Postrkotárium

Istému slovenskému vydavateľovi sa nepáčilo, keď som v jednom z nie tak dávnych Postrkotárií rypol do jeho tak trochu mimovydavateľských, literárnoskupinových aktivít. Treba hneď pripomenúť, že slovenskí vydavatelia pôvodnej tvorby sú vôbec akési priaktívni.
Počet zobrazení: 924

Istému slovenskému vydavateľovi sa nepáčilo, keď som v jednom z nie tak dávnych Postrkotárií rypol do jeho tak trochu mimovydavateľských, literárnoskupinových aktivít. Treba hneď pripomenúť, že slovenskí vydavatelia pôvodnej tvorby sú vôbec akési priaktívni. Primnohostranní. Prajem im všetko dobré a dúfam, že ich mnohostrannosť (im) dlho vydrží. Renesančne všestranne rozvinutý človek mi odjakživa imponoval. Jeden zo slovenských vydavateľov, ktorí sa kedysi začiatkom rokov deväťdesiatych (bolo to na súmraku minulého storočia) pustil do heroickej záchrany slovenskej (aj mladej, debutujúcej, vlastne na úsvite trhovoekonomickej tvorby) literatúry, stihol už ukázať veľa svojich tvárí: bol textárom, zabávačom detí, televíznym moderátorom, výtvarným umelcom, skúmačom a dejepiscom literatúry tzv. autsajdrov, hoci autsajdri (slovenskí i svetoví) o literárnovednú kanonizáciu zrejme nikdy nestáli... Ďalší zo slovenských vydavateľov slovenského spisovačstva sa chvíľu pokúšal o kadečo, napríklad aj o hypnotizovanie čitateľa výtvarne skromnou, no o to prírodnejšou úpravou kníh, až sa mu to nakoniec zunovalo a stiahol sa do nejakej zavšivavenej (pravdepodobne slovenskej spišskej) drevenice, kde vytrvalo dúfa, že ho vďaka imbecilnému vidieckemu kresťanskému (rozumej presne: homofóbnemu) dogmatizmu niekedy aj osvieti. Ďalšieho slovenského vydavateľa čohokoľvek slovenského som zas nechtiac pristihol v obchode s výtvarníckymi potrebami. „A ty čo? Vari si sa už na maľbu dal?“ pýtam sa ho. A on, na znak odpovede, sa len v rozpakoch zachechtol. Predal byt, odsťahoval sa na vidiek, tam si môže maľovať. Stále lepšie ako sa strápňovať členstvom v nejakej údajne literárnej skupine... Bože, zasa mi tieto nepatričné súdy z huby (akosi ľahko, prihladko) vyletujú, teraz zasa za to niekde schytám – alebo schytá niekto iný. Lebo aj minule bolo schytané. Redakcia Slova bolestivo schytala. No, bolestivo ako bolestivo. Iba ak teatrálne, karnevalovo bolestivo. Spomínaného vydavateľa – toho vydavateľa, ktorého som sa opovažoval v úvode spomínať – sa tieto „trkotové“ srandičky tak dotkli, že z redakcie Slova okamžite posťahoval recenzné výtlačky, ktoré (kedysi) bol taký láskavý poskytnúť... Nuž, ja fakt nechápem, čo sa ho tak strašne dotklo, čo také hrôzostrašné môže byť na tom, ak náhodou spomeniem, že koketuje s premiérom jednej z najskorumpovanejších vlád v dejinách tejto komickej krajinky. Veď proti gustu žiaden dišputát. Keď sa mu raz fúziky spišského premiéra páčia, tak sa mu páčia! Nuž ale, realita je taká, že z redakcie tie posrané recenzné výtlačky stiahol. Škodu Slovu tým teda nijakú nespôsobil. Skôr je kuriózne, prečo má potrebu škodu spôsobovať sebe?! Ešte sa azda nezobudil? Ešte nepochopil? Ešte azda nezavnímal, že vládne voľný (div/n/ý) trh, komercia, reklama, propagácia, kapitalizmus? Zrazu mu nezáleží ani na reklame ani na recenziách, lebo nie všetci prispievatelia Slova štia zarovno s ním? Zdá sa mi, že neznášanie kritiky či len trochu iného názoru zaváňa skôr boľševizmom (totalitarizmom, v miernejšej podobe patriarchálnym /sexistickým/ autoritárstvom) než pluralitou, veľkorysosťou a obchodníckym duchom. Nuž ale, ak sa raz podoberáte zachraňovať nejakú kultúru (či nebodaj aj kultúrnosť?) (asi) nemôžete mať furt na zreteli obchod... A ani veľkorysosť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984