Škandinávsky model – inšpirácia pre Slovensko
Akým typom spoločnosti je dnešné Slovensko? Sme zdravo fungujúca spoločnosť? Spoločnosť, ktorá má nejakú víziu, ktorá kráča za jasným cieľom? Podľa posledných vládnych štatistík ekonomicky napredujeme, zlepšilo sa podnikateľské prostredie, láka zahraničných investorov a znížilo sa zaostávanie za ekonomicky vyspelými krajinami. Tieto konštatovania opierajú súčasní vládni „reformátori“ o makroekonomické čísla. Ale to, čo oni považujú za silnú argumentáciu, nie je vo svojej podstate odpoveďou na otázku, akým typom spoločnosti je súčasné Slovensko. A už vôbec nie odpoveďou na otázku, či krajina kráča za niečím takým, ako je zmysluplná vízia. Amerika verzus Škandinávia Aj vládni „reformátori“ sa nechávajú inšpirovať. Za ich „reformami“ cítiť teóriu neoliberalizmu a modelovo aj jej významného reprezentanta, USA. Svoju metódu realizovaných pokusov či „reforiem“ spojili v takých hodnotách, ako sú individualizmus, sebestačnosť a výkonnosť. Ekonomická výkonnosť či konkurencieschopnosť je nespornou prednosťou americkej spoločnosti. Aj to je inšpirácia, lenže môže byť Amerika skutočným modelom pre Slovensko? Je americká mentalita aplikovateľná v Európe? Neexistuje v Európe iný, Slovensku primeranejší a zároveň úspešný model spoločnosti? Existuje. Tak, ako to v Slove už naznačil europoslanec Vladimír Maňka, ide o model, ktorý funguje v škandinávskych krajinách – Dánsku, Fínsku, Nórsku, Švédsku a na Islande. Tento model je zaujímavou inšpiráciou nielen pre Európu, ale i pre zvyšok sveta. Sú to živé, fungujúce a úspešné spoločnosti. Neokonzervatívnym ekonómom a neoliberálnym politikom sa o nich ťažko hovorí. Škandinávsky model totiž v reálnom živote vyvracia ich teóriu, že premyslený sociálny systém je brzdou konkurencieschopnosti a rastu. A dokazuje, že relatívne vysoké dane, silný verejný sektor, vysoké mzdy, dobrá sociálna starostlivosť a vysoká sociálna ochrana nevylučujú rast a prosperitu celej spoločnosti. Naopak, podmieňujú ju. Krajiny rovnakej kategórie Prečo sme presvedčení, že škandinávsky model je pre Slovensko primeranejší než povedzme americký, aj keď uznávame, že i Spojené štáty sú na špici krajín s vysokým indexom konkurencieschopnosti? Po prvé, škandinávske krajiny sú už svojou veľkosťou Slovensku bližšie než USA. Po druhé, aj keď má Európa mnoho podobných hodnôt s USA, nemá rovnakú mentalitu. A Slovensko je európska krajina. Po tretie, kritérium konkurencieschopnosti je dôležitým, ale nie jediným ukazovateľom kvality života spoločnosti. Existujú aj iné dôležité kritériá. Vo väčšine z nich sú škandinávske krajiny úspešnejšie ako Amerika. Keď porovnáme životné osudy mnohých Slovákov so Škandinávcami, ukáže sa nám veľa nepriaznivých rozdielov aj preto, že ide o porovnávanie sa s najvyspelejšími krajinami sveta. Kľúčový rozdiel však spočíva v tom, že škandinávsky model fungovania spoločnosti je postavený na holistickom princípe. Škandinávske krajiny pristupujú k spoločnosti ako k celku, jednotnému organizmu, ktorý spája ekonomickú, sociálnu a enviromentálnu zložku. Nestavia ich proti sebe, neodkladá žiadnu z nich na „potom“. Naopak, slovenskí pravicoví „reformátori“ presadzujú redukcionistickú predstavu. Najprv ekonomika a všetko čo s ňou súvisí, a to aj za cenu redukcie sociálnej ochrany. Európski socialisti na rozdiel od slovenských politikov posilňujú celý organizmus spoločnosti, a nie osobitne len jej jednu zložku. Slovenská spoločnosť tak vďaka pravicovej politike pripomína atléta, ktorému sa tréningom nafúkli svaly na rukách, ale nohy zostali slabé, lebo s nimi si nielenže nedal námahu, ale čaká, že keď bude ďalej robiť to isté, tak sa mu akosi automaticky prelejú svaly z rúk aj do nôh. Atlét tak pracuje s chybnou predstavou o tom, ako funguje jeho celý organizmus. Škandinávska realita Jedným z dôvodov úspechu škandinávskych krajín je systém trhu práce a spôsob, akým pristupujú k riešeniu jednotlivých otázok týkajúcich sa trhu práce. Aktívna politika trhu práce je pritom ich najvýznamnejšou črtou a vo svojej podstate stavajú na myšlienke plnej zamestnanosti, rovnakých príležitostí a spravodlivého prerozdeľovania bohatstva. Každá účinná politika trhu práce sa v postindustriálnej spoločnosti zameriava na rozvíjanie zručností a zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily. Moderná spoločnosť musí zároveň venovať veľkú pozornosť integrácii mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných do jej pracovného života. Severské krajiny podľa zistení Medzinárodnej organizácie práce ponúkajú pracujúcim najvyššie ekonomické istoty na svete. Súvisia so zamestnaním, ochranou príjmu, rovnosťou príležitostí či nadobúdaním nových zručností. Praktické skúsenosti ukazujú, že aj vysoká úroveň daňových a odvodových kvót na jednej strane a vysoké výdavky štátu na druhej môžu byť v korelácii. Napríklad Švédsko má 50,6 % odvodovej kvóty a zamestnanosť na úrovni 75 %, Dánsko má 48,9 % a 75 %, Írsko 28,6 % a 56 % a Slovensko 33 % a 57,7 %. Vysoký stupeň zamestnanosti je tak významným faktorom sociálnej integrácie. V záujme dosiahnutia lisabonských cieľov potrebujeme formovať na Slovensku taký trh, ktorý poskytne pracujúcim skutočné pracovné istoty, ktoré budú čo najviac chránené pred trvalými industriálnymi zmenami. Vyhráva ľudský kapitál Industriálne zmeny na štrukturálnej úrovni sú v dnešnej Európskej únii realitou. Tento vývoj nie je možné zastaviť, musíme sa mu prispôsobiť a zároveň ho rozumne riadiť. Dá sa len súhlasiť s V. Maňkom, ktorý tvrdí, že krajiny EÚ i samotné Slovensko potrebujú vysoko vzdelanú pracovnú silu, ktorá je schopná absorbovať a prispôsobovať sa najnovším zmenám. Práve preto musí mať každý pracujúci človek možnosť prosperovať zo svojho celoživotného vzdelávania, ktoré je kľúčom ku zvyšovaniu konkurencieschopnosti a hladkému fungovaniu spoločnosti. Vzdelaná spoločnosť je v skutočnosti jediným bohatstvom malých krajín, akou je Slovensko. Systém vzdelávania nesmie byť politicky zaťažovaný a do procesu vzdelávania treba oveľa viac zainteresovať študentov, rodičov, učiteľov či inštitúcie. Vzdelávanie od škôlky po univerzitu musí byť bezplatné, lebo vzdelanie nie je privilégiom, ale právom a povinnosťou. Moderná spoločnosť si nemôže dovoliť stratiť čo len jedného mladého človeka. Vzdelanie je totiž kľúčom k jej blahobytu. Strana európskych socialistov dnes vedie otvorenú polemiku o verejných investíciách. Verejné zdroje musia viesť najmä k stimulácii rastu, vytváraniu pracovných miest a zlepšovaniu životných podmienok. Makroekonomická politika sa stáva priamym nástrojom zabezpečenia ekonomickej a sociálnej prosperity krajiny. Aktívne stimulovanie vnútorného európskeho dopytu môže posilniť hospodársky rast a to bude v konečnom dôsledku viesť k vytváraniu nových pracovných miest. Inteligentným investovaním verejných zdrojov do „správnych“ oblastí dokážeme zvýšiť ročný rast z dnešných 2 percent na 3 percentá, čo prinesie 5 miliónov nových pracovných miest do roku 2010. Na naplnenie tohto cieľa treba zlepšiť vnútorné trhy krajín EÚ, stanoviť nižšie úrokové miery, využívať celý rozpočet únie a rozumne investovať zdroje do oblasti s dlhodobým účinkom na mieru rastu – do výskumu a vývoja, vzdelávania a starostlivosti o mládež. Európa s novými výzvami Krajiny Európskej únie stoja pred úlohou prehodnotiť svoju stratégiu pre hospodársky rast, zamestnanosť, sociálnu súdržnosť a enviromentálnu prioritnosť (tzv. Lisabonská stratégia). Je veľa názorov, akým spôsobom to urobiť. Mala by sa stratégia realizovať celkovo, ako vyvážený prístup, alebo po častiach, takže ekonomika a konkurencieschopnosť budú prioritné a ďalšie piliere ostanú ponechané na „lepšie časy“?! Skúsenosť škandinávskych krajín a model, ktorý vybudovali, naznačuje, že Európa bude prosperovať vtedy, keď sa ekonomický, sociálny a environmentálny výkon budú spájať a jednotlivé piliere sa budú vzájomne podporovať. Škandinávia je živou ukážkou toho, že vysokú produktivitu a rovnosť v príjmoch možno pozitívne spájať, že dialóg medzi sociálnymi partnermi je základnou podstatou stabilných vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a že flexibilita pracovného trhu a pracovné istoty nie sú v protiklade, ale sú základným východiskom pre rozvoj spoločnosti. Okrem toho, škandinávske krajiny investujú verejné zdroje do celoživotného vzdelávania, rozvíjania schopností a zručností zamestnancov, čo sa ukazuje ako kľúč k posilneniu konkurencieschopnosti a dynamickej pracovnej sile. Nehovoriac už o tom, že zamestnávanie žien je ústredným faktorom pre zabezpečenie udržateľnej prosperity a progresívne enviromentálne zákony môžu byť základom výhod, ktoré posilnia konkurencieschopnosť. Uvedomujeme si, že škandinávsky model má svoje špecifické črty, ktoré umožnili ich rozvoj, a že ich nemôžeme v našich podmienkach „do bodky“ a mechanicky kopírovať. To nám však nebráni presadzovať myšlienku, že škandinávsky model je zmysluplnou alternatívou aj pre Slovensko. Po prvé, škandinávsky model na faktoch preukazuje svoju životaschopnosť. Je adaptabilný aj na to, čomu hovoríme „požiadavky doby“. Po druhé, nie sme spokojní so súčasnou podobou slovenskej spoločnosti a s tendenciami, ktoré nesú rukopis súčasných vládnych „reformátorov“. A po tretie, Slovensko má predpoklady a dispozície na to, aby sa inšpirovalo týmto modelom a vybralo sa škandinávskou cestou. Ľ. Andrassy sa venuje politickým analýzam, T. Kružlík je konzultant pre osobné stratégie
