Chybné predstavy kreacionistu o evolučnej teórii

Otázku prírodného vývoja živočíchov a rastlín podľa Darwina (evolučnú teóriu, ET) som celý svoj dlhý život považoval za vyriešenú, vrátane spoločného predka dnešných opíc a človeka.
Počet zobrazení: 1099
15_charles_darwin-m.jpg

Otázku prírodného vývoja živočíchov a rastlín podľa Darwina (evolučnú teóriu, ET) som celý svoj dlhý život považoval za vyriešenú, vrátane spoločného predka dnešných opíc a človeka. Viere v biblické stvorenie Adama som nepripisoval väčšiu váhu ako mýtom o gréckych a našich slovanských bohoch. S uspokojením som v roku 1996 vzal na vedomie, že aj pápež Ján Pavol II. priznal, že ET je viac ako pracovná hypotéza, keďže v jej prospech hovorí, že ju prijímajú rozličné vedné odbory. Verím, že v osobnom rozhovore s Hawkingom trval len na tom, že povel na veľký tresk dal Boh. Myslím si, že s tým mohol Hawking súhlasiť, ako súhlasím aj ja. To bolo pred miliardami rokov a stopári po chode vtedajších udalostí majú ťažké úlohy; asi im ani dnešné prístroje zatiaľ nestačia. Keďže som biológ, končí pre mňa možnosť Božieho zásahu na ovplyvnenie ďalšieho diania najneskôr pri prvej živej bunke. Najjednoduchšiu (prvú a jedinú) bunku považujem za alfu abecedy vývoja života v znamení darwinovskej evolučnej teórie; je schopná všetkého a má miliardy rokov času. Bolo by naivné pripúšťať tvorcu pre neživú prírodu a jej vývoj trvajúci okolo desať miliárd rokov pred vznikom života na našej planéte. Nedokážem citovať početných autorov myšlienok v predošlých odstavcoch. Môk názor sa vyvinul na vec od roku 1943, keď som sa dostal na Vysokú školu veterinárnu vo Viedni. Nepozoroval som, že by som sa bol odlišoval od okolia – s výnimkou klerikov; to bola trieda sama osebe. Formovali ma len svetskí ľudia a najmä svetská literatúra. Preto som s narastajúcim prekvapením pred pár rokmi zobral na vedomie, že na konci 20. storočia existuje vo vedecky najvyspelejšom štáte skupina tzv. kreacionistov (ľudí veriacich v stvorenie), ktorí presviedčajú politikov, sudcov aj radových občanov, že evolučná teória je len chybná, slabo dokazovaná fantázia. Žiadajú, na niektorých školách s úspechom, aby sa ako alternatíva evolučnej teórie učil tzv. kreacionizmus („teória o stvorení“) v podobe „náuky o inteligentnom dizajne“ (ID), pochádzajúcej od Paleya, resp. jej znenie o „nezjednodušiteľnom komplexe“ (NK) Michaela Beheho. Tento kreacionizmus prichádza k nám na Slovensko, ba nepochybujem, že na mnohých cirkevných školách už je. Vo verejných médiách a tlači sú jeho prvé krôčiky dosť habkavé. V Literárnom týždenníku č. 37/38 z 2. novembra 2005 sa J. Ch. Korec v súvislosti s výhradou svedomia dovoláva sťaby ohrozeného práva učiteľov „spomenúť žiakom… biológov s ich názormi o tzv. ‚inteligent design‘, čiže o zámernom vývoji a jeho cieľovosti.“ „Čisto materialistické a ateistické predkladanie náuky o evolúcii“ vykresľuje ako „učenie, že všetko vzniklo len náhodou, čírou náhodou, aj oko, pečeň, krvný obeh, aj vnútorné ucho s kladivkom a nákovkou.“ Ako učenie, že aj „auto vzniklo čírou náhodou bez projektu z čírej ocele, z gumy pneumatík a zo skla“ (sic!). Mal by som mať porozumenie, že študovaný teológ nevie, čo je náuka o evolúcii, resp. evolučná teória? Nemám. Ponechajme stranou Korcov prekvapujúce zaradenie auta medzi autentické reálie (predmetné skutočnosti) evolúcie – dosiaľ bola nimi len živá a neživá príroda, skaly, živočíchy a rastliny. Či ho zaradiť medzi objavy? Darmo, nedá sa. Korec sa mýli, ak nevedomky redukuje evolučnú teóriu na učenie o „náhode“, dokonca „čírej náhode“ (to je aká?). Monodov slogan „náhoda a nevyhnutnosť“ (titul jeho bestselleru Le Hazard et la Nécessité, 1971) sa nikdy necituje ako definícia ET, hoci aj mne utkvel v pamäti. Odobratím polovice, ako to robí Korec, stráca zmysel. Darwin opísal evolúciu ako „sled potomstiev s modifikáciami“ a jeho hlavné dielo sa volá „O vzniku druhov prirodzeným výberom“ – nie náhodami! Motorom evolúcie nie je náhoda, ale výber z mnohých, áno, náhodných genetických variácií či mutácií. Veľmi mi záleží na všeobecnom vzdelaní našich ľudí; neslobodno ich zavádzať. Žiaľ, dnes je to bežné. Strpte, prosím, krátke vysvetlenie. Pre prírodu je typické, že jedinec má spravidla veľký počet potomkov, z ktorých len časť môže prežiť (potrava, priestor, prostredie). Občas sa v tom početnom potomstve objavia jedinci, ktorých vlastnosti sa v niektorých detailoch líšia. Genetika a molekulárna biológia veľmi podrobne vysvetľujú výskyt dedičných variácií rozhodujúcich pre evolúciu. V prvom rade je dôležité vedieť, že genetické (dedičné) zmeny produkujúce mutanty vznikajú náhodou. Mutanty sú dôsledkom zmien (mutácií) v slede nukleotidov deoxynukleovej kyseliny (DNA) v molekulách vytvárajúcich gény (nositeľov dedičných vlastností). Zmeny, ktoré zlepšujú prispôsobenie jedinca prostrediu – lepšie využitie dostupnej potravy, účinnejšia obrana proti predátorom – voláme adaptívne; takí jedinci ľahšie prežívajú a úspešnejšie sa množia, takže v populácii prevládne časom ich potomstvo. Tento mechanizmus vzniku novej populácie sa nazýva prirodzený výber a je pravým opakom náhody – to je druhá poučka ET. Presvedčivým a pre neodborníkov prekvapujúcim príkladom tohto stavu vecí je odolnosť baktérií voči antibiotikám, napr. stafylokoka voči penicilínu. Zdalo by sa, že vzniká pod vplyvom tohto antibiotika v životnom prostredí baktérií, v krvi alebo v tampóne na rane. Nie. Prvá rezistentná baktéria vzniká ako náhodná mutácia v pomere jeden k jednému miliónu bez ohľadu na prítomnosť penicilínu, a len v prostredí s penicilínom sa jej dobre darí. Množí sa a jej potomstvo v krátkom čase môže nahradiť pôvodnú populáciu stafylokokov. Toto je popularizačný štýl evolučnej teórie. Nemožno z nej tendenčne zobrať len polovicu a robiť ďalekosiahle nesprávne závery. To je ako vybrať z otčenáša polvetu „ako v nebi, tak na zemi“, obrátiť ju a vysvetľovať, že keďže je na zemi zle (väčšine ľudí), bude im tak aj v nebi… takže prečo nehrešiť? Úsilie teológov zachovať v mysliach ľudí náboženský svetonázor a vštepovať ho školákom je pochopiteľné. Ukázalo sa však, že nemali pravdu na začiatku novoveku, keď obraňovali geocentrizmus, ukázalo sa, že ju nemajú ani v otázke evolúcie. Nechcú to uznať a prichádzajú s modifikáciou evolučnej teórie, navrhujúc inteligentný dizajn, čiže „zámerný vývoj a cieľovosť“ – to sú myšlienky kňaza Paleya z konca 17. storočia a biochemika Beheho sprednedávna. Absolútna väčšina vedcov všetkých prírodovedných odborov, resp. oficiálna ET nevidia vo vývoji vesmíru ani života nijaký zámer, tým menej nadprirodzený cieľ typu nebo alebo peklo pre človeka, ktorý by bol či už svojím vznikom alebo svojím poslaním akousi „korunou ľudstva“, odlišnou od ostatnej prírody. Intenzívne cítim, že nie je spravodlivé, ak sa v masmédiách nepripúšťa diskusia o tomto dôležitom aspekte súčasného verejného života a jednostranne dáva slovo len kresťanskému stanovisku. Zachádza sa pritom často tak ďaleko, že sa dovoľuje, aby sa evolučná teória nazývala ateistickou a ateizmus zločinným (nemiestne sa pridáva komunistický). Proti takýmto zovšeobecneniam by som rád hlasne zaprotestoval, a preto predkladám tieto riadky. Ponechávam stranou vyvracanie ID, lebo by to vyžiadalo veľa miesta. Viem, že na Slovensku sú na túto úlohu povolanejší, svojím vzdelaním, skúsenosťami aj schopnosťami, a mrzí ma, že mlčia, že presila takýchto prejavov na stránkach slovenskej tlače ich neburcuje k výkriku, že aj my sme tu a že je nás prinajmenej tretina, ak nie tri štvrtiny občanov všetkých vrstiev. Aj oni – ako ja – čítajú, čo sa tlačí, a hltavo hľadajú a vnímajú zriedkavé odstavce či vety, ktoré sú pri dômyselnom čítaní medzi riadkami prejavom aj nášho myslenia. Len to je dnes možné, čo bolo možné aj za predošlej totality?! Nebojím sa zhodenia týchto riadkov na podúroveň polemiky. Mnohí iní nebudú súhlasiť, keď sa povie, že nie sú hodné odpovede. Kto poskytol niekomu miesto na reč o vymyslenej „teórii náhody“, mal by poskytnúť miesto protestu proti miešaniu sa náboženstva do vecí vedy. Evolučná teória neberie nikomu právo byť veriacim, a vskutku, niektorí cenní zástancovia skutočnej evolučnej teórie boli a sú veriaci; náboženstvo je ich súkromná vec. O evolučnej teórii treba viesť konkrétnu diskusiu. Jej najdôležitejším aspektom je, že ako dospelým neslobodno zakazovať byť neveriacimi, tak neslobodno robiť zo žiakov veriacich inde ako na hodinách náboženstva. Kreacionizmus nemá miesto vo vyučovaní biológie. Autor je publicista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984