Nesplnené sľuby ministra Malchárka
Jirko Malchárek 10 dní po nástupe do funkcie ministra hospodárstva vyhlásil, že presadil zníženie cien plynu. Mal to byť výsledok jeho „intenzívnej komunikácie“ s regulačným úradom, aby „dôsledne vykonával svoje úlohy“. Nižšie ceny plynu mali platiť od januára budúceho roka. Minulý týždeň úrad oznámil zdražovanie cien všetkých energií, vrátane plynu. Už o mesiac začneme za elektrinu platiť viac v priemere o 5 percent, za plyn viac v priemere o 6 percent, o 14 až 16 percent bude drahšie teplo a najviac zdražie voda – o vyše 23 percent. Pre priemernú domácnosť to znamená nárast mesačných platieb o približne 150 korún, ale ako štatistici hovoria, priemerná domácnosť v skutočnosti neexistuje. Na východe najväčšie zdražovanie Takže v skutočnosti sa každému zmenia poplatky rozdielne, ale mnohým o vyššie sumy, než nasvedčujú prepočty regulačného úradu. Ak napríklad kúrite plynom, len jeho zdraženie bude pre vás znamenať asi dve až tri stovky navyše, nehovoriac o ďalších poplatkoch. Ak, naopak, kúrite elektrickou energiou, môže jej zdraženie pre vás znamenať 150-korunový nárast výdavkov. A ešte to závisí od toho, kde bývate, lebo jednotlivé energetické podniky rozložili zdražovanie rozdielne. Paradoxne, tam, kde sa býva najhoršie, lebo sú tam najnižšie mzdy a najvyššia nezamestnanosť – teda na východe Slovenska – elektrina zdražie najviac. Zatiaľ čo Západoslovenská energetika zdražuje o 3,49 percenta (3,72 Sk za kilowatthodinu), jej východoslovenská „sestra“ až o 6,71 percenta (3,90 Sk za kilowatthodinu). To všetko je v príkrom rozpore s prísľubom, ktorý dal nielen „čerstvý minister“ hospodárstva 13. októbra, ale aj šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) o dva dni neskôr. Najskôr J. Malchárek novinárom povedal: „Vstúpil som do intenzívnej komunikácie s regulátorom sieťových odvetví v tomto smere, aby dôsledne vykonával svoje funkcie v oblasti objektivizácie oprávnených nákladov v záujme spotrebiteľov. Výsledkom je dobrá správa – zníženie regulovaných cien plynu pre budúce regulované obdobie.“ Minister to konkretizoval na cenách za plyn: „V rámci tých možností, ktoré Slovenská republika a slovenský regulátor má za súčasného stavu, v budúcom regulovanom období dôjde k zníženiu o 6 – 8 percent.“ Budúce obdobie sa malo začať prvým januárom 2006 a na následnej tlačovke potvrdil ministrov prísľub aj predseda ÚRSO Ján Matuský: „Tieto čísla, ktoré uviedol na tlačovej konferencii, zodpovedajú budúcej realite.“ Spresnil slová ministra hospodárstva a povedal, že plyn s najväčšou pravdepodobnosťou zlacnie o šesť percent. Zlacnenie malo byť výsledkom nižších poplatkov za distribúciu plynu odberateľom. Tie od januára naozaj klesnú približne o 16 percent a to malo priniesť šesťpercentný pokles sumy na účtoch od plynární. Domácnosti, ktoré používajú plyn len na varenie, by tak mesačne ušetrili asi desať korún. Tie, ktoré plynom aj ohrievajú vodu a kúria, by platili za plyn menej až o tri stovky. Štát zarobí menej, ľudia zaplatia viac Mimochodom, lacnejšia by mohla byť aj elektrina. Štátna firma Slovenská elektrizačná a prenosová sústava (SEPS) sa totiž rozhodla, že zníži svoje zisky, ktoré za minulý rok dosiahli 1,7 miliardy korún. Riaditeľ SEPS Ladislav Szemety v Hospodárskych novinách povedal, že regulačnému úradu navrhol zníženie poplatkov za prenos. „Úrad už vydal o tom rozhodnutie, takže náklady za prenos sa znižujú na tento rok o 11 percent. Dodávatelia elektriny (tri energetické podniky, pozn. Slovo) ich premietnu vo fakturovaných výkonoch pre svojich zákazníkov,“ povedal Szemety. Premietnu, ale tak, že na faktúrach budú vyššie sumy než doteraz. Štátna firma znížila privatizovaným energetickým podnikom náklady, štátna firma bude zarábať menej, ale občania budú platiť viac. Zatiaľ čo štátny energetický podnik teda zámerne dosiahne nižší zisk, než by mohol, firmy, ktoré chce Dzurindova vláda v najbližšom čase „doprivatizovať“, na svoje zisky nesiahnu. Plynári pritom už v polovici októbra avizovali ďalšie zdražovanie do januára. Hovorkyňa SPP Dana Kršáková v TV JOJ povedala: „Neboli by sme priveľmi optimistickí, pokiaľ ide o znižovanie cien plynu.“ A šéf ÚRSO potvrdil, že SPP predložili úradu návrh, podľa ktorého sa malo znova zdražovať. „Ich návrh nebol v súlade s platnými výnosmi úradu,“ povedal J. Matuský. „Úrad ho zamietol.“ Spokojný so zdražovaním „Hrdinský“ odpor regulačného úradu a „intenzívna komunikácia“ ministra hospodárstva rýchlo narazili na záujmy energetických podnikov. Tie sú vrátane SPP ešte stále z väčšej časti v rukách štátu, takže J. Malchárek mohol namiesto jalových rozhovorov s J. Matuským radšej „zatlačiť“ na manažmenty ako zástupca väčšinového akcionára. Lenže on, naopak, minulý týždeň vo vláde presadil predaj ďalšieho podielu Západoslovenskej energetiky nemeckej firme E.ON, ktorá tak bude vlastniť 81-percentný podiel v podniku. Okrem toho oznámil, že rovnaký osud čaká aj Stredoslovenskú a Východoslovenskú energetiku, v ktorých väčšinu onedlho získajú Electricité de France Int. (Francúzsko) a RWE Energy (Nemecko). Minulý týždeň ukázal, akú dôveryhodnosť majú slová Ruskovho nástupcu. Zatiaľ čo pred siedmimi týždňami sľuboval zníženie cien, teraz je zrazu spokojný aj s ich zvýšením. „Nevieme ovplyvniť cenu ropy a nevieme ovplyvniť vývoj kurzu dolár – koruna. Som spokojný s tým, že sa nezvyšuje o 12, ale že sa zvyšuje teda v úvodzovkách iba o tých 6 percent.“ Prečo teda sľuboval niečo, čo nevie zaručiť, resp. čo nevie ovplyvniť? Buď tomu jednoducho nerozumie, alebo mu v skutočnosti nezáleží na tom, čo sľúbi občanom. Ako, napokon, celej Dzurindovej vláde, ktorá už niekoľkokrát sľúbila, že ďalšie zdražovanie už nebude. Toto je exemplárny príklad toho, akú váhu budú mať predvolené sľuby pravicových strán v budúcom roku.
