Kto a koľko získal zo Svetovej banky

Svetová banka (SB) by sa na Slovensku mala viac zaujímať o praktické využitie peňazí, ktoré dáva na „reformy“.
Počet zobrazení: 1616
dollare_3stranaCB-m.jpg

Svetová banka (SB) by sa na Slovensku mala viac zaujímať o praktické využitie peňazí, ktoré dáva na „reformy“. Ukazuje sa, že banka prostredníctvom projektov „slušne“ financuje skrachovaných pravicových politikov, rôznych poradcov ministrov, ale aj firmy, za ktorými stoja ľudia blízki politickým stranám.

Mnohé mená a názvy už na prvý pohľad vyvolávajú otázky o kvalifikovanosti výberu. Zaujímavý je aj fakt, že pri výbere osôb neexistuje žiadna súťaž a zdá sa, že ani kritériá.

Milión neúspešnej ministerke Príkladom môžu byť dve najmedializovanejšie „reformy“ Dzurindovej vlády: zdravotnícka a dôchodková. Rudolf Zajac nechal dobre zarobiť viacerým predstaviteľom niekdajšej Verejnosti proti násiliu. Je medzi nimi aj Helena Woleková, ktorá za 30-tisíc dolárov robila „konzultantku pre systém sociálnej a dlhodobej starostlivosti a vývoj legislatívy“. V rokoch 1991 a 1992 bola ministerkou práce a sociálnych vecí a robila „reformu“, za ktorú voliči v slobodných, demokratických voľbách poslali jej stranu do histórie. H. Woleková presadzovala, aby sociálne dávky (podporu v nezamestnanosti) nedostávali ľudia, ktorí majú farebné televízory, lebo to považovala za nadmerný luxus. Podporovala rozdávanie štátneho majetku napr. cez malú a kupónovú privatizáciu namiesto toho, aby sa zdroje z privatizácie sústreďovali na pokrytie nákladov nevyhnutných reforiem. Stála pri zrode politiky, ktorej výsledkom bol sústavný nárast chudoby, čo už niekoľko rokov kritizuje Svetová banka. SB teda dala zarobiť asi milión korún (!) žene, ktorej koncepcie už raz v praxi skrachovali a slovenskí občania ich legitímne odmietli.

Peniaze pre politickú stranu? R. Zajac „slušne“ zaplatil aj ďalšieho človeka z VPN, právnika Ernesta Valka. Legislatíva, ktorú H. Woleková vyvíjala, asi nebola dosť kvalitná, Valko teda zarobil 55-tisíc dolárov (vyše 1,5 mil. Sk) za „konzultácie pre legislatívu“. Takmer všetky „reformné zákony“ musel parlament niekoľkokrát novelizovať, ale ani H. Woleková ani E. Valko o svoje peniaze už spätne neprišli. K neuveriteľným peniazom sa však dostal Peter Tatár. Bol poslancom za VPN, neskôr za SDK (člen DS), teraz pôsobí v Občiansko-konzervatívnej strane (OKS). P. Tatár je lekár, jeho špecializáciou je psychiatria, a minimálne štyri roky pred tým, než získal túto prácu, sa venoval výlučne parlamentnej politike vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Občas (spolu s Petrom Zajacom) publikoval o dôchodkovej reforme, ale zdravotníckej sa predtým nevenoval. Je teda pochybné, že minister zdravotníctva rozhodol, že tento človek bude najlepším „koordinátorom pre komponenty sociálnej a dlhodobej starostlivosti“. A za túto prácu získal 102-tisíc dolárov, čiže takmer tri a pol milióna korún! Priemerný Slovák túto sumu zarobí za vyše 20 rokov. Výška odmeny pravdepodobne súvisí so zákazkou pre firmu Omnipublic. Tá získala bez širšej verejnej súťaže zmluvu na „verejnú informačnú kampaň“ o zdravotníckej „reforme“. Podľa materiálov z 80. zasadania vlády (31. 3. 2004), malo ísť o zhruba 80 miliónov korún, lenže podľa údajov SB to nakoniec bolo až 4,063 mil. USD, takže asi 140 miliónov Sk. Slovenská lekárska komora (SLK) už dávnejšie odhalila, že za firmou Omnipublic stoja ľudia z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, ktorý je think-tankom OKS. Ťažko sa teda zbaviť dojmu, že táto strana bola nepriamo financovaná z peňazí Svetovej banky a dialo sa to v priamej réžii ministra Zajaca.

Zarobili aj Dzurindovi ľudia Viacerí ministri peniazmi zo Svetovej banky financovali aj svojich poradcov, z ktorých sa po príchode na ministerstvo stali odborníci na jednotlivé oblasti „reforiem“. Ich odmeny sa pohybovali v závratných výškach. Na ministerstve zdravotníctva to bolo aj bezmála 120-tisíc dolárov, čiže vyše 4 milióny korún! Za jediný rok. Na svoje si však prišli aj „spolupracovníci“ ministra Ľudovíta Kaníka. Firma Markant, ktorá sa „zviditeľnila“ v súvislosti s vládnou komunikačnou stratégiou o reformách, slušne zarobila aj na dôchodkovej reforme. MPSVaR jej bez výberového konania (!) dala zákazku na výskumy verejnej mienky za 104-tisíc dolárov (3,5 mil. Sk). Krátko pred podpisom zmluvy z firmy odišla Tatiana Rosová, ktorá sa stala zamestnankyňou úradu vlády ako poradkyňa Mikuláša Dzurindu. Je všeobecne známe, že ich neformálna spolupráca sa začala po vzniku Slovenskej demokratickej koalície pred voľbami v roku 1998. Iný kšeftík, opäť bez výberového konania, získala aj firma, ktorá – podľa obchodného registra na internete – dodnes patrí Branislavovi Záhradníkovi. Tomu, ktorý je už dlho jedným z najvplyvnejších funkcionárov Dzurindovej strany v Bratislave a práve z tejto pozície si ho Richard Rybníček vybral do svojho „reformného“ tímu. Promedia Partner, firma dnešného hovorcu STV, v októbri 2003 podpísala s Kaníkovým ministerstvom zmluvu za 95-tisíc dolárov (asi 3 milióny korún) na čudesne znejúcu zákazku: „Komunikačná kampaň na uľahčenie podpory legislatívneho procesu“.

Zodpovedné sú ministerstvá Prijatie zákonov by malo byť výsledkom najskôr ich profesionálnej prípravy a potom serióznej odbornej diskusie s poslancami. Zdá sa, že Svetová banka vníma legislatívny proces ako reklamnú kampaň. Lenže tá vyzdvihuje iba pozitíva výrobku a o negatívach či rizikách mlčí. Naozaj bolo treba takto presadzovať dôchodkovú reformu v parlamente? A ak sa to dialo vo vzťahu k poslancom, ako možno veriť tomu, čo inou reklamnou kampaňou „tlačilo do hláv“ Kaníkovo ministerstvo nám ostaným? Ingrid Brocková zo Svetovej banky upozorňuje, že verejné obstarávania idú „na tričko“ ministerstvám. „My s nimi podpíšeme zmluvu na projekt ako taký, definujeme jeho zámer, ciele i zásadné nástroje a dáme im celý balík peňazí. Konkrétne zmluvy s konkrétnymi partnermi podpisujú samotné ministerstvá.“ Tie si všetkých poradcov (fyzické osoby) vybrali bez konkurzu a bez súťaže alebo len formou obmedzeného výberu zadali aj viaceré zákazky pre firmy. „Slovenská vláda použila naše pravidlá pre obstarávanie,“ hovorí I. Brocková. Zároveň odmieta zodpovednosť za vládne prešľapy. „Napríklad firma Markant v prípade komunikačnej stratégie o reformách pre úrad vlády nebola platená z našich peňazí, ale z čiastky, ktorou projekt spolufinancovala vláda.“ Čiže zo slovenských verejných zdrojov. „Usilujeme sa ministerstvám radiť, pomáhať im a spolupracovať s nimi, nemôžeme byť k nim ako policajti,“ zdôrazňuje I. Brocková. To, čo sa tu deje, a najmä kontraproduktívne výsledky projektov podporených bankou, by však reprezentáciu SB malo nútiť, aby dôslednejšie vyhodnocovala použitie jej prostriedkov. Inak sama vytvára priestor na ich politické zneužívanie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984