Postrkotárium

Kadekto tu nadáva na naše milované reality šou... A pritom: akou bohatou zásobárňou slov, fráz, idiómov, filozofických bonmotov môžu tieto relácie poslúžiť! Súťažiaci z Big Brothera či VyVolených nepremeškajú ani jednu jedinú príležitosť, aby nepredviedli všetky možné, chutné i nechutné dôkazy svojej autenticity, originálnosti, neopakovateľnosti, spontánnosti, bystrosti. Najčastejšie sa pritom uchyľujú k tautologickým či rekurzívnym výrokom, v ktorých rezonuje poučenie z Wittgensteina alebo Biblie. Napríklad: „Urobil som, čo som urobil.“ Alebo: „Myslel som si, čo som si myslel.“ A ešte: „Som taký, aký som.“ V čom sú tieto výroky horšie ako napríklad tento: „O čom sa nedá hovoriť, o tom treba mlčať.“ Alebo tento, rovno zo Starej zmluvy: „Som, ktorý som.“ Filozofujúca poetika reality relácií sa už stihla preniesť aj do dennej tlače. Ba presiakla aj ďalej, hlbšie, vyššie – dosaďte si vhodné príslovkové určenie – do literárnej vedy. Napríklad v Romboide 8/2005 v recenzii Slávky Tytykalovej na zborník Poviedka 2005 môžeme čítať toto hľa: „Poviedka 2005 je tým, čím je.“ Výrok výborne sa hodiaci do úst ktoréhokoľvek súťažiaceho z neprestajne kamerovaných víl. Recenzentka však neostala pri strohom biblickom konštatovaní a stihla „zaútočiť“ aj na nemorálnosť, nekultúrnosť obľúbených reality šou, pričom vyzdvihla význam a váhu literatúry: „Rozhodne uprednostňujem obohatiť sa čítaním týchto poviedok pred pozorovaním cudzích ľudí v rôznych ‚reality šou’. Realitu nájdete skôr v Poviedke 2005.“ Nuž, toto si netrúfam posúdiť. Netrúfam si posúdiť, či a ako sa zhodujú poviedky zo spomínaného zborníka s realitou. Dúfam, že nie veľmi. Veľmi sa s realitou totiž zhodujú práve reality šou. S tou tupou, vyprázdnenou, nefalšovane slovenskou realitou. Slovníku takejto reality sa začali približovať, verím, že nie autori poviedok zo zborníka, ale zatiaľ len recenzenti. Množné číslo som teraz použil preto, lebo v tom istom Romboide som našiel aj ďalšiu recenziu s výrokom ako vystrihnutým z vily. Autorkou recenzie (na knihu Františka Gyárfáša Tichí spoločníci) je Dana Závadová a píše toto: „Ilustrátorka knihy Katarína Slaninková dlho špiritizovala o tom, prečo nakreslila vírusy tak, ako ich nakreslila.“ Tak čo? Treba mi tu ešte zašpiritizovať trošku o tom, prečo som tohtotýždenné Postrkotárium napísal tak, ako som ho napísal?