K varovnej vízii a prognóze dlhodobého vývoja Slovenska (2)
Objektívne odôvodnenie vzniku a jestvovania vízií, prognóz či dlhodobých plánov, programov a stratégií vyplýva z toho, že ľudia sú cieľavedomé a po druhé spoločenské bytosti. Víziou sa v najvšeobecnejšom slova zmysle rozumie predstava o možnej dlhodobej budúcnosti. A to na obdobie od 15 – 25 rokov po 40 – 60 rokov, celé storočie alebo aj viac storočí, tisícročie, ba dokonca aj niekoľko tisícročí.
Vízie si spracúvajú prevažne väčšie vyspelé štáty a v podnikateľskej sfére najmä veľké nadnárodné spoločnosti, orgány obrany a bezpečnosti, ministerstvá, regióny a pod. Praktickým objektívnym zmyslom vízií (ako aj prognóz a dlhodobých plánov, programov či stratégií) je, aby boli impulzom na prijímanie takých opatrení v súčasnosti, ktoré zabezpečia, aby sa želateľný, pozitívny a pokiaľ možno aj optimálny vývoj mohol v budúcnosti zrealizovať.
Zahraniční investori odnášajú peniaze zo SR Dosiahnutie priemeru EÚ v tvorbe HDP na jedného obyvateľa bude možné až po r. 2050. V jednej z kvalifikovanejších expertných prognóz do r. 2020 sa napočítalo, že pomer priemernej výšky HDP na jedného obyvateľa k priemeru EÚ-15 by sa zvýšil na 64 percent, resp. pri zohľadnení vplyvu zhodnocovania reálneho kurzu slovenskej koruny až na 75 percent (P. Gonda). K vyrovnaniu sa na priemer EÚ do r. 2050 by zrejme došlo len vďaka jeho zníženiu po vstupe desiatich nových krajín do únie, pretože majú nižšiu úroveň tvorby HDP na jedného obyvateľa. Na Slovensku v roku 2003 dosiahol približne 49 percent priemeru európskej pätnástky. V posledných rokoch (začiatok 21. storočia) zvyšovanie uvedeného pomeru vo vzťahu k EÚ-15 stagnovalo a v dvoch rokoch dokonca klesol (rok 1999 a 2000). Naďalej bude rásť objem verejného dlhu SR, ako aj čistej zahraničnej zadlženosti (aj keď v roku 2002 a 2003 sa krátkodobo zmenila na veriteľstvo). Pre ilustráciu: v roku 2001 verejný dlh dosiahol spolu približne 120-tisíc korún na každého občana, pričom ročný čistý príjem na jedného občana predstavoval len 80-tisíc. Štátom platené úroky za verejný dlh dosahovali v roku 2001 sumu 20 miliárd korún, čo sú takmer štyri tisícky na každého z nás. Stúpať budú ročné objemy prevodov platených miezd, ziskov, úrokov, dividend a iných výnosov do zahraničia z majetku, ktorý zahraniční podnikatelia získali do svojho vlastníctva u nás. V roku 2000 to predstavovalo 28,7 mld Sk, čiže bezmála 5-tisíc korún na každého občana SR. V roku 2004 to už bolo o ďalších 50 percent viac, t. j. 43,1 mld Sk. Súvisí to s fenoménom rozpredaja majetku SR vlastníkom do zahraničia.
Len vyhlásenia politikov budú optimistické Pozitívne v SR je, že relatívne rýchlo rastie hrubý domáci produkt. Podobným pozitívnym faktorom je, že sa sústavne zvyšovali devízové rezervy. Vzrástli z 1,4 mld. USD v roku 1993 (rok vzniku SR k 1. 1. 1993) na 16,8 mld USD koncom roka roku 2004. Ďalej je pozitívne, že od r. 2001 (631-tisíc ľudí) klesá počet tých, ktorí sú v pásme hmotnej núdze (v roku 2004 celkove 383-tisíc ľudí). Po roku 2000 čiastočne klesol aj počet nezamestnaných. Orgány SR budú môcť politicky pôsobiť len v úzkom priestore – v podstate len komunálnej a regionálnej politiky, pretože už začiatkom 21. storočia väčšina majetku (národného bohatstva) patrí zahraničným vlastníkom alebo aspoň „rozhodovateľom“. A kto vlastní alebo má aspoň rozhodovaciu právomoc, ten aj vládne v celej krajine. Úroveň vzdelávania, zdravotníctva, kultúry, telesnej kultúry, sociálnej starostlivosti, bezpečnosti, obrany a pod. bude dlhodobo stagnovať. Len vyhlásenia politikov budú optimistické. K výrazným pozitívnym posunom a skutkom nemusí dôjsť. Viac ako 10 percent občanov SR sa bude dlhodobo nachádzať v pásme chudoby – hmotnej núdze (aj v dôsledku prehlbovania rozdielov v mzdách a podieloch na dosahovaných výsledkoch ekonomiky).
Drsný, sploštený kapitalizmus Nádej na zmenu, a to v prospech väčšiny obyvateľstva, sa dá očakávať až po politickom vytriezvení a po tom, čo si na vlastnej koži odskúšame dôsledky rozhodnutí, práce, reforiem politikov úzko a jednorozmerne zameraných na drsný (rugged) kapitalizmus, sploštený liberalizmus, individualizmus a konzervativizmus. Rozhodnutí, ktoré ignorujú už dávnejšie známe posuny k spoločenskému charakteru a významu sociálnej a spoločenskej stránky života ľudstva, životného prostredia a ekológie. Čo robiť v súčasnosti, aby sa predišlo vývoju varovných a neoptimálnych trendov? Humanitná spoločnosť má rešpektovať a v politike i bežnom živote presadzovať sociálny a ekologický aspekt vývoja, a to aj v ekonomickej oblasti, a trhovú ekonomiku chápať a využívať len ako prostriedok na dosahovanie cieľov v oblasti celkovej kvality života. Štát – jeho predstavitelia a predstavitelia príslušných orgánov – nech prestáva byť sluhom podnikateľov (tí si vystačia na trhu sami!) a nech je službou občanom. Výraznou prioritou by malo byť vzdelávanie a výchova (školstvo) a kultúra. Významné a správne je podporovať (aj peňažne) mimovládne dobrovoľné organizácie. A to najmä tie, ktoré pracujú s mládežou (tzv. masová telesná kultúra, vrátane športu, kultúra – najmä amatérska a pod.) Zabezpečovať podmienky na čo najvyššiu zamestnanosť a drobné a stredné podnikanie. Požiadavka naplnenia obsahovej náplne pojmu „plná zamestnanosť“ (pri jestvovaní napr. 5- až 7-percentnej priebežnej nezamestnanosti) má racionálne spoločenské odôvodnenie. K tomu patrí aj solidárna problematika skrátenia pracovného času – postupne až na 35 hodín a trojdňový pracovný týždeň a viaczmenný pracovný režim, práca na skrátené úväzky a pod.
Autor je prognostik, čestný predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku
