Knihy
S hlavným hrdinom Veže bláznov, Reynevanom z Bielawy, sa stretávame dva roky po udalostiach opísaných v prvom diele trilógie. Vtedy sme ho spoznali ako odvážneho, no nesmierne naivného mladíka, ktorý sa strmhlav vrhal do všetkých možných dobrodružstiev – či už ľúbostných, bitkárskych, zbojníckych alebo politických. Keďže sa aj literárni hrdinovia vyvíjajú, v druhom diele nazvanom Boží bojovníci (SLOVART) sa už stretávame s rozvážnejším, menej roztržitým mladým mužom. Neznamená to však, že by sa usadil a viedol pokojný život. Naopak – Reynevan strieda profesie, mení zámery zo dňa na deň. Jeden deň je z neho lekár, druhý deň alchymista, tretí vojak, štvrtý špeh; občas sa mu darí byť i milencom. Tentoraz však úspešne nadraďuje povinnosti nad srdcové záležitosti. Zjednodušene možno povedať, že tentoraz sa dej odohráva medzi Prahou a Vroclavom, ale Andrzej Sapkowski si všíma aj dobové geopolitické pozadie. Spolu s husitmi sa ako boží bojovníci vydávajú Reinmar, Samson Medík a Šarlej dobývať Sliezsko. Padajú do pascí, sami pasce nastražia, sú unášaní, sami unášajú, objavujú nové priateľstvá, stretávajú starých aj nových nepriateľov. Prekážky, čo sa im kladú do cesty, prekonávajú vďaka neuveriteľným zhodám okolností či vrodenému šťastiu. Starých známych dopĺňajú nové postavy, či už fiktívne alebo historické, dôležitú úlohu opäť zohráva mágia a bytosti z rozprávok a legiend. Sapkowského majstrovstvo sa prejavuje nielen v sprostredkovaní solídnych historických poznatkov, ale najmä v kresbe postáv – sú to ľudia z mäsa a kostí, s chuťou do života, hrdinovia realizujúci svoje sny a zámery v spletitých, ťažkých časoch. V samotnej fabulárnej vrstve pozorný čitateľ nachádza viacero evokácií a narážok na súčasnosť. Šikovne skryté metafory, fragmenty vyjadrení o dnešku vložené do úst stredovekých hrdinov, zmysel pre humor či pre hru s jazykom uspokojí aj náročnejších čitateľov. Karim Chaibi sa narodil v Tunise, vyrastal v tradičnom prostredí, chodil do francúzskej jezuitskej školy a neskôr študoval islamskú teológiu na Zitouna University. Vo svojich štúdiách sa zaoberal najmä islamskými a politickými problémami, zároveň sa intenzívne zaujímal o umenie a tvoril originálne príbehy pre priateľov v tuniskej ústnej tradícii. Ako dospelý sa naučil maľovať. Žil a pracoval v Tunise, Maroku, USA, Saudskej Arábii a na Slovensku. Práve u nás mu v týchto dňoch vychádza kniha Duša harfistu (Petrus) v bilingválnom vydaní. Editorka Lora Berg v úvode píše, že „kniha môže zabaviť a provokovať čitateľov zaujímajúcich sa o estetiku, filozofiu a surrealizmus, a tiež čitateľov príbehov, ponúkajúcich extravagantnú cestu do tieňových krajín medzi vzťahom a osamelosťou. Týmito príbehmi sa vinú kultúrne odkazy Severnej Afriky, od predislamských bohov, ktorí sa kedysi hojne vyskytovali v Stredomorí, cez islamské tradície až po koloniálnu skúsenosť. Príbehy Karima Chaibiho sú príspevkom k arabsko-americkej rovnako ako severoafrickej literatúre a vrhajú svetlo na vnútorný život arabskej generácie na priesečníku Východu a Západu.“
