Maškaráda pokračuje

Kristopher „Trickster G.“ Garm (ex-Borknagar, Ulver), Steinar „Sverd“ Johnsen (ex-The Kovenant), Jan Axel „Hellhammer“ von Blomberg (ex-The Kovenant, Mayhem, Troll…), Knut Magne Valle (ex-Ulver), Simen „I.C.S. Vortex“ Hestnas (Dimmu Borgir, ex-Borknagar) – to sú mená severských velikánov, ktoré pozná určite každý priaznivec metalovej muziky. A tieto mená spája veľkolepý názov: ARCTURUS.
Počet zobrazení: 1099
15_ARCTURUS01-m.jpg

Kristopher „Trickster G.“ Garm (ex-Borknagar, Ulver), Steinar „Sverd“ Johnsen (ex-The Kovenant), Jan Axel „Hellhammer“ von Blomberg (ex-The Kovenant, Mayhem, Troll…), Knut Magne Valle (ex-Ulver), Simen „I.C.S. Vortex“ Hestnas (Dimmu Borgir, ex-Borknagar) – to sú mená severských velikánov, ktoré pozná určite každý priaznivec metalovej muziky. A tieto mená spája veľkolepý názov: ARCTURUS.

Začiatky Arcturusu môžeme datovať niekedy do roku 1987, keď sa rozhodli mladíci Stainar „Sverd“ a Jan Axel „Hellhammer“ založiť vlastnú deathmetalovú kapelu Mortem. Pod francúzskym undergroundovým labelom Putrefaction Records vydali aj demo Slow Death. V roku 1990 si názov kapely zmenili na Arcturus, pretože sa rozhodli hrať úplne odlišný štýl hudby, temnejší a atmosférickejší. V roku 1991 vydali takisto pod Putrefaction Records svoj počin My Angel 7. Po tom, čo odišiel ich spevák Marius, nastalo tiché obdobie, pokiaľ do skupiny nenastúpili v roku 1993 Sammoth zo skupiny Emperor ako gitarista a Garm zo skupiny Ulver ako vokalista. O rok neskôr nahrali v Sammothovom vydavateľstve Nocturnal Art mini CD Constallations, ktoré malo byť pôvodne distribuované iba ako promo CD pre nadchádzajúci album. Sammoth však dal prednosť svojej skupine a nahradil ho Carl „August“ Tidemann. V tejto zostave spolu s basgitaristom Skollom zo skupiny Ulver nahrali svoj prvý radový album Aspera Hiems Symphonia, na ktorom sa nachádzali štyri piesne z Constallations plus nové nahrávky. Na tomto albume sa predstavili ako symfonická blackdoomová skupina s veľmi silným atmosférickým prejavom, pod ktorý sa podpísali všetci hráči svojimi jedinečnými výkonmi. Hneď po nahratí odišiel aj gitarista August a na jeho post nastúpil ďalší člen Ulveru Kurt Magne Valle. V roku 1997 Arcturus začali nahrávať nový album, na ktorý si pozvali na výpomoc speváka Simena Hestnasa a sláčikové kvarteto. Tento extrémne inovatívny album dostal názov La Masquerade Infernale a svojím teatrálnym, miestami až operným štýlom si získal rešpekt nielen hudobných kritikov, ale celej hudobnej scény. Ale po tomto úspechu akoby po skupine zaľahla zem. Až na konci roku 1999 sa znenazdajky objavil album Arcturus and The Deception Circus: Disguised Masters, ktorý vyprodukovalo vydavateľstvo Jester Records. Album obsahuje jednu úplne novú skladbu, jednu z albumu Aspera Hiem Symfonia prerobenú podľa nového zvuku skupiny. Zvyšok tvoria remixy skladieb z La Masquerade Infernale v štýle jungle, gangsta rap, ambient... No ako sa môžeme dočítať aj na obale CD, táto nahrávka nie je nový radový album Arcturusu. Ten prišiel až v roku 2002 pod názvom The Sham Mirrors. Arcturus sa tentokrát vydali na objavovanie hlbín vesmíru. Žiadne karnevalové harmónie alebo teatrálne vsuvky, zvuk Arcturusu sa znova úplne zmenil. Bicie aj gitary sú oveľa tvrdšie a rýchlejšie ako na starších albumoch. Spev je oveľa prepracovanejší a ponúka viac polôh ako kedykoľvek predtým. Preto všetkých fanúšikov Arcturusu šokovala správa, že Trickster G. sa rozhodol opustiť skupinu a naplno sa venovať vlastnému projektu Ulver. Na chvíľu Trickstera nahradil spevák Oyvind Hageland zo skupiny Spiral Architect. Ale rovnocenná náhrada prišla až v podobe Simena Hestnasa, ktorý si už zaspieval na La Masquerade Infernale (hlavný vokál v skladbe Chaos Path). A spolu s ním prišiel aj nový album Sideshow Symphonies. To, že sa na albume objavil aj druhý gitarista, Tore Moren, dáva tušiť, že gitary sa dostali tentokrát do popredia. Sci-fi atmosféra z predošlého albumu ostala, no chvíľami sa objavovanie vesmíru mení skôr na zúfalé blúdenie. Jediné, čo nám Arcturus ponúkli naozaj nové, je spev Simena Hestnasa, ktorý v rýchlejších pasážach až príliš nápadne pripomína Borknagar. Takisto po prvýkrát môžeme v Arcturuse počuť ženské vokály, ktoré robia Simenovi akýsi „background“. Hoci teraz Arcturus nestvorili nijaké priekopnícke veľdielo, skôr sa vrátili k počiatkom svojej tvorby, Sideshow Symphonies bude určite lahôdka pre všetkých fanúšikov Arcturusu a milovníkov kvalitnej hudby.

(Arcturus: Sideshow Symphonies. Season Of Mist, 2005.) www.arcturus.no

Autor je správca hudobnej webstránky

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984