu Jozefa Mikuša, ale aj novými inzerátmi v tlači s rovnakým posolstvom. Mečiarovi voliči však príklon k Dzurindovi neprijímajú a zdá sa, že ak vôbec išli voliť, dali hlas Milanovi Murgašovi. Ten nemusí mať strach ani zo zloženia krajského zastupiteľstva, čo sa nedá povedať o mnohých jeho kolegoch. Ťažké boje čakajú nielen V. Bajana, ale aj Tibora Mikuša (HZDS, Trnava), ktorého podporujú len traja zo 40 poslancov, či Petra Chudíka (Smer, Prešov), proti ktorému bude stáť dvojtretinová väčšina pravicových poslancov z SDKÚ a KDH. Na jednej strane dochádza ku „krížovej kontrole“ verejnej moci z pozície predsedu kraja a poslaneckého zboru. Na druhej to môže prispieť k zatraktívneniu regionálnej politiky pre voličov. Moc si totiž nemôže uzurpovať ani jedna politická strana či koalícia. Z toho by mali vyplývať konflikty, ktoré pritiahnu väčšiu pozornosť občanov. Všetko však môže byť inak. Uplynulé dva týždne ukázali, že tzv. veľká politika má ešte stále podstatný vplyv aj na rozhodovanie na úrovni krajských samospráv. Na prvý pohľad úplne nezmyselne pritom do nej vstupujú ľudia, ktorí sa nechystajú odísť z (euro)parlamentu. A tak namiesto toho, aby na regionálnej úrovni vyrastali noví politici s novými spôsobmi rozhodovania, prichádzajú do nej ostrieľaní matadori „zhora“. Ako dlho budeme čakať na to, že (aj) krajské zastupiteľstvá ovládne politické kupčenie?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984