Budúcnosť zmenená na dym

Pri podpore alternatívnych zdrojov energie nesmieme zabúdať na to, aký môže byť ich širší environmentálny dosah.
Počet zobrazení: 949

Pri podpore alternatívnych zdrojov energie nesmieme zabúdať na to, aký môže byť ich širší environmentálny dosah. Rastúce ceny ropy a stenčujúce sa zásoby majú taký účinok, aký sa environmentalisti neúspešne pokúšajú dosiahnuť už dosť dlho – vlády vyspelých krajín čoraz vážnejšie premýšľajú nad alternatívami ekonomiky založenej na fosílnych palivách. V komentári pre utorňajšie vydanie denníka Guardian však George Monbiot pripomína, že si musíme všímať aj širšie aspekty navrhovaných alternatív. Jednou z možností je biodiesel – palivo vyrábané z rastlín. Množstvo spotrebovávanej energie z fosílnych palív je však vážne limitovaná uskutočniteľnosťou scenára zameraného na nahradenie ropy biodieselom: „V roku 2003 ekológ Jefferey Dukes vypočítal, že fosílne palivá, ktoré spálime počas jedného roka, sa rovnajú organickej hmote s obsahom 44 na 1 018 gramov uhlíka, čo je viac ako 400-krát čistá primárna produktivita súčasnej celosvetovej fauny a flóry.“ To však nie je všetko. Ak sa vyspelé krajiny rozhodnú výrazne podporiť produkciu biodieselu, bude to mať viacero sociálnych a environmentálnych dôsledkov. V prvom rade sa dá očakávať, že rastliny používané na produkciu biodieselu vytlačia v rozvojových krajinách pestovanie potravín (podobne, ako sa to deje dnes s krmivom pre intenzívnu živočíšnu výrobu v rozvojovom svete), čím zvýšia riziko hladomoru a oslabia potravinovú bezpečnosť niektorých krajín tretieho sveta. Rovnako vážne sú dôsledky na životné prostredie. Už teraz sa v niektorých regiónoch začali rúbať lesy, aby sa na ich mieste mohla pestovať cukrová trstina či palma používaná na výrobu oleja. Monbiot cituje štúdiu Priateľov Zeme publikovanú v septembri: „Medzi rokmi 1985 a 2000, hovorí štúdia, bol rozvoj plantáží olejových paliem zodpovedný za odhadovaných 87 percent deforestácie v Malajzii. Na Sumatre a Borneu boli na palmové plantáže premenené asi 4 milióny hektárov lesa. Teraz sa plánuje výrub ďalších 6 miliónov hektárov v Malajzii a 16,5 milióna v Indonézii.“ Nejde len o nenahraditeľné straty biodiverzity. Ďalšie rozsiahle vytínanie pralesov (a s ním spojené spaľovanie stromov a uvoľňovanie oxidu uhličitého zo schnúceho podložia) prakticky znemožní účinný boj proti negatívnym klimatickým zmenám spôsobeným skleníkovým efektom. Prirodzene, svet nemôže zotrvať na neudržateľnom využívaní fosílnych palív. Pri hľadaní alternatív sa však nemôže pozerať len na ich potenciálnu ziskovosť pre veľkých hráčov (práve veľké firmy môžu najlepšie rozvinúť podnikanie s biodieselom a ťažiť z neho, to isté platí pre atómové elektrárne dostávajúce sa „opäť do módy“), ale na širšie environmentálne a sociálne súvislosti. Neudržateľné dopravné vzorce možno meniť rozvojom verejnej dopravy, prenesením záťaže z ciest na železnice. Je potrebné investovať do energetickej efektívnosti, spracovania odpadov, využívania „čistých“ zdrojov... „Pokúšať sa vyrovnať s rastúcim dopytom po palivách je šialenstvom, nech to palivo prichádza odkiaľkoľvek. Vyhýbame sa tvrdým rozhodnutiam a ďalšia časť biosféry sa mení na dym.“

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984