Druhá (pravá) tvár KDH

Podozrenia z korupcie či aspoň klientelizmu, netransparentné míňanie našich peňazí, potláčanie odborov ako demokratického nástroja zamestnancov. To je druhá tvár Kresťanskodemokratického hnutia.
Počet zobrazení: 1411
palko3CB-m.jpg

Podozrenia z korupcie či aspoň klientelizmu, netransparentné míňanie našich peňazí, potláčanie odborov ako demokratického nástroja zamestnancov. To je druhá tvár Kresťanskodemokratického hnutia. Jeho predstavitelia sa usilujú verejnosti nastavovať iba tvár politicky zodpovedného, demokratického, morálne čistého a zásadového subjektu. Posledné mesiace však ukazujú, že ide o pretvárku.

Potrestanie odborárov za minulotýždňové protestné zhromaždenie je prejavom pohŕdania základnými demokratickými princípmi. Aj ústavný právnik Ladislav Orosz si myslí, že pri degradovaní odborárskeho predáka Miroslava Litvu ide o porušenie viacerých jeho základných ľudských práv. Je smiešne, keď matematik Vladimír Palko vyjadruje „údiv nad nízkym právnym vedomím politikov“. Minister vnútra sa rád hrá na vševedka, ale namiesto argumentmi podloženej obhajoby ponúka iba aroganciu a pohŕdanie oponentmi.

Minister Palko si vymýšľa KDH napriek slovu demokracia vo svojom názve systematicky potláča silu odborov. Ide o typickým prejav autoritárstva a totalitarizmu. Terajšie Palkove vyčíňanie je ďalším zastrašovaním ľudí, aby nevystupovali proti vláde a aby nevyužívali odborárske práva. Zatiaľ čo v prvý deň hovoril o tom, že odborári klamali v otázke platov, na druhý spomínal iba politikárčenie. Minister pritom zavádza, lebo sa bráni ustanovením etického kódexu policajtov, ktorý sa však vzťahuje na výkon ich povolania. „Článok 3 Etického kódexu policajta hovorí: Policajt pri vyjadrovaní svojich názorov na verejnosti vystupuje nestranne a zdržanlivo, tak, aby nevyvolal pochybnosti o svojej nestrannosti,“ povedal V. Palko v Hospodárskych novinách. Po prvé, akýkoľvek etický kódex nie je právnou normou (iba že by bol tak vyhlásený, čo sa v tomto prípade nestalo) a aj pre policajtov (aj pre ministra) platia najskôr ústava, potom zákony, potom vyhlášky a nariadenia. Ak by aj kódex právnou normou bol, nemôže byť nadradený ústave. Tá v článku 26 každému (!) občanovi zaručuje „právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom“. A podľa článku 13 „medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom“. Po druhé, etický kódex sa týka výkonu policajnej práce, ničoho iného. Ak sa v ňom hovorí o „nestrannosti“ policajta, ide o takú nestrannosť, ktorá súvisí s výkonom jeho práce. Podľa Palkovho výkladu by policajt nemohol verejne povzbudzovať žiadne športové družstvo (dokonca ani slovenskú reprezentáciu), lebo pri potlačovaní či vyšetrovaní prípadných výtržností by vznikli pochybnosti o jeho nestrannosti. To je, samozrejme, nezmysel a Palkovi špicli nechodia po štadiónoch a nenakrúcajú tam v hľadisku policajtov. Po tretie, práve preto je zrejmé, že nielen žiadnu právnu normu, ale ani etický kódex policajta žiadny z účastníkov protestu neporušil. Policajti vyjadrili svoj občiansky (ak V. Palko chce, použime slovo politický) postoj, čo je v súlade so zásadami otvorenej slobodnej občianskej spoločnosti.

Súd v službách vládneho zastrašovania K politikárčeniu sa teda uchyľuje práve minister vnútra. Degradácia M. Litvu, odvolanie odborárskeho podpredsedu Mariána Magdoška z dozornej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne (kde zastupuje zamestnancov, takže tento Palkov návrh je ďalším hrubým diktátom), „razie“ na krajských policajných riaditeľstvách sú len zastrašovaním slobodomyseľných policajtov. Minister nerobí poriadok, ktorý povedie k lepšiemu fungovaniu polície, ale k väčšej poslušnosti voči nemu samému. Jeho „odbornosť“ je otázna, preto si autoritu buduje silou a vyhrážkami. Okrem toho je to ďalší krok KDH v potláčaní odborov. Krídlo tzv. fundamentalistov už dlhší čas zastrašuje tú časť aktívnej občianskej spoločnosti, ktorá sa nebojí otvorene prejavovať nesúhlas so súčasnou vládou. Pripomeňme len tvrdé a neodôvodnené represívne opatrenia proti aktivistom počas summitu Putin – Bush. Alebo protizákonné potlačenie železničiarskeho štrajku vo februári 2003. Sudkyňa okresného súdu Bratislava I. vtedy v priebehu pár hodín vydala predbežné opatrenie, ktorým prikázala štrajk okamžite zastaviť. Vtedajší šéf štrajkového výboru Jozef Schmidt upozornil, že „na súd boli dané tri podania“. To môže znamenať iba jedno: prvé dve boli podľa automatického systému (prípady dostávajú sudcovia, ktorí majú najmenej práce alebo podľa abecedného poradia) pridelené sudcom, ktorí štrajk zastaviť nechceli. Určite si uvedomovali, že je v súlade so zákonmi a ústavou. Až na tretíkrát našli „správneho“ sudcu, ktorý súhlasil s tým, že štrajk treba prerušiť. Vzhľadom na vtedajšie vyhlásenia vládnych politikov, ktorí ešte pred štrajkom hovorili o jeho nezákonnosti, je pravdepodobné, že sa pri „hľadaní správneho sudcu“ mohol angažovať priamo minister spravodlivosti alebo iný jeho vládny kolega.

Zakrývanie vlastných hriechov Až po pol roku bratislavský krajský súd rozhodol, že okresný sudca vydal predbežné opatrenie protizákonne. Zákon porušil tým, že o treťom podaní vôbec rozhodoval: ak už totiž o nejakom podaní jeden sudca rozhoduje či rozhodol, iný sudca o tom istom rozhodovať nesmie. Je nemožné, aby si to príslušný sudca či právnici ŽSR a ZSK neuvedomovali. Je naopak isté, že vedeli, že konajú v rozpore so zákonom. Museli si byť istí, že sa im nič nestane. Takže mali za sebou vplyvných ľudí. Vtedajšie verejné vyhlásenia politikov nenechávajú na pochybách, kto to bol a je. Minister spravodlivosti Daniel Lipšic už niekoľkokrát zakročil proti sudcom, keď si myslel, že porušili zákon. Proti sudcovi, ktorý ho porušil celkom jednoznačne, lebo o tom platne rozhodol krajský súd, Lipšic nikdy nezasiahol. V tomto prípade totiž išlo o potlačenie odborov a vtedy ochrancovi spravodlivosti porušenie zákona neprekáža. Rovnako ako mu neprekáža, že ministerstvo jeho straníckeho kolegu V. Palka najčastejšie zo všetkých míňa naše dane netransparentným spôsobom. Mladý kádehácky nominant Martin Cebo rozhadzuje desiatky miliónov vopred vybraným firmám, a dokonca aj keď ministerstvo uzná, že spravil chybu, žiadny trest nenasleduje. Výpočet špekulatívnych a netransparentných zákaziek, ktoré ministerstvo vnútra zadalo počas pôsobenia podpredsedu KDH, by bol príliš dlhý a zbytočný, keďže médiá o väčšine podrobne informovali. Tie médiá, ktoré, podľa útokov V. Palka, spôsobujú napätie a konflikty na politickej scéne. Tým, že sa usilujú pravdivo informovať o tom, čo sa deje nielen na nej, ale aj v zákulisí. Kresťanským demokratom to už musí poriadne liezť na nervy, lebo takto verejnosť čoraz viac odhaľuje ich pravú tvár. A zisťuje, že za silnými slovami, tvrdými ideologickými útokmi a rečami o boji proti zločinnosti, korupcii a za slobodu myslenia je iba strach z odhalenia vlastnej slabosti, neschopnosti a hriechov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984