2006: Odysea Smeru
Scénu oživujú svetelné efekty. Vzduchom vibrujú tympany skladby „Also Sprach Zarathustra“ od Richarda Straussa. Prichádzajú... No nie sú to prvé minúty filmu „2001: Vesmírna odysea“ od S. Kubricka. Tak sa začal víkendový výročný snem Smeru. Ak by chcel niekto Ficovu stranu ironizovať, v sobotu na to dostal dosť príležitostí. Úvod, v ktorom nechýbala slovenská hymna v srdcervúcom podaní malého dievčatka. Ani nie hodina vyčlenená na „diskusiu“ o programe strany. Obrovská slovenská vlajka a absencia európskych symbolov, pôsobiaca paradoxne popri často zdôrazňovanom „medzinárodnom ukotvení“ Smeru. Politická šou Nebola by to však úprimná irónia. Takéto predstavenia dnes pripravuje každá veľká strana. V súčasnej „masovej demokracii“ sa totiž politika a šou dostali k sebe poriadne blízko. V tomto ohľade sa Smer jednoducho podobá britskej Labour Party či nemeckej SPD. Omnoho podstatnejšie ako ironizovanie vizuálnej pompéznosti snemu (ktorá svedčí o celkovej, nielen slovenskej politickej kultúre viac než o špecifickom charaktere strany) je zamyslieť sa, čo priniesol pre vývoj Smeru ako politickej strany – teda organizácie usilujúcej sa získať podiel na politickej moci, aby mohla spoločenský vývoj ovplyvňovať v súlade s vlastnými predstavami o „dobrej spoločnosti“. Minimálne minimálny program Oficiálnym dôvodom sobotňajšieho snemu bolo prijatie „minimálneho politického programu“. Korene tejto myšlienky môžeme hľadať v októbri tohto roka, keď inštitút ASA zorganizoval konferenciu „Sociálny štát – praktická politika a programové výzvy pre sociálnu demokraciu“. Oskar Krejčí vtedy hovoril o dvoch rozmeroch, ktoré potrebuje politický program európskej sociálnej demokracie. „Minimálny program“ má byť súborom krokov, „ktoré možno realizovať dnes a zajtra“ – teda krátkodobejšie splniteľné sľuby pre budovanie európskeho sociálneho modelu. Maximálny program má potom mieriť „za hranice minima našich možností v podobe sociálneho štátu“ a dať sociálnej demokracii emotívny náboj, schopný mobilizovať voliča. Myšlienky sa vtedy chytil i Robert Fico. Minimálny program označil za súbor politických zásad, ktoré „nemôžu byť kompromisom“. Svoje slová zopakoval aj na sobotňajšom sneme – „minimálny program“ nemá byť minimálny svojimi ambíciami ani rozsahom oblastí, ktoré pokrýva. Ide o zásady, v ktorých by kompromis pre ľavicový subjekt (teda aj Smer – SD) znamenal stratu dôveryhodnosti. Dokument prijatý na sobotňajšom sneme bude základom programu budúcej vlády, v ktorej bude Smer. Zmeny sú možné len „nahor“, alebo v oblastiach, o ktorých dokument nehovorí. Berme tento prísľub nateraz vážne. Ako by teda vyzerala politika takejto vlády? Chýbajú „menšinové“ témy Na prvý pohľad sú na dokumente zaujímavé témy, ktoré sa doň nedostali. Úsilie o rovnosť mužov a žien, boj proti diskriminácii homosexuálov, postavenie menšín či ochrana životného prostredia patria do ideovej výbavy modernej sociálnej demokracie. Nie z rozmaru, ale na základe uvedomenia si faktu, že ak ich nebudem brať do úvahy, nemôžeme vytvoriť spoločnosť, ktorá nikoho nevytláča na okraj. Napokon, je minimálny praktický rozdiel medzi tým, ak je niekto sociálne vylučovaný (teda v určitom zmysle diskriminovaný) pre svoj nízky príjem alebo pre etnický pôvod či sexuálnu orientáciu. Výsledok je pre neho rovnaký. A ochrana životného prostredia je zasa prejavom solidarity s budúcimi generáciami. R. Fico opakovane zdôraznil, že „minimálny program“ nie je volebným programom. Je teda možné, že aj o týchto témach bude Smer pred voľbami hovoriť. Ich nezaradenie do „minimálneho programu“ však naznačuje, že pri tvorbe vlády si práve tu vytvára priestor na kompromisy. Dôraz na sociálne ambície V dokumente tiež chýba európsky rozmer. Opäť – mal byt tam byť nie preto, že to patrí k imidžu modernej európskej sociálnodemokratickej strany, ale preto, že o obnove sociálneho štátu dnes nie je možné uvažovať bez toho, aby sme analyzovali bariéry (pre ich prekonanie) a šance (pre ich využitie) vytvárané európskou integráciou. Ak v programe Európska únia nejako vystupuje, potom len v (na Slovensku populárnej) podobe „dojnej kravy“ na eurofondy. Sociálne a ekonomické ambície Smeru sú podľa dokumentu dosť vysoké. Právo na vzdelanie masívnym zvýšením investícií do tejto oblasti, právo na dôstojný príjem návratom k progresívnej dani a posilnením verejných služieb, právo na dôstojný dôchodok odstránením diskriminujúcich aspektov súčasnej dôchodkovej „reformy“, právo na prácu primeranú vzdelaniu projektmi zamestnanosti, právo regiónov na vyrovnaný vývoj investíciami do infraštruktúry a podpory miestneho podnikania a nakoniec právo na dostupnú zdravotnú starostlivosť opätovným uplatnením princípu verejnoprávnosti v jej organizácii a riadení. No minimálne v oblasti vzdelávania, daňovej politiky či regionálneho rozvoja má každé politické rozhodnutie európsky rozmer. Priestor Slovenska je primalý a priveľmi otvorený na to, aby sa v ňom dali izolovane riešiť otázky redistribúcie či cielenej podpory strategických sektorov. Treba si uvedomiť hĺbku zmien, ktoré v národnej politike priniesla európska integrácia. A v momente vstupu do vlády musí mať Smer definovaný postoj k budúcej daňovej politike EÚ, k plánom sociálnej harmonizácie, návrhom hlbšej integrácie spoločného európskeho trhu či spoločnej vzdelávacej a výskumnej politike únie. Ideová jednoznačnosť Sobotňajší snem bol „slávnostný“ a asi preto sa na ňom (parafrázujúc jedného diskutujúceho) o „problémoch nepatrilo hovoriť“. Naznačil však, ako bude vyzerať vládnutie Smeru, keď sa jeho „vesmírna odysea“ skončí víťazstvom vo voľbách a účasťou vo vláde. Z toho pohľadu je prijatý „minimálny program“ dôležitým dokumentom – trvaním na progresívnych daniach, verejnoprávnosti zdravotníctva a dôchodkového systému, odmietaním plateného školstva je skutočnou alternatívou voči súčasnej politike. Vynechanie spomínaných dôležitých otázok a absencia európskeho rozmeru však z neho robí polovičatú víziu. Volebný program prijme Smer pravdepodobne v januári. Bude to jedna z posledných šancí, ako sa ideovej polovičatosti zbaviť už pred voľbami.
