SDKÚ má plán na likvidáciu Fica
Do našej redakcie sa dostal dokument, ktorý potvrdzuje, že SDKÚ si nechala vypracovať plán na diskreditáciu šéfa Smeru Roberta Fica. Ten pred pár týždňom v parlamente tvrdil, že Dzurindova strana chce naňho nasadiť „zabijakov“. Vyzeralo to ako Mečiarova paranoja za jeho „zlatej éry“. Tento dokument však naozaj o zabijakoch hovorí. Samozrejme, nejde o veteránov vojny v Afganistane ani vycvičených Čečencov. Dokument s názvom Strategický politický manažment SDKÚ vs. Smer navrhuje vytvoriť špecializovanú skupinu ľudí, ktorí by mali pracovať s cieľom „systematicky diskreditovať Fica a kľúčové osobnosti Smeru“. Manipulácia voličov V krátkom čase je to ďalší dôkaz toho, že Dzurindova vláda už nemá ľuďom v najbližších parlamentných voľbách čo ponúknuť. Jej obľúbené témy sa vyčerpali, pozitívne výsledky „reforiem“ sa nie a nie dostaviť, zato ich negatívne výsledky pociťuje väčšina na vlastnej koži každý deň. Iba jednotlivci spomedzi štyroch miliónov voličov veria, že vo vláde nesedia samí skorumpovaní politici a že Dzurindovu stranu neriadia niekoľkí jednotlivci, ktorým ide len o osobné obohatenie sa. Logickým vyústením takejto situácie je prudký prepad volebných preferencií premiérovej SDKÚ. M. Dzurinda už postavil všetko na jednu kartu. Namiesto diskusie o reálnych výsledkoch jeho vládnutia chce predvolebnú kampaň, ktorú odštartoval už toto leto, postaviť na čo najpremyslenejšej manipulácii voličov. Jasným dôkazom bola jeho nedávna návšteva v prešovskej Fakultnej nemocnici, kam zavítal spolu s ministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom. Nemocnici šéfuje jeden z poslancov, ktorý dnes patrí do tzv. skupiny lintnerovcov. Nečudo, veď Peter Biroš je v parlamente iba náhradníkom za R. Zajaca. Jeho servilnosť ide tak ďaleko, že manažment televízie zakázal v deň vládnej návštevy odborárske zhromaždenie, odvážnym zdravotníkom sa vyhrážali prepustením a na „diskusiu“ s M. Dzurindom a R. Zajacom pustili iba vybraných lojálnych ľudí. Podpora „nezávislých“ združení Iným dôkazom je fabrikovanie rôznych dokumentov o komunikácii. Keď už nie sú objektívne analýzy o zlepšení života väčšiny občanov a už vôbec nie o účinnejšom boji proti korupcii a klientelizmu, M. Dzurinda sa spolieha aspoň na odporúčania, ako občanov zavádzať a manipulovať. Jednoznačne to odhalila komunikačná stratégia o „reformách“, ktorú financovala Svetová banka a úrad vlády. Teraz je na svete „prísne dôverný“ materiál o tom, ako zlikvidovať Smer. Exemplár, ktorý máme k dispozícii, obsahuje aj kohosi odborné pripomienky. Ako SDKÚ vníma svojho „rodiča“ a koaličného partnera, dokazuje nielen odporúčanie „aktívnejšie vstupovať do ideologických konfliktov s KDH“, ale najmä pripomienka „nie som si istý, že by sme mali aktívne bojovať s Talibanom“. Materiál odporúča odlákať Smeru mladých voličov aj nastoľovaním „ideologických tém“, ako sú „cirkev a náboženstvo v školstve“ (ukradnutá agenda ANO), „interrupcie“ (opäť dlhodobá téma ANO), „tolerancia menšín“. Dokument niektorými odporúčaniami potvrdzuje silné prepojenie viacerých podnikateľských subjektov na SDKÚ, resp. záujem Dzurindovej strany o takéto prepojenia. Plánuje sa napríklad zabezpečenie účasti „členov vedenia strany na otvorení každej novej väčšej firmy“ či zabezpečenie „vyjadrenia týchto investorov, že pracovné miesta vytvorili vďaka reformám“. SDKÚ nezaujíma, či to tak naozaj je, zaujímajú ju iba propagandistické vyhlásenia, slovo teda majú dostať iba investori so „správnym“ názorom. Výsmechom deklarovanej nezávislosti podnikateľských organizácií je fakt, že tento materiál automaticky počíta s „podpornými vyjadreniami podnikateľských združení – Podnikateľská aliancia Slovenska a Republiková únia zamestnávateľov“. Aspoň konečne vieme, na čo vznikli a koho reprezentujú. Boj s korupciou Mimochodom, prísne tajný stranícky dokument SDKÚ dotvára aj obraz o prepojení svetových finančných inštitúcií na slovenskú politiku. Nehovorí o „zabezpečení“, ale o „využívaní“ existujúcej „podpory zo zahraničia“ a menuje medzinárodné vládne organizácie ako „OECD, Svetovú banku a Medzinárodný menový fond“, ale aj súkromné „ratingové agentúry“. Autor materiálu zjavne nemá ani poňatia o reálnych výsledkoch súčasnej vlády. Naivne na viacerých miestach spomína Minervu (stratégia konkurencieschopnosti Slovenska), z ktorej sa stal zdrap papiera hneď po bombastickej konferencii, zopár seminároch a tlačovkách M. Dzurindu a Ivana Mikloša. Ak SDKÚ naozaj nastolí témy ako „vzdelávacie programy“ či „propagácia internetu a boj s byrokraciou (e-government), zhorí ako fakľa. Nebude sa môcť preukázať jediným reálnym pozitívnym výsledkom a všetky doterajšie hodnotenia odborných združení, akými sú IT Asociácia Slovenska alebo Partnerstvá pre prosperitu či Internet pre všetkých, vyznievajú pre Dzurindovu vládu katastrofálne. Skutočné salvy smiechu by však SDKÚ pripravila, keby sa podľa odporúčania odvážila pustiť do témy „boj s korupciou“, čo však od M. Dzurindu možno očakávať, lebo už dávno v hrúbke svojej pokožky prekonal aj V. Mečiara. Osobná diskreditácia „ficovcov“ Je zábavné, ak na boj proti Smeru navrhujú autori stratégie využiť aj Tonyho Blaira ako „spriazneného politického lídra“, hoci ide o šéfa subjektu, ktorý je v Strane európskych socialistov, teda v tej, v ktorej pôsobí aj Ficova strana. Tú čaká zo strany SDKÚ „odborná diskreditácia“, ku ktorej by mal prispieť fakt, že Smer nemá veľa dôveryhodných odborníkov. Robert Fico by mal byť čo najviac vykresľovaný ako „rušič reforiem“, čo však nesvedčí o vysokej profesionalite dokumentu. Na potenciálnych voličov Smeru totiž „reformy“ nemali pozitívny dosah a ich „rušenie“ privítajú. A tí, ktorí z terajších „reforiem“ profitujú, už ani dnes Fica voliť určite nechcú. Zdá sa, že SDKÚ je rozhodnutá použiť aj tie najšpinavšie prostriedky. Osobitnou kapitolou jej strategického dokumentu vo vzťahu k Smeru sú plány na osobnú diskreditáciu jeho predsedu a ďalších kľúčových osobností. Dzurindova strana bude podľa neho „zbierať všetky informácie o kľúčových opozičných osobnostiach, s dôrazom na negatívne informácie“. Vzhľadom na niektoré doterajšie kauzy existuje reálna obava, že premiér k tomu využije aj SIS, keďže v minulosti to už na likvidáciu oponentov urobil. V najbližšom čase by svetlo sveta mala tiež uzrieť „stratégia na ich osobnú diskreditáciu pred voľbami“. Dokument, ktorý unikol z vnútorného prostredia SDKÚ, je ďalším dôkazom o odpornos-tiach, ktorých je Dzurindova strana schopná, len aby sa udržala pri moci. Je tiež smutnou správou o tom, kam až súčasná vláda doviedla slovenskú politiku a kam vedie slovenskú spoločnosť. Politika sa namiesto súboja koncepcií a programov budovania a rozvoja štátu a spoločnosti zmenila na súboj komunikačných a diskreditačných kampaní. Jedno slovenské príslovie však hovorí, že kto seje vietor, bude žať búrku. Aj keď treba priznať, že slovenská politika sa už dávno žiadnou (ani ľudovou) múdrosťou neriadi.
