Aké bude Poľsko?

Štyridsaťmiliónové Poľsko si vydýchlo po vyčerpávajúcom volebnom maratóne. Za posledné dva mesiace šli Poliaci do volebných miestností tri krát. Najprv zvolili nový parlament, potom vo dvoch kolách nástupcu Aleksandra Kwasniewského v Prezidentskom paláci.
Počet zobrazení: 1054
7-m.jpg

Štyridsaťmiliónové Poľsko si vydýchlo po vyčerpávajúcom volebnom maratóne. Za posledné dva mesiace šli Poliaci do volebných miestností tri krát. Najprv zvolili nový parlament, potom vo dvoch kolách nástupcu Aleksandra Kwasniewského v Prezidentskom paláci.

Skončila éra ľavice a všetky hlavné politické funkcie obsadili pravicoví politici. Reprezentanti kresťansko-sociálne a národne orientovanej strany Právo a spravodlivosť zasadnú na postoch prezidenta, premiéra i maršálkov Sejmu a Senátu. Tak rozhodli voliči.

Víťazná pravica Po úplne jednoznačnom výsledku parlamentných volieb, keď predtým dominantná Strana demokratickej ľavice získala len 55 z celkového počtu 460 kresiel v Sejme a dvere Senátu jej ostali úplne zatvorené, v prezidentských voľbách už nik žiaden zázrak nečakal. Do druhého kola postúpili dvaja kandidáti pravice – šéf liberálnej Občianskej platformy Donald Tusk a Lech Kaczynski menovaný stranou Právo a spravodlivosť (PiS). Dej sa odvíjal navlas rovnako ako pred parlamentnými voľbami. Podľa všetkých prieskumov verejnej mienky mala zvíťaziť Občianska platforma a jej kandidát Donald Tusk mal najbližších päť rokov spravovať úrad hlavy štátu. V závese za nimi mala skončiť PiS. Malo sa stať, ale sa nestalo, a poľské médiá a politológovia budú ešte dlho rozoberať príčiny. Poliaci chceli potrestať ľavicu, ktorá ňou prestala byť, zradila svoje vlastné hodnoty i program a stala sa synonymom korupcie. Nechceli však liberálne Poľsko, ktoré sa neobzerá na svoje záujmy a tradície a nestará sa o vlastných občanov. Chceli štát a vládu, ktorá garantuje Poliakom sociálnu bezpečnosť a istoty a chráni ich pred extrémami trhového prostredia. Keď im to neponúkala ľavica, dali prednosť PiS, ktorá agendu pohotovo prevzala. Nakoľko úprimne, to ukáže čas. Toto rozpoloženie vyjadrila v povolebnom komentári aj ľavicová Trybuna: „Zaviesť rovnú daň alebo zachovať progresívne zdanenie, privatizovať alebo skončiť zlodejskú privatizáciu, oslabiť vplyv štátu v ekonomike alebo zachovať sociálny štát? To boli otázky, na ktoré hľadal volič odpoveď v predvolebnej rétorike prezidentských kandidátov a na základe ktorých sa rozhodoval.“ Kaczynski potlačil svoj politický antikomunizmus a uprednostnil starosť o „život obyčajného Poliaka“. Hovoril viac o živote v Poľsku, než o Poľsku v Európe a vo svete. Hovoril o 18-percentnej nezamestnanosti, najvyššej v EÚ, o hlade a chudobe, ktoré sú hanbou Poľska, o biede, ktorá sa stala dedičnou a ktorá plodí bezvýchodiskovosť, kriminalitu, alkoholizmus a rozvrátené rodiny. Mal zaostať za Tuskom o desať percent a vyhral o osem.

Tusk a Kaczynski Za Donaldom Tuskom stála väčšina médií, podpora vonkajšieho sveta i exprezidenta Lecha Walesu a odchádzajúceho Aleksandra Kwasniewskeho. Politológ Marek Migalski hovorí vo svojej analýze volieb práve o tomto fakte: „Voľby ukázali, že podpora ľavicového populistu Andrzeja Leppera (predáka Sebaobrany) má v súčasnom Poľsku väčšiu váhu než hlas L. Walesu a A. Kwasniewskeho dohromady. To je prvý odkaz volieb. Druhým je, že zatiaľ čo celé dva týždne medzi prvým a druhým kolom prieskumy agentúr favorizovali Donalda Tuska, ten prehral o toľko, o koľko mal zvíťaziť. Tu niečo nie je v poriadku. Naviac sa to isté odohralo pred parlamentnými voľbami. Tretím poznatkom je potvrdenie starej pravdy, že kto nezíska podporu vidieka, nemôže vládnuť v Poľsku.“ Kaczynski vyhral v ôsmich zo 16 vojvodstiev. Tusk v siedmich. Vo Warminsko-Mazurskom dosiahli rovnaký výsledok. Pre Tuska hlasovala západná polovica krajiny, pre Kaczynského východ a stred. V Podkarpatskom, Lubenskom, Polabskom a Svätokrížskom vojvodstve získal Kaczynski okolo 70 percent hlasov, Tusk získal najviac v Opolskom (59 percent) a Pomorskom (57 percent). Za Kaczynského hlasovalo sedem z desiatich ľudí na vidieku, Tusk mal zas lepší výsledok vo veľkých mestách. Kaczynského podporili v druhom kole voliči A. Leppera (Samoobrona) a Jaroslawa Kalinowského (PSL), ktorí reprezentujú záujmy poľnohospodárov a vidiek. Hlas mu dali aj voliči ultrakatolíckej Ligy poľských rodín a tiež štvrtina voličov klasickej ľavice, ktorá sa obávala Tuskovho liberalizmu a elitárstva.

Povolebný smer Výsledok prezidentských volieb neuľahčil vytvorenie vládnej koalície medzi logickými partnermi – PiS a Občianskou platformou. PiS sa cíti nečakane silná a Občianska platforma, slovami politológa Waldemara Dziaka, je stranou so skonmi k urazenosti. Olej do ohňa prilialo aj nezvolenie jej nominanta – Bronislawa Komorowského – za maršálka Sejmu. PiS vopred signalizovala že Komorowski je pre ňu neprijateľný a funkciu ponúkla Donaldovi Tuskovi. Ten odmietol a Sejm zvolil hlasmi PiS, Samoobrony, PSL a LPR za maršálka Marka Jurka z víťaznej strany. PiS už stihla zostaviť menšinovú vládu, stále sa však ťažko hľadá odpoveď na otázku: Aké bude Poľsko v najbližších rokoch? Predpokladá sa, že bude viac katolícke, tradicionalistické, euroskeptické, viac sústredené na seba, menej liberálne a prointegračné. Pohyby v poľskej politike sledujú veľmi pozorne hlavne v Nemecku a Rusku, ale aj v EÚ a krajinách V4. Prezident Putin vyjadril v gratulácii nádej, že pôsobenie L. Kaczynského v najvyššej funkcii prispeje k rozvoju všestranných a obojstranne prospešných vzťahov medzi krajinami. Nový prezident odpovedal, že sa bude usilovať o to, aby sa vzájomné vzťahy vyvíjali dobrým smerom. Analytik varšavského Ústavu pre medzinárodné vzťahy Mateusz Gniazdowski si myslí, že kontinuita poľskej zahraničnej politiky ostane zachovaná, zmení sa však jej štýl. Kaczynski to vyjadril slovami, ktorými narážal na svojho predchodcu – že je potrebné skončiť s politickou turistikou, ktorá Poľsku nič neprináša, a že nacvičený úsmev a rokovanie vedené v úctivom predklone nie je tá najlepšia výbava pre zahraničnú politiku. Svoju prvú cestu naplánoval do Spojených štátov, potom navštívi Vatikán. Čas ukáže, akým smerom sa Poľsko vydá a ktoré povolebné sľuby sa naplnia. Či sa potvrdia obavy jedných alebo nádeje druhých.

Autor je publicista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984